Skúma ľudské vedomie a jeho vzťah k okolitému svetu a hlavne vzťah k technológiám

Dátum: 02.04.2023

Autor: Martin Brix

Vizuálny umelec Peter Kašpar sa programovo zaujíma o oblasť umelej inteligencie (AI), rasizmu a etiky. Bolo by ale príliš jednoduché povedať, že ústrednou témou Petrovej práce je umelá inteligencia. Skutočnosťou je, že jej témou sme my, lebo aj my sme AI. 

Petrova tvorba sa odvíja od uvažovania o imagináciách budúcnosti, ktoré prináša v subtílnych náznakoch a neusiluje sa predostrieť jeden „správny“ spôsob možného vývoja. Odráža neuchopiteľné a neisté pocity z budúcnosti, v ktorej sa biologické stalo neoddeliteľnou súčasťou technologického sveta a naopak. Svet, v ktorom neexistujú binárne delenia a všetko je inherentne prepojené, mýty a fakty sa prelínajú a splývajú do nelineárneho toku emócií, s ktorým sa naše vedomie nevie vysporiadať. Objekty, ktoré vytvára tlmočia práve takéto dekonštruované nostalgie z budúcnosti a pomocou jemných odvolávok spúšťajú asociačné procesy v divákovom podvedomí. Takto sa vyjadruje k svojej tvorbe sám Peter.

Predstavenie tvorby Petra Kašpara začneme aktuálnou výstavou. Ide o výstavu víťazov Ceny Oskára Čepana* 2022 s názvom Call Me if You Need Me. Spomedzi 57 vizuálnych umelcov, ktorí sa do súťaže zapojili, vybrala medzinárodná porota diela piatich umelcov, ktorými sú Lenka Adamcová, Peter Kašpar, Monika Pascoe Mikyšková, Michal Mitro a Ján Skaličan. Ich diela si môžete pozrieť v Kunsthalle Bratislava do 15. mája 2023. Členmi medzinárodnej poroty boli Aaron Cezar (zakladateľ a riaditeľ londýnskej Delfina Foundation), Amira Gad (riaditeľka Light Art Space Berlin), Edith Jeřábková (vedúca kurátorka PLATO Ostrava) a Lilia Kudelia (hosťovská kurátorka Residency Unlimited v New Yorku).

Dielo Petra Kašpara v Kunsthalle s názvom Sonic Coding je 3D videoanimácia, ktorá sa na prvý pohľad zdá byť niečím celkom iným. Návštevníkovi chvíľu potrvá, kým si uvedomí, že nevidí živé veci, ale strojovo vytvorené postavy a predmety. V pätnásťminútovej animácii vidíme grafity, DJ pult, hip-hopového tanečníka a rapera, pričom video sprevádza meditatívna hudba. Tento protiklad obrazu a zvuku môže zrodiť toľko otázok a pocitov, koľko ľudí je súčasťou tohto zážitku. Z kurátorského textu vyplýva, že dielo tematizuje otázky týkajúce sa slovenskej rapovej scény, no z videa rovnako vyplynie aj otázka, ako sa stane z kultúry, umelca a umenia produkt kapitalizmu. Nastolenie tejto otázky možno vidieť nielen pri vystavujúcich umelcoch, ale aj v celej koncepcii výstavy a v zmenenom procese oceňovania. V takomto zmysle sa predstavení umelci dokonale trafili do aktuálnej siete pocitov, nech sme už konzumenti umenia alebo nie, všetci totiž žijeme. (text: Noémi Czinege, preklad: Lenka Nagyová)

Je asi ale potrebné vrátiť sa aj do deväťdesiatych a nultých rokov. „Na Slovensku bol DJ Kappa známy ako vychytený hudobník. Dídžej s prívlastkom hviezdny. Diár mal zabookovaný na pol roka dopredu, jeho koncerty boli plné a s Tinou či Rytmusom boli parťáci nielen na pódiu, ale aj v súkromí. Lenže pred rokom si zbalil kufre a vypadol do sveta. Presnejšie, na Floridu.“ píše bulvárny plátok Šarm. Aj takéto články boli súčasťou jeho sveta, ktoré nám môžu doplniť mozaiku života Petra Kašpara.

