Remeslo, ktoré sa blyští v úsmeve

Dátum: 28.09.2025

Autor: Martin Brix

Samuel Križovenský, známy pod instagromavým menom sama.robota, patrí k novému typu remeselníkov, ktorých tvorba sa pohybuje niekde medzi klasickým šperkárskym remeslom, umeleckou skratkou a individuálnou formou sebavyjadrenia. Jeho cesta k šperku však neviedla priamočiarou cestou cez umeleckú školu či dizajnérsku akadémiu, ale cez osobný vzťah k ručnej práci, DIY etiku a hľadanie vlastnej cesty mimo tradičných vzorcov. Vyrástol v dielni, formoval sa cez pokusy a chyby, a našiel svoj jazyk v kombinácii temna, presnosti a ľudskosti. V profile sa pozrieme na jeho cestu od pilníkov a matíc až po 14-karátové zlato, zubné odliatky a komunitu okolo individuality. Šperk uňho nie je výsledok, ale proces – a každý z nich má niečo, čo sa nedá kúpiť: príbeh, ktorý sedí presne na mieru.

Narodil sa do rodiny, kde bola zručnosť prirodzenou súčasťou každodenného života. Ako sám hovorí: „Ja mám šťastie v tom, že vlastne moji rodičia sú remeselníci, aj ich starí rodičia, aj moji súrodenci…“. Vyrastal v prostredí dielní, kde jeho otec, vyštudovaný grafik, pracoval dlhé roky ako kníhviazač. Prvé kontakty s tvorivosťou viedli cez kartónové domčeky a kreslenie si doma, no nie pod tlakom rodičov, ale ako prirodzený jazyk domácej kultúry. Po skončení základnej školy sa Samo rozhodol pre odbor operátor drevárskej a nábytkárskej výroby, ktorý mu mal dať pevné remeselné základy. Sám ale priznáva, že hoci sa naučil základy technickej práce s materiálom, chýbala mu v tom kreativita: „Tam to nemalo s výtvarnom nič spoločné.“ A tak začal hľadať niečo, čo by v sebe spájalo remeselnú precíznosť s možnosťou umeleckého vyjadrenia. Šperk sa do jeho života dostal najprv ako hra a experiment. Začalo to recyklovanými skejtovými doskami, z ktorých robil prvé náušnice a prstene. Veľa voľného času, ktorý priniesla pandémia, mu dala priestor experimentovať, učiť sa cez YouTube videí a hľadať vlastný rukopis. Postupne objavil špecifický svet grillz – odliatkov na zuby – a pochopil, že v tejto oblasti existuje medzera na trhu, ktorú by mohol zaplniť: „Grillz ma vždy fascinovali a v tom čase sa im venovalo len veľmi málo ľudí, tak som sa ich začal učiť robiť sám doma.“

Ak by sme tvorbu Sama chceli prirovnať k jazyku, tak by to bol jazyk plný paradoxov: surový aj precízny, temný aj hravý, brutálny aj jemný. Tak ako sa dieťa učí hovoriť cez ťarbavé prvé slabiky, aj jeho remeslo sa rodilo pomaly – cez omyly, pokusy a osamelé sústredenie v dielni. Jeho prvé šperky nevznikali v zlatníckom ateliéri, ale v kozube. „Začiatok bol veľmi frustrujúci,“ priznal v rozhovore. Pokusy s odlievaním hliníka a cínu v domácich podmienkach dopĺňali hodiny sledovania YouTube videí a učenia sa za pochodu. Kapitál na prvé nástroje mu požičala rodina, ale dnes sú niektoré z týchto strojov len spomienkou na naivné začiatky: „Spätne som prišiel na to, že ty stroje som ani až tak nepotreboval.“ Kľúčovým zlomom bolo objavenie materiálov, ktoré mu boli finančne dostupné a fyzicky blízke. Prstene zo starých nerezových matíc a mosadze vznikali ručným pilovaním, bez akéhokoľvek zázemia. Jeden kus trval aj deväť hodín. Práve toto obdobie ho naučilo trpezlivosti a dôrazu na detail. Výtvarný profil na Instagrame si vytvoril viac-menej zo zvedavosti, ale pozitívna odozva a prvé objednávky mu dali jasný signál: „To ma tak nakoplo celkom, že asi to dáva zmysel sa tomu venovať.“

Po získaní prvých zručností sa prihlásil na odbornú strednú školu zlatník-klenotník v Bratislave. Pandémia mu školský rytmus skomplikovala, ale do odboru sa zahryzol s o to väčšou chuťou. Práve tam sa začali obrusovať jeho vedomosti o technikách a otvárali sa mu dvere k profesionálnejším nástrojom a postupom. Dnes už technológie ovláda, aj keď niektoré časti procesu prenecháva skúsenejším: „Odlievanie už nerobím ja, nechávam si to robiť od takého pána, ktorý je preborník v tomto. Prichádzam tak o značnú časť stresu.“ Napriek tomu si väčšinu vecí drží pod vlastnou kontrolou: modelovanie, opracovanie, osadzovanie aj gravírovanie. Všetko ručne. Stále sa učí, stále objavuje. Niektoré technológie si osvojuje sám, niektoré výsledky sú stále len prvými pokusmi. Ale každý šperk je originál.

