Najprv hľadal vlastnú cestu, dnes si šije vlastné svety

Dátum: 14.06.2026

Autor: Martin Brix

Niektorí ľudia si cestu k vlastnej tvorbe plánujú celé roky. Timotej ju našiel v momente, keď sa rozhodol spomaliť. Mladý krajčír a zakladateľ značky FLOWAH PROJECT dnes premieňa oblečenie na osobné výpovede, v ktorých sa stretáva streetwear, príroda, intuícia aj hľadanie rovnováhy medzi zdanlivými protikladmi. Každý jeho kúsok vzniká ako originál, nesie v sebe príbeh konkrétneho obdobia života a stáva sa súčasťou komunity ľudí, ktorí v móde nehľadajú len trend, ale aj emóciu. Ako sa chalan z Revúcej dostal od práce záhradníka k vlastnej značke, prečo odmieta tvoriť klasické kolekcie a čo preňho znamená „flowaizmus“?

Keď dnes Timotej hovorí o sebe ako o krajčírovi a módnom dizajnérovi, nepôsobí ako niekto, kto si od detstva vysníval kariéru v móde alebo si cielene budoval cestu k vlastnej značke. Jeho príbeh je skôr príbehom hľadania. Hľadania vlastného miesta, vlastného jazyka a napokon aj vlastného spôsobu života. Hoci bol módou fascinovaný od mladosti, dlho netušil, že práve šitie sa stane tým, cez čo bude raz rozprávať svetu svoj príbeh. „Vždy som inklinoval k tomu nejako sa obliekať inak, svojsky. Buď to ľudia nemali radi, alebo to milovali. Ale tak to býva pri každej forme prejavu,“ spomína. Už počas puberty si cez oblečenie vytváral vlastnú identitu a skúšal posúvať hranice toho, čo sa od mladého chalana zo stredného Slovenska očakáva.

Timotej Hrebenda pochádza z Revúcej a práve prostredie menšieho mesta v ňom zanechalo stopu, ktorú si nesie dodnes. Hoci dnes pôsobí v Bratislave, stále hovorí o potrebe pokoja, blízkosti prírody a rodiny. Práve tieto hodnoty sa neskôr stali jedným zo základov jeho tvorby. Cesta k nim však nebola priamočiara. Po presťahovaní do Bratislavy sa ešte móde nevenoval. Pracoval ako záhradník a snažil sa nájsť smer, ktorým sa chce v živote vydať. „To ma úplne životne nenapĺňalo,“ priznáva otvorene. Po roku prišlo rozhodnutie, ktoré dnes považuje za jedno z najdôležitejších vo svojom živote. Vrátil sa späť k rodičom do Revúcej. „Bolo zvláštne vrátiť sa so sklopenými ušami domov, keď už som tu mal vybudovaný nejaký život. Ale bolo to asi najlepšie rozhodnutie môjho života.“ Nasledujúcich niekoľko mesiacov strávil premýšľaním, hľadaním a spomaľovaním. Práve vtedy sa opäť ocitol pri človeku, ktorý mal na jeho ďalšiu cestu zásadný vplyv – pri svojej mame. Tá bola vyučenou krajčírkou a dlhé roky pracovala v odbore. Timotej si k nej začal sadať, sledovať ju pri práci a postupne sa učiť základy remesla. Z pôvodnej zvedavosti sa pomaly stávala vášeň. „Mama mi dala základy, od ktorých som sa mohol odraziť. Bez nej by nebolo nič z tohto reálne možné. Ďakujem Bohu za ňu každý deň.“ Šitie mu zrazu otvorilo úplne novú perspektívu. Namiesto hľadania oblečenia, ktoré mu na trhu chýbalo, si ho mohol začať vytvárať sám. „Vytvárať si niečo, čo neviem nájsť, ale chcel by som to mať. Tak to proste vytvorím.“ Práve v tomto momente sa začína rodiť FLOWAH PROJECT – nie ako značka, ale ako veľmi osobný spôsob, ako preniesť vlastné vnútorné prežívanie do fyzickej podoby. Ako sám hovorí, oblečenie sa preňho stalo spôsobom, ako „prejavovať svoje vnútro“ a premieňať emócie, myšlienky či životné skúsenosti na niečo, čo môže nosiť niekto ďalší. 

