Avšak veľakrát sa stane, že potom až do konca svojho života ľudská bytosť zostane ovládaná týmito troma pýchami, a tak stratí schopnosť odpúšťať. Ak sa tak stane, potrebuje prejsť veľmi dlhú cestu, aby sa ako ľudská bytosť vrátila k pokore a znovu bola schopná odpúšťať.
Tento proces a cesta, po ktorej ľudská bytosť potrebuje prejsť, je naozaj veľmi dlhá, pretože keď ľudská bytosť v niektorom zo svojich životov zrodí tieto tri pýchy – nedotknuteľnosť, urazenosť a pýchu obete, tak práve tým, že stratí schopnosť odpúšťať druhým ľudským bytostiam, stratí aj schopnosť odpúšťať sama sebe.
Skutočnosť, že stratila schopnosť odpustiť sama sebe, je práve to, čo si tá ľudská bytosť vôbec neuvedomí.
Práve energia pýchy obete, ktorá ľudskú bytosť zaslepuje, jej toto poznanie zoberie. Ľudská bytosť si v dôsledku toho vôbec neuvedomuje práve to, že skutočnosť, že nedokáže v svojom živote odpustiť druhým ľudským bytostiam, je nedeliteľne, neoddeliteľne a nerozdeliteľne previazaná so skutočnosťou, že ona sama nedokáže odpustiť sebe samej.
Pokračovanie celého súboru v priloženom súbore „PDF“.