Dnes kombinuje rôzne technológie: odlievanie, letovanie, ohýbanie plieškov, prácu s voskom, smaltovanie, osádzanie kamienkov – a čo je najdôležitejšie, pracuje aj s materiálom ako s nositeľom príbehu. Používa „dedinské“ zlato od klientov, staré šperky po babičke pretavuje na nové a nebráni sa ani kombinácii kovov: „Dá sa to všelijako prepájať.“ Jeho estetika je poznamenaná temnom, ale aj formálnou zvedavosťou. Vizuálne vplyvy čerpá z hororovej estetiky a tvorby H. R. Gigera: „Môj štýl je taký trochu čarodejnícky… asi to je vplyv otca, ktorý nám v detstve púšťal horory.“ Horory a tvorba Gigera v ňom zanechali stopu, ktorá sa objavuje v detailoch: biomechanických formách, surovosti povrchov, krivosti ako kráse. Šperk nie je pre neho len ozdoba, ale miniatúrna socha, ktorá vzniká niekde medzi rukou, predstavou a nedokonalosťou. A hoci sa niekedy môže javiť ako temný alchymista, je to práve remeslo, ktoré mu dáva jazyk, cez ktorý hovorí svetu.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že grillz – teda šperky na zuby – sú len extravagantným doplnkom raperov a klubovej scény. Pre Samuela sú však niečím oveľa hlbším. Stali sa pre neho priestorom, kde sa stretáva ľudská jedinečnosť, remeselná zručnosť aj empatia. „Každý chrup je jedinečný. Každý zub je iný. Mňa baví využívať aj krivosť zubov alebo chýbajúce zuby. Doplniť ich a výtvarne s nimi pracovať.“ Práve v tomto prístupe sa ukazuje, ako silno je Samova tvorba spojená s individualitou. Nejde len o efektný vizuál, ale o tvarovanie šperku, ktorý reaguje na tvar úsmevu, nedokonalosť, čisto osobnú geometriu úst. Je to sochárčina v mierke chrupu. Ku grillz sa dostal cez vlastnú fascináciu a zvedavosť. Počas lockdownu mal veľa času a chuť učiť sa niečo nové. „Strašne sa mi páčili grills a vtedy sa tomu venovalo menej ľudí, tak som sa to začal učiť sám doma,“ spomína. Technológiu študoval cez videá, modelovanie voskom konzultoval s kamarátom zubným technikom a celý proces si vybudoval „na kolene“. Učil sa cez chyby, konzultoval v komunite a vytvoril si vlastný rukopis.

Proces je komplexný a detailný zároveň. Začína konzultáciou, odliatkom chrupu a návrhom dizajnu. Pokračuje modelovaním voskom, odlievaním, opracovaním, leštením a finálnym „fittingom“. „Všetko vyrábam ručne, aj modelujem ručne. V súčasnosti síce existujú aj 3D technológie, ale ja si zatiaľ držím ručnú prácu.“ Každý grillz je „na mieru“ – teda custom, neexistuje univerzálna veľkosť. „Vždy ide o custom výrobok. Stalo sa mi, že niekto niekomu ukradol zuby v klube, ale samozrejme, že mu nesedeli.“ Okrem remeselnej precíznosti je preto dôležitá aj empatia k nositeľovi. Niektorí klienti nosia grillz denne, iným slúžia ako estetický zásah pri fotení alebo v klipe. A pre mnohých je to priam terapeutický objekt: „Niektorým to dáva viac odvahy. Majú zakryté nedostatky, cítia sa sebavedomejšie.“ Aj keď v minulosti boli grillz skôr symbolom hudobného sveta, Samo ich prenáša medzi bežných ľudí. Dnes už nenosia jeho diela len raperi, ale aj interiéroví dizajnéri, tanečníci, grafici či dokonca zubár. Práve v tejto diverzite vidí zmysel svojej práce. Estetika grillz sa u neho pohybuje od temných, gotických motívov až po luxusné, „ice“ dizajny s kameňmi. Všetko závisí od klienta: „Vie to byť luxusné aj temné. Alebo oboje.“ V tvorbe grillz Samo spája technológiu, dizajn, človečinu aj komunitu. Jeho zuby sú pre niektorých symbolom sebavyjadrenia, pre iných darčekom alebo doplnkom osobnej identity. Ale pre Samuela sú vždy aj niečím navyše: „Je to sochárčina v mierke chrupu. Je to remeslo, ktoré mi dáva zmysel. A baví ma, že cez neho môžem ďalej komunikovať.“