FLOWAH PROJECT: Medzi streetwearom, kvetmi a hľadaním rovnováhy

To, čo sa na začiatku javilo ako objavovanie nového remesla, sa pomerne rýchlo začalo meniť na niečo oveľa osobnejšie. Timotej totiž nikdy nevnímal oblečenie len ako funkčný predmet alebo módny produkt. Od prvých kúskov sa v jeho tvorbe objavovala snaha zachytiť vlastné prežívanie, postoje a hodnoty. FLOWAH PROJECT tak nevznikol ako premyslený podnikateľský plán ani ako snaha zapadnúť do módneho priemyslu. Skôr ako prirodzené pokračovanie vnútorného sveta, ktorý si dovtedy niesol najmä v sebe. „Ja sám ani neviem, čo tvorím. To je všetko tak intuitívne,“ hovorí s odzbrojujúcou úprimnosťou. A práve intuícia je možno tým najdôležitejším princípom, na ktorom celý projekt stojí. Jeho estetika vychádza zo sveta streetwearu, ktorý ho sprevádza od dospievania. Skejtová kultúra, alternatívna móda, pouličná energia či potreba odlišovať sa od okolia sú v jeho tvorbe stále prítomné. Postupne sa k nim však začali pridávať ďalšie vrstvy. „Na jednej strane je tam streetwear, ale na druhej je tam tá duchovná stránka. Snažím sa vo svojej tvorbe udržiavať balans medzi maskulínnou a feminínnou energiou.“ Práve tento balans sa stal jednou z hlavných tém FLOWAH PROJECT. Timotej rád pracuje s kontrastmi. Luxusne pôsobiacu imitáciu aligátorej kože bez váhania doplní nastriekaným symbolom mieru. Robustné bundy kombinuje s kvetinovými motívmi. Mužské siluety zjemňuje detailmi, ktoré bývajú tradične spájané so ženskosťou. „Ako chlap nosím veľa kvetov a snažím sa ísť proti stereotypom.“ Nie preto, aby provokoval, ale preto, že práve v tomto priestore medzi zdanlivými protikladmi nachádza najväčšiu slobodu.

Aj samotný názov FLOWAH PROJECT odkazuje na jeho dlhodobý vzťah k prírode. Flora a fauna patria medzi najvýraznejšie zdroje inšpirácie v jeho tvorbe a zároveň tvoria základ filozofie, ktorú označuje ako „flowaizmus“. „Celý ten názov aj ideológia toho celého je vrátenie sa ku koreňom našim, k prírode.“ Nejde však o romantický únik z reality ani o nostalgické spomínanie na minulosť. Skôr o snahu preniesť prírodné princípy do súčasného sveta a hľadať v nich odpovede na otázky, ktoré si kladie jeho generácia. Organickosť, plynulosť, prirodzenosť či schopnosť prijímať zmenu sa v jeho ponímaní stávajú protiváhou voči tlaku výkonu, stereotypov a spoločenských očakávaní. „Snažím sa nájsť cestu k organickému spôsobu života a mixujem to s našou dobou. Chcem to dostať na frekvenciu mladých ľudí a ukázať im, že sa dá žiť aj inak.“Práve preto sa FLOWAH PROJECT postupne prestal definovať len cez oblečenie. Stal sa platformou, cez ktorú Timotej komunikuje hodnoty, ktoré sú preňho dôležité. Lásku, slobodu, autenticitu, odvahu robiť veci po svojom a schopnosť veriť vlastnej intuícii. Nehovorí pritom o veľkých manifestoch ani revolučných gestách. Skôr o každodennom rozhodnutí zostať verný sebe. „Toto je môj svet. Tá značka je stopercentný prejav môjho vnútorného sveta.“ A možno práve preto si jeho tvorba postupne nachádza ľudí, ktorí v nej vidia viac než len oblečenie. Niečo, čo im je blízke, aj keď to možno nevedia presne pomenovať. Ako sám hovorí, čím hlbšie sa ponára do vlastnej tvorby, tým viac priťahuje podobne naladených ľudí. „Čím viac sa dostávam do hĺbky toho, čo robím, tým viac podobných ľudí si lákam k sebe.“ A práve tam sa začína príbeh komunity, ktorá sa okolo FLOWAH PROJECT postupne vytvára.

