je náš pôvodný ihličnatý druh, ktorý v našich lesoch tvorí už iba ±4 percentá a naďalej ostáva na ústupe. Jedľu v pôvodnom biotope jedľovo-bukových lesov môžeme vidieť v národnej prírodnej rezervácii Stužica, kde je ochrana zabezpečená na veľkom území. Vďaka ochrane sa tu les mohol vyvinúť do jeho typickej formy, ktorú tvoria miesta s dominanciou buka, miesta s dominanciou jedle a miesta s vyrovnaným pomerom oboch druhov. Takúto štruktúru by sme v menších rezerváciách nemohli nájsť. Stužica je výnimočná aj tým, že sa tu jedľa obnovuje v masovom meradle a na niektorých miestach časom nahradí aj buk.
Jedľa bola u nás kedysi podstatne viac rozšírená. Predkovia ju využívali na stavbu domov, vodných stavieb, šindľov,… Ihličie sa využívalo dokonca aj na pastvu v lese. Zvieratá nahnali valasi do ohrady v lese a ako potravu im poskytli čečinu z jedle.
Jedľa sa môže dožit až 700 rokov. Je však citlivá na znečistenie prostredia a dostatočné množstvo vlahy, preto tento vek u nás nedosahuje. Jej ihličie patrí u nás medzi tie s najpomalšou obmenou, až ±10 rokov.
Vzpriamené šišky oddeľujú šupiny jednotlivo, pokiaľ nezostane len holé vreteno. Semenne roky sa opakujú po 2 – 6 rokoch.
#jedlabiela #abiesalba #abiespectinata #strom #stromy #trees #les #lesy #nature #priroda #nebojsaistdolesa