Hoci Samuel nepôsobí ako klasický podnikateľ, jeho príbeh je aj príbehom značky, ktorá vznikla z ničoho a vybudovala si dôveru klientov cez trpezlivú prácu, osobný prístup a silný rukopis. Jeho diela dnes nosia hudobníci, dizajnéri, právnici aj tí, ktorí sa síce neobjavujú na pódiách, ale chcú mať jedinečný objekt, ktorý im sedí presne na chrup, ale aj na osobnosť. Medzi prvých, ktorí Samovu tvorbu podporili, patria členovia kapely Dušan Vlk – Denis a Temný Rudo. „Za to im veľmi ďakujem, určite to pomohlo mojej kariére,“  hovorí Samo. Práve títo interpreti mu dali možnosť experimentovať so šialenejšími dizajnmi a prepojiť jeho rukopis s vizuálom hudobných klipov. Napríklad grillz do videa Camo Baggy Pants nesúr nielen jeho autorský rukopis, ale aj presne reflektujú charakter interpreta.

Tento prechod od prvých prstienkov z matíc a mosadze k personalizovaným grillz s vlastnou identitou otvoril cestu k širšiemu publiku. „Niektorí klienti si grillz nechávajú robiť ako doplnok k outfitu, iní ich nosia dennodenne, pretože im zakrývajú nedostatky a dodávajú odvahu.“ Nie je to len o tom, ako grillz vyzerajú. Často majú hlboký vplyv na to, ako sa človek cíti – dodávajú odvahu, zakrývajú nedostatky a vytvárajú vlastný štýl. Za Samom chodia aj interiéroví architekti, tanečníci, dokonca aj zubári. Niektorých k nemu priviedla estetika, iných známosti, a mnohých jednoducho vizuálna sila jeho profilov na sociálnych sieťach. Aj keď prešiel fázou, keď mu ukradli Instagram a musel budovať komunitu odznova, nezlomilo ho to: „To bol bod zlomu. Ale postupne si ma ľudia opäť začali všímať.“ Ďalším momentom, ktorý by iného možno položil, bola vykradnutá výstava. „Mal som vystavené prstienky a niekto si myslel, že sú zo zlata. Ukradli ich všetky.“ Aj keď šlo len o školskú výstavu, Samo ju vnímal ako prvý pokus prezentovať svoju tvorbu ako ucelený súbor. Krádež nebola len materiálnou stratou, ale aj symbolickým narušením dôvery. No ako hovorí, s odstupom času si z toho už robí skôr srandu.

Dnes je jeho meno známe nielen medzi fanúšikmi šperku, ale aj medzi tými, ktorí oceňujú ručnú prácu a silný výraz. Samotný Samo hovorí o komunitách tvorcov grillz ako o sieti, ktorá sa navzájom podporuje: „Na Instagrame komunikujeme, radíme si, niektorí si vymieňame grillz medzi sebou. Je to cool.“ Práve táto komunita mu pomáha rásť – tvorivo aj remeselne. Spolupráca je pre neho aj forma barteru, dialógu a inšpirácie. Samov rukopis je pre niektorých klientov hlavným dôvodom, prečo ho oslovujú: „Myslím, že im sadnem do estetiky. A to je super.“ Samuel si cez roky trpezlivej práce vybudoval mikrosvet, v ktorom sa stretávajú individuálne príbehy, výrazný dizajn a remeslo s ľudskou tvárou. A aj keď nemá veľké reklamné kampane, jeho meno sa šíri prirodzene – cez úsmevy, v ktorých sa blysnú zuby, ktoré sú viac než len ozdoba.