Každý kúsok je obraz

Ak existuje niečo, čo Timotejovu tvorbu odlišuje od väčšiny súčasných módnych značiek, je to jeho odmietanie opakovania. Kým módny priemysel funguje na kolekciách, sezónach a reprodukovateľných produktoch, FLOWAH PROJECT sa pohybuje úplne opačným smerom. Timotej netvorí s predstavou desiatok rovnakých kusov ani sa nesnaží budovať klasické kolekcie. Oblečenie vníma skôr ako jedinečný záznam konkrétneho obdobia svojho života. „Každý kúsok je obraz,“ hovorí. „Keď maliar namaľuje obraz, nevytvorí ho dvakrát úplne rovnako. Tak to vnímam aj ja. Do každého kúsku sa konvertujú emócie z určitej životnej fázy, ktorú prežívam.“ Práve preto väčšina jeho vecí vzniká iba ako jeden kus. Nie preto, že by ich nedokázal zopakovať, ale preto, že už by nevznikali z rovnakého vnútorného impulzu. Tvorivý proces pritom nezačína pri presnom pláne ani pri technickom návrhu. Timotej si nápady zapisuje, necháva ich dozrievať a často sa k nim vracia až po mesiacoch. „Ak sa na ten nápad po troch mesiacoch stále pozriem a stále mi príde zaujímavý, tak ho spravím.“ Podobne funguje aj pri materiáloch. Niektoré látky čakajú v jeho ateliéri pol roka, kým príde správny moment a správna myšlienka. Nejde o neefektivitu, ale o vedomé spomalenie procesu. O presvedčenie, že niektoré veci si jednoducho potrebujú nájsť svoj čas. Aj preto často nevie dopredu povedať, ako bude výsledok vyzerať. Návrh vzniká postupne, počas práce, skúšania a hľadania. „Každý krok bol intuitívny. Nikdy som nič nemal naplánované. Chcel som niečo urobiť, tak som to urobil a ono ma to dostalo do ďalšej situácie.“

Sám seba označuje za samouka. Hoci mu mama odovzdala základy krajčírskeho remesla, väčšinu techník si osvojil vlastným štúdiom, experimentovaním a nekonečnými hodinami strávenými nad tutoriálmi. „Sedím hodiny a skúmam, ako robiť nové veci, nové techniky, nové postupy.“ Každý nový produkt je zároveň lekciou. Namiesto toho, aby čakal na dokonalý výsledok, učí sa priamo počas tvorby. „Každý nový kúsok je vlastne upgradovaná verzia mňa samého.“ Aj preto odmieta predstavu finálnej verzie. Tvorba je preňho neustály proces evolúcie, v ktorom sa mení autor aj samotné dielo. To, čo vznikne dnes, by o rok pravdepodobne spravil inak. A práve v tom vidí jej prirodzenosť. Najväčšiu radosť mu pritom nerobia čísla predaja, ale samotný život jeho odevov po tom, ako opustia ateliér. Keď stretne na ulici niekoho vo vlastnej bunde alebo mu zákazník pošle fotografiu, ako jeho kúsok nosí po mesiacoch či rokoch, vníma to ako potvrdenie zmyslu celej práce. „To je najväčší dar, aký môžem mať. Vidieť dvadsať hodín svojej roboty, že niekomu robí radosť a nosí to každý deň.“ Práve preto ho fascinujú najmä bundy – produkty, do ktorých investuje najviac času, energie a experimentovania. Niektoré vznikajú desiatky hodín, iné sa rodia celé mesiace. Mnohé si pôvodne plánuje nechať pre seba. Ako osobné archívne objekty, pripomienky konkrétneho obdobia života. Napokon ich však často posunie ďalej. „Ak to má ešte niekomu robiť radosť, tak to proste posuniem ďalej.“ A možno práve v tomto postoji sa najlepšie ukazuje rozdiel medzi FLOWAH PROJECT a klasickou módnou značkou. Kým väčšina produktov vzniká preto, aby sa predali, Timotejove veci vznikajú preto, aby niesli príbeh. A až potom si nájdu človeka, ktorému bude ten príbeh patriť.

