Keď dospelé deti odmietnu svojich rodičov a odídu preč, alebo sa s rodičmi nechcú stretnúť, častokrát sa stane, že rodičia nepochopia, že to oni sami  svojimi rozhodnutiami a skutkami  a svojím vlastným  správaním k  takémuto správaniu svojich detí prispeli a rodičia sa nedokážu zmieriť s tým  ako sa k nim ich deti zachovali. 
Potom častokrát rodičia povedia svojim deťom  aj veľmi silné slová : Nikdy sa s tým nezmierim ako sa ku mne moja dcéra/syn zachoval a prisahám, že mu to  nikdy v živote neodpustím. Prisahám, že nikdy neodpustím to, ako nevďačne sa ku mne moje deti zachovali. 
Potom rodičia naozaj nedokážu svojim deťom odpustiť,  pretože im to  nedovolí ich neprijatie a pýcha obete a nadradenosti, ale  aj bolesť v ich srdci, ktorú vytvorila nevďačnosť.
Až keď rodičia dokážu prijať, že ich deti majú  právo sa k nim zachovať tak, ako sa zachovali a prijmú za to svoju zodpovednosť, tak energia nevďačnosti a pýchy obete, ale aj nadradenosti  ustúpi a dovolí im, aby mohli tie prísahy, ktoré voči svojim deťom povedali zrušiť. Energiu „Nevďačnosti“  v rodičoch  vytvorila pýcha obete ako svoje vlastné dieťa.
Pýcha obete sa potom častokrát tvári , že ona  to všetko pochopila a že teda ona ustúpi zo svojej pozície neodpustenia. Avšak aj keď rodičia  prijmú svoju zodpovednosť za to ako svoje deti vychovávali a následne pochopia a dokážu prijať prečo sa a k nim ich deti tak zachovali, tak pýcha obete aj tak chráni to svoje dieťa – čiže pýchu nevďačnosti a chráni ju tým spôsobom, že ju skryje do srdca rodičov ako bolesť matky, alebo  ako bolesť otca a stále nedovolí rodičom, aby svojim deťom odpustili.
Až keď rodičia bez podmienok dokážu prijať, že ich dcéra/syn mal právo sa k nim zachovať tak, ako sa zachoval, tak sa energia nevďačnosti rozpustí a oni dokážu prijať svoju zodpovednosť v tých širších súvislostiach a potom sa rozpustí a stratí aj  bolesť matky, aj bolesť otca  a  vtedy už rodičia dokážu svojim deťom odpustiť.
Prosím, o hlbšie vysvetlenie tohto vzorca správania.
Pokračovanie celého textu v priloženom súbore „PDF“.

VIAC v „PDF“