V Samovej tvorbe sa materiál nestretáva len s formou, ale aj s osobnou filozofiou. Každý prsteň, grillz či objekt je preňho mikrosvet, ktorý vzniká v rukách ako odpoveď na konkrétneho človeka, zadanie alebo náladu. Nie je to len ručná práca, je to remeselno-emocionálna skladačka. A každá jej súčasť niečo znamená. „Mám rád takú titernú prácu, kde záleží na každom detaile a každá chyba vie byť rozhodujúca.“ To je výrok, ktorý vystihuje Samovu precíznosť a schopnosť pracovať s materiálom ako so sochárskou hmotou. Nejde o dekorovanie, ale o budovanie objektu zvnútra von. Jeho výber materiálov bol spočiatku limitovaný financiami: „Nerez a mosadz boli jediné veci, ktoré boli pre mňa v tej dobe finančne zvládnuteľné.“ Prvé prstene tvoril z matíc, brúsil ich pilníkmi, ručne leštil a tvaroval. Postupne sa cez odlievanie dostal k striebru a zlatu, v súčasnosti pracuje aj s 14-karátovým zlatom, bielym zlatom, smaltom či polodrahokamami ako opály, akvamaríny či granáty. Dôležitou súčasťou jeho tvorby je upcyklácia. Klienti mu často nosia staré rodinné šperky alebo zlomky zlata, z ktorých Samo vytvára nové objekty: „Tým, že je to dedičné zlato, má pre nich väčšiu hodnotu. A ja z toho vytvorím niečo čo má nový život.“ Práve v tomto prepojení pamäti a budúcnosti spočíva hĺbka jeho remesla. Nerobí kolekcie v klasickom zmysle, ale niekedy vytvára voľné série, ktoré prepája jednotná myšlienka, dizajn alebo farebnosť. Zároveň robí kolekcie pre klientov, ktorí si objednajú sériu viacerých šperkov. Všetko vzniká ručne, bez formy, každý kus je originál. V Samovej tvorbe sa estetika nestavia do opozície voči remeslu. Naopak, ide ruka v ruke. Jeho prístup ukazuje, že šperk nemá byť len efektný. Má niečo povedať. A má byť prítomný nielen na pokožke, ale aj v postoji, ktorý človek vyžaruje.

Hoci sú grillz najvýraznejšou časťou Samovej tvorby, nemenej pozornosti venuje aj prsteňom a ďalším autorským objektom. Prstene boli dokonca jedným z prvých formátov, ktoré začal vyrábať – najprv z nerezových matíc a mosadze, ktoré ručne brúsil a tvaroval pilníkmi. „Jeden trval aj osem až deväť hodín. Len ručne, bez strojov“ spomína. Postupne sa cez experimenty s lacnejšími kovmi dostal k ušľachtilým materiálom. Dnes vyrába zásnubné prstene z 14k zlata, osádzané drahokamami – ako napríklad dragon garnet či akvamarín. Nejde však len o klasickú zlatnícku prácu – aj v prsteňoch prenáša svoju estetiku, ktorú často opisuje ako „čarodejnícku“, temnú alebo surovú. Rád experimentuje s tvarom, využíva aj recyklované materiály a tvorí objekty, ktoré pôsobia ako artefakty z iného sveta. „Veľa vecí, čo robím, robím prvýkrát. Stále je to pre mňa výzva vyhotoviť ich od začiatku do konca,“ priznáva. Prstene mu umožňujú rozvíjať rukopis aj mimo sveta grillz – ponúkať autorské šperky širšiemu publiku, a zároveň si zachovať presnosť, remeslo a ideu individuality, ktorá definuje celý jeho prístup.

V príbehu Samuela Križovenského sa stretáva poctivá remeselnosť s osobnou výpoveďou, subkultúrna estetika s empatiou a detail s konceptom. Vyrástol v dielni, no všetko podstatné si vybrúsil sám – cez pokusy, chyby, zvedavosť a trpezlivosť. To, čo začalo ako hra s matičkami a pilníkom, sa stalo originálnym jazykom, ktorým dnes rozpráva cez prstene, grillz a iné drobné objekty. Nejde mu o pozornosť. Ide mu o zmysluplné spojenie s tým, kto jeho šperk nosí. Jeho šperk je často viac ako doplnok – je to osobný talizman, terapeutický zásah, alebo gesto odvahy. A hoci si jeho tvorbu obľúbili aj výrazné osobnosti z hudobnej scény, jeho cieľom nie je elitárstvo. Naopak – chce grillz aj prstene dostať „medzi bežných ľudí“, a spolu s nimi aj myšlienku, že remeslo je stále aktuálny a silný jazyk. V jeho práci je cítiť rešpekt k materiálu, ľuďom aj procesu. Každý kus prejde jeho rukami – od odtlačku, cez model až po fitting. A hoci ho môže čakať úspešná budúcnosť a veľa práce, jedno zostáva isté: že si aj naďalej zachová to najcennejšie – svoj vlastný jazyk.

Samuel Križovenský je slovenský šperkár a remeselník pôsobiaci pod profilom sama.robota. Vyrastal v rodine remeselníkov a k šperku sa dostal netradičnou cestou – cez vlastnú zvedavosť, chuť tvoriť a princípy DIY kultúry. Venuje sa výrobe autorských prsteňov, objektov a najmä grillz – šperkov na zuby, ktoré vytvára ručne na mieru. Vo svojej tvorbe prepája technickú precíznosť, osobnú výpoveď a cit pre nedokonalosť. Uprednostňuje ručnú prácu, pracuje s drahými kovmi aj recyklovaným materiálom. Jeho diela dnes nosia hudobníci, dizajnéri aj zubári. 

1 2 ... 5 ►