má názov odvodený od jasnej hrdzavo-červenej farby, ktorá sa vytvára v narušenej kôre. Podobne sa môžu zafarbovať aj listy reagujúce na znečistenie ozónom, čím je využívaná vedcami ako biomonitorovací organizmus na lokalizáciu oblastí náchylných na znečistenie ozónom. Na jar dozrievajú charakteristické červenohnedé jahňady a dorastá do výšky ±20 metrov.
Jej pôvod je pozdĺž severozápadného pobrežia Severnej Ameriky, kde prirodzene rastie v blízkosti tokov a mokradí. Je to pioniersky druh rastúci spolu s vŕbami a topoľmi na znehodnotených lesných plochách, kde dokáže vyklíčiť veľké množstvo jej semien. Kvôli tomu ju lesníci vysádzajúci lokálne dominantné ihličnany, pokladajú za burinu. Na druhej strane, vďaka symbiotickému vzťahu s baktériami viazanými na dusík, môže ku prospechu ostatných druhov zvýšiť množstvo živín v pôde.
V minulosti jelša červená nebola príliš oceňovaným druhom, ale vďaka jej rýchlemu rastu – už po 25 rokoch sú stromy vhodné na ťažbu, sa z nej stal alternatívny druh pre získavanie dreva a biomasy.
Americkí indiáni používali korene na výrobu košíkov a z kôry získavali červené farbivo. Kôru využívali aj k liečbe podráždenia pokožky, napríklad po kontakte so sumachom jedovatým (česky jedovatec) alebo pri tráviacich problémoch. Kôra obsahuje salicin, predchodcu aspirinu.
#alnusrubra #jelsa #jelsacervena #strom #stromy #trees #les #lesy #nature #priroda #nebojsaistdolesa