Tvorba a spolupráce: Odev ako nositeľ príbehu

Hoci Timotej svoju tvorbu opisuje ako intuitívnu a spontánnu, pri bližšom pohľade sa v nej dajú rozpoznať jasné motívy. Organické tvary, kvetinové prvky, zvieracie vzory, výrazné materiály či kontrasty medzi jemnosťou a surovosťou sa objavujú naprieč rôznymi projektmi bez ohľadu na to, či ide o jednoduchý doplnok alebo komplikovanú koženú bundu. „Určite ma inšpiruje flóra a fauna. Snažím sa to robiť čo najorganickejšie ako viem,“ vysvetľuje. Aj preto jeho oblečenie často pôsobí skôr ako nositeľ emócie než ako produkt reagujúci na sezónne trendy. Samotný názov FLOWAH PROJECT odkazuje na fascináciu prírodou, návratom ku koreňom a hľadaním prirodzenej rovnováhy medzi človekom a prostredím, v ktorom žije. Významnú úlohu v jeho tvorbe zohráva aj experimentovanie s materiálmi. Pracuje s technickými látkami, imitáciami kože, vintage materiálmi aj upcyklovanými textíliami a často je to práve materiál, ktorý sa stáva prvým impulzom nového projektu. „Veľakrát mi ležia konkrétne látky pol roka v skrini a mám s nimi plán. Len stále cítim, že ešte neprišiel ich čas.“ Vďaka tomu vznikajú kúsky, ktoré nemožno jednoducho zaradiť do jednej kategórie. Streetwear sa v nich stretáva s remeslom, punková energia s romantikou a utilitárnosť s osobným príbehom. Najvýraznejšie sa to prejavuje na jeho bundách, ktoré sám vníma ako priestor na najväčšie experimentovanie a rozvíjanie vlastného vizuálneho jazyka.

Dôležitou súčasťou jeho profesionálneho života je aj projekt Leftovers., kde sa spolu s kolegom a zakladateľom projektu venuje upcyclingu a premene vyradeného oblečenia na nové produkty. Kým FLOWAH PROJECT predstavuje jeho osobnú autorskú výpoveď, Leftovers. mu umožňuje rozvíjať kolektívnejšiu a výrazne udržateľnú polohu tvorby. „Je to kvázi práca, ale ktorú milujem,“ hovorí o prostredí, kde sa zo starých nohavíc stávajú tašky, zo zabudnutých materiálov nové produkty a z odpadu nové príbehy. Práve tam vznikajú aj rôzne experimentálne spolupráce, napríklad projekt s Jamesonom, pri ktorom premenili vyradené nohavice na originálne duffle bags. Spolupráce však pre Timoteja nepredstavujú len spoločnú výrobu produktov. Vníma ich predovšetkým ako stretnutie rôznych tvorivých svetov. Medzi projekty, na ktoré spomína najradšej, patrí napríklad dvojmesačná spolupráca s háčkarkou bambily, s ktorou vytvoril ručne háčkovaný sveter, ktorý si pôvodne plánoval nechať pre seba ako osobný míľnik. Dôležité sú preňho aj prepojenia s ďalšími nezávislými značkami, napríklad s Jakubom Fraňom a jeho značkou 1617. Hoci spoločný projekt napokon nedospel do podoby samostatného spoločného dropu, považuje ho za cennú skúsenosť. „Bolo to krásne samo o sebe, ako to bolo,“ hovorí o spolupráci, ktorá vznikala prirodzene, bez tlaku na výsledok či obchodný úspech. Rovnako významné miesto majú vo FLOWAH PROJECT fotografi, videomakeri a výtvarníci. Každý editoriál či vizuál vníma ako pokračovanie samotného odevu a ďalšiu vrstvu rozprávania príbehu. Dlhodobo spolupracuje s fotografkou Evou Brancovou, podieľal sa na projektoch s francúzskym kreatívcom Ken’om a aktuálne pripravuje spoluprácu s košickou maliarkou Gabrielou „Bika“ Genčúrovou pracujúcou technikou airbrushu. „To je kolízia dvoch realít. Ja dám do bundy to, čo prežívam ja, a ona tam dá to, čo prežíva ona.“ Výsledok pritom dopredu nepozná ani jeden z nich. A práve v tom vidí najväčšie čaro tvorby. Nie ako cestu k vopred definovanému cieľu, ale ako otvorený proces, počas ktorého sa nápady, materiály a ľudia postupne spájajú do niečoho nového. V prípade FLOWAH PROJECT tak nevznikajú len odevy, ale aj príbehy o stretnutiach, dôvere a spoločnom tvorení. 

Komunita, rodina a život podľa vlastných pravidiel

Aj keď je FLOWAH PROJECT navonok módnou značkou, pri rozhovore s Timotejom človek rýchlo pochopí, že oblečenie je len jedna časť oveľa väčšieho celku. Rovnako dôležití ako samotné produkty sú preňho ľudia, ktorých vďaka tvorbe stretáva. Fotografi, maliari, hudobníci, organizátori pop-upov, zákazníci či priatelia sa v jeho rozprávaní objavujú takmer rovnako často ako bundy alebo látky. Nie náhodou. FLOWAