Kostol

Kostol v Malých Levároch je zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii nanebovzatej.

Pochádza zo 17. storočia – jednoloďový renesančný chrám bol dostavaný v roku 1654.

Po ničivom požiari kostol v roku 1741 prestavali v barokovom slohu. V roku 1744 k nemu pristavali vežu. Pôvodný vzhľad veže sa nezachoval – jej cibuľu (baňu) museli v roku 1805 pre vážne poškodenie zložiť. Výška kostolnej veže sa tým znížila o niekoľko metrov.

Druhá významná prestavba bola v roku 1903. Pôvodné presbytérium bolo zbúrané a na jeho mieste bola k lodi kostola pristavaná priečna loď a nová svätyňa. Podstatne sa tým zväčšila dĺžka i šírka chrámu.

K pôvodnej, renesančnej lodi (dnes najstaršia, zadná časť chrámu), barokovému portálu a barokovej veži tak pribudla neorománska priečna loď s presbytériom, sakristiou a komorou.

Po dokončení prestavby bol chrám slávnostne konsekrovaný. V svätyni – na stenu za hlavným oltárom – bola osadená mramorová tabuľa s latinským textom:

„Dňa 25. októbra roku Pána 1903 za Pia X., pápeža, za Klaudia Františka Vaszáryho, ostrihomského arcibiskupa, za farára malolevárskeho Gejzu Szücsyho z peňazí farníkov a s prispením principála Mikuláša Pálffyho Majster František Steidl zväčšil loď kostola a znovu postavil jeho svätyňu. Kostol posvätil najosvietenejší najdôstojnejší pán Jozef Boltižár, titulárny biskup milasský, generálny vikár ostrihomský, na poctu Preblahoslavenej Panny Márie nanebovzatej.“

Výplň kruhového okna v svätyni tvoril oktogram – osemcípa hviezda, symbol Panny Márie.

Svätyňu zdobila opona namaľovaná na jej stenách. Nad oponou sa vinula stuha s latinským nápisom Assumpta est Maria in caelum; gaudent angeli, laudantes beneficium Domini (Mária bola vzatá do neba; plesajú anjeli, vzdávajú chválu a vďaku Pánovi). Verš na stenách svätyne dotváral charakter kostola zasväteného Panne Márii nanebovzatej.

V dvadsiatych rokoch 20. storočia boli zakúpené oltáre (najskôr hlavný oltár a oltár sv. Jozefa s Božím hrobom) a kazateľnica.

Steny kostola zdobila dekoratívna ornamentálna maľovka. V 80. rokoch 20. storočia bola prekrytá jednoduchou okrovou a bielou maľovkou zdobenou zlátením. Z ornamentov sa zachovali len dve zelené ratolesti ovité stuhami s latinskými nápismi. Na jednej je latinský nápis S. Maria, Mater misericordiae, ora pro nobis! (Sv. Mária, Matka milosrdenstva, oroduj za nás!) Nachádza sa nad oltárom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Druhá, s nápisom Ss. Cor Jesu, ultima spes hominum, miserere nobis! (Najsv. Srdce Ježišovo, posledná nádej ľudí, zmiluj sa nad nami!), je nad oltárom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

V roku 1933 sa uskutočnila generálna oprava kostola a na vežu boli osadené vežové hodiny.

Do roku 1964 sa používala kazateľnica. V tom istom roku bolo v kostole zavedené ozvučenie.

V auguste 1969 bol zatretý latinský verš na stenách presbytéria.

Pätnásteho júla 1973 sa v kostole prvýkrát konala bohoslužba obety pri obetnom stole – kňaz bol pri nej prvý raz obrátený tvárou k veriacim.

V roku 1979 bola vymenená krytina strechy kostola.

V roku 1985 sa uskutočnila väčšia oprava interiéru kostola: boli urobené nové rozvody elektriny, interiér bol vymaľovaný (počas tejto opravy bola zamaľovaná ornamentálna výzdoba stien), steny v zadnej časti boli obložené drevom, na zariadení kostola a rebrách klenby bolo nanovo nanesené zlátenie.

V roku 1986 sa uskutočnila generálna oprava organu.

Od roku 1987 fungujú zvony na elektrický pohon. Dovtedy sa každý deň napoludnie a večer k modlitbe Anjel Pána, dvakrát pred každou svätou omšou a za zomrelých až do pohrebu zvonilo ručne.


Text nie je dokončený.

Zdroj
Gúth, Toni – Gúthová, Helena: Levárky. Liečreh Gúth, 1997
Farská kronika

Historické fotografie – archív Antona Gútha
Fotografie z obdobia po r. 1996 – © Peter Lukáč, Peter Lukáč ml.