DJ Kappa je so slovenským hip-hopom spájaný od jeho začiatkov. Niekedy okolo roku 1999 dostáva prvú šancu pričuchnúť si k DJingu a odvtedy jeho kariéra naberala vysoké obrátky. Začalo to zbieraním platní. Neskôr spolu s DJ Amn2 (dnes Viktor Hazard) a Vecom patria k jedným z prvých, ktorí začínajú aktívne hrávať na akciách, ale tiež zbierať platne a venovať sa svojmu koníčku aktívnejšie. Meno DJ Kappa ste v tých rokoch mohli zaregistrovať na takmer všetkých akciách, ktoré mali čosi spoločné s hip-hopom. Na jednom pódiu sa stretol s menami ako Black Eyed Peas (ktorým hral aj na afterpárty), The Beatnuts, Tha Alkaholiks, Afu-Ra, Masta Ace, či Looptroop Rockers. Okrem toho sprevádzal speváčku Tinu na turné, keď po jej koncertoch hrával v kluboch na afterparties. V roku 2005, po vydaní debutového albumu „Drvivá Menšina – Menej je niekedy viac“, sa DJ Kappa stáva oficiálnym koncertným DJom tejto skupiny. Začiakom roka 2007 im vychádza nové CD „V centre diania“ a následne prichádza čas aj pre samotného Kappu. Na pulty predajní sa od 21. mája 2007 dostáva jeho vlastný album a názvom „Hra sa začína“. Na CD sa nachádza množstvo hostí, všetci poprední rapperi zo Slovenska a Čiech (Rytmus, L.U.Z.A., H16, Drvivá Menšina, Miky Mora, Orion, Vec a ďalší), a tiež niekoľko zahraničných hostí (Nyaka, Farenheit, Sizzla, Jigzagula, Xia), doplnených o spevácke výkony Tiny a Dary Rolins.

Jedného dňa dostal možnosť bývať v byte na Miami, tak to využil. Ako sa hovorí: „Život je zmena.“ a tak to Peter riskol. DJ Kappa vymenil Slovensko za Ameriku, v ktorej sa prestal živiť hudbou a začal maľovať. Napriek tomu, že maľovaniu obrazu sa venoval už aj na Slovensku, nikomu o tom nehovoril. Bral to ako zábavu. V Amerike sa do toho pustil vo veľkom a v Miami mal niekoľko výstav. Ako sám tvrdí, dnes už žije svoj tretí život. A ten sa odohráva opäť na Slovensku.

Peter Kašpar vyštudoval masmediálnu komunikáciu na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 2017 sa zúčastnil štipendijného pobytu SAIC na School of the Art Institute v Chicagu, v roku 2016 absolvoval rezidenčný pobyt The Fountainhead na Miami a v roku 2015 na School of Visual Arts Residency v New Yorku. Tieto skúsenosti mu dali hlavne veľa interakcií s ľuďmi, ktorých by v lokálnom prostredí nestretol. Taktiež mal možnosť spoznať rôzne umelecké prístupy, ktoré sa formovali naprieč širokým spektrom sociálnych kontextov. Získal oveľa otvorenejší pohľad na veci a odvahu experimentovať. Zároveň mu umožnila osobnejšie navnímať niektoré dôležité témy, ktoré je potrebné komunikovať a to nielen v súčasnom umení. Mal možnosť byt súčasťou diskusií, v ktorých sa tieto témy preberali s priamo zainteresovanými autormi. Ak by mal vybrať jedno porovnanie, tak by určite vybral vzťah širšej verejnosti k umeniu a celkový prístup k nemu.

V roku 2014 bol nominovaný na Pulse Art Prize. Jeho diela boli súčasťou výstav v DEP ART Brooklyn, Pulse New York, Catinca Tabacaru Gallery, Asia Contemporary Hong Kong a Bugok Culture and Art Center v Kórei. Medzi samostatné výstavné projekty posledného obdobia patria napríklad Liquid Being (2021) v A Promise of Kneropy (APART Collective) alebo Sunroof (2017) v The Java Project v newyorskom Brooklyne.

Keď v roku 2015 v New Yorku vystavoval inštaláciu s názvom „Intensions variable“, tak jedným z konceptov bolo zhmotniť spomienky na dobu, v ktorej vyrastal. Pomocou objektov sa snažil vyvolať fragmenty pamäte obsahujúce pocity z obdobia, v ktorom sa decká báli chodiť von so skateboardom alebo obliecť si širšie nohavice, v skateparkoch striehli či v diaľke neuvidia záblesk čiernych búnd s oranžovou podšívkou aby stihli utiecť. Nikdy by ho nenapadlo, že toto dielo bude v kontexte súčasných udalostí tak aktuálne. Minulosť je stále tu. Peter k tomu dodáva, že: „Od nekonečného opakovania konfliktov v národných a medzinárodných záležitostiach, ktoré sú zakorenené v zdanlivo minulých politických, náboženských alebo kultúrnych sporoch, až po nedobrovoľné opakovanie bojov s psychickou traumou, ktoré prežili z archaického obdobia našich individuálnych životov, sa zdá, že nedokážeme prestať zápasiť s minulosťou o ktorej sme si mohli myslieť, že je dávno preč.“

