Otázka : V súčasnom období som sa v mojej práci často stretla s tým, že ľudia, ktorí prišli na terapiu, riešili v svojom živote situácie, kedy boli nespravodlivo obvinení inou ľudskou bytosťou, či už na pracovisku v nadväznosti na svoju prácu, alebo svojimi priateľmi, alebo priamo v rodine. V mnohých prípadoch sa nám potom ukázalo, že sa týmto ľuďom stalo práve to, že sa im vo vzťahoch s druhými ľudskými bytosťami nevedome vyplavili pocity z minulého života, kedy boli nespravodlivo obvinený inou ľudskou bytosťou z niečoho čo neurobili. alebo z niečoho čo nepovedali.
Zopakovala sa im potom rovnaká situácia aj v živote tu a teraz a znovu sa im stalo to, že ich buď tá istá, alebo aj iná ľudská bytosť nespravodlivo obvinila z niečoho, čo oni sami neurobili, alebo z niečoho čo nepovedali.
Odpoveď: Tej ľudskej bytosti, ktorá bola nespravodlivo obvinená sa vyplavujú jej nespracované bolesti vo význame pocitu vlastnej obete, nie len v spáchaní tej krivdy, ale najmä toho, že to nespravodlivé obvinenie z toho čo sa stalo, alebo aj nestalo, bolo na ňu hodené inou ľudskou bytosťou, alebo aj viacerými ľudskými bytosťami.
A ten pocit obete a vlastnej bezmocnosti, je v skutočnosti ten obraz pýchy, ktorú tá bezmocnosť spôsobí.
Toto je mechanizmus, ktorý ľudské bytosti zatiaľ veľmi málo chápu a nerozumejú mu, práve preto, že je skrytý a tak sa potom pýtajú : „ako môže mať obeť pýchu“?
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“