The Java Project bola výstavou Petra Kašpara, ktorej kurátorom bol Xavier Acarín. Strešné okno (Sunroof) je inštalácia, ktorá zvažuje problematické ekologické okolnosti našej doby prostredníctvom obrazov, zvuku a sochárstva. Peter na tejto výstave predstavuje automobilový priemysel ako komplexný systém, ktorý spája prírodné zdroje s ekonomickou výrobou a skúma spôsoby, akými to vyvoláva kultúrne odkazy a osobné spomienky. Inštalácia funguje ako senzorické zariadenie prelínajúce objekt a pamäť, materiál s nehmotným.

Peter Kašpar vo svojej ďalšej samostatnej výstave Liquid Being (2021) nabúrava binárne predstavy o ľudskosti a technológiách. Jeho diela sú situované v takom myšlienkovom priestore, ktorý miesto utvrdzovania stereotypov otvára pole uvažovaniu za limity toho, čo považujeme za “typicky ľudské” vlastnosti a vlastnosti “typické pre technológie”. Pýta sa na to, do akej miery sú emócie, priateľstvo či spiritualita koncepty pripísateľné ľuďom a do akej miery sú napodobniteľné technológiami. Skúma tiež vzťahy medzi sentimentom, citmi a materálnom a túžbe po ňom. Technológie a ľudský život sú neoddeliteľne prepletené, my nemôžeme žiť bez nich a oni bez nás. Môžu vôbec dáta umrieť? Je budúcnosťou odklonenie sa od záťaže, ktorú so sebou materiálno prináša? (kurátori: Ema Hesterová & Denis Kozerawski | APART Collective)

Peter je aj režisér, ktorý rozvíjaja svoju vlastnú prax na projektoch ako jeden zo zakladateľov produkčnej spoločnosti SORRY WE CAN a HUMANOID RESEARCH LAB, ktoré sa zameriavajú na nové médiá a 3D hyperrealistické technológie. V roku 2020 platforma SORRY WE CAN spolu s kolektívom APART otvorili v Bratislave nový nezávislý galerijný priestor s knižnicou a študovňou A Promise of Kneropy. Peter Kašpar spolu s Denisom Kozerawskim boli nominovaný na Cenu Nadácie Tatra banky v kategórii výtvarné umenie za dokument/videoinštaláciu Kambium 1492, ktorá bola súčasťou Biennale ve věci umění v Prahe. Kambium 1492 je krátky dokument pod režijnou taktovkou nominovaných umelcov. „Stromy nie sú ticho. Rozprávajú nám, čo sa stalo. Za tie roky sa do nich vryla pamäť prírody.“ Raper Čavalenky rozpráva príbeh dubového lesa. Príbeh stromov, ktorých korene siahajú do doby pred antropocénom a ktorých drevo pomohlo ľudstvu k najzásadnejším historickým momentom. Stromov, ktorých hodnotu napriek všetkému vnímame iba optikou trhu, pretože cenu pre nás majú len vtedy, keď sú vyrúbané, narezané a predané… Film sa zameriava na to, ako sa formovali dejiny, ako malé historické udalosti ovplyvnili tie veľké, ktoré poznáme z učebníc dejepisu a prečo je dôležité ich prehodnocovať.

*Cena Oskára Čepana vznikla v roku 1996 a je určená slovenským vizuálnym umelcom a umelkyniam do 40 rokov, alebo umelcom a umelkyniam iných národností, ktorí sa na Slovensku nachádzajú aktuálne, prechodne, či natrvalo, bez mediálneho vymedzenia. Od roku 2001 je projekt realizovaný Nadáciou – Centrum súčasného umenia s podporou Trust for Mutual Understanding, a od roku 2016 tiež v spolupráci s Residency Unlimited. Cena Oskára Čepana je súčasťou širšieho medzinárodného networku YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovanými v krajinách strednej a východnej Európy. Oskár Čepan (1925 – 1992) bol vyhraneným kritikom a teoretikom výtvarného umenia so širokým záberom a prenikavým rozhľadom, zasväteným editorom a antologistom, erudovaným a vnímavým autorom textov o súdobom slovenskom výtvarnom umení, filozofom, teoretikom, historikom a kritikom. V slovenskom dejepise výtvarného umenia dvadsiateho storočia mal nezastupiteľné postavenie.

1 2 ... 4 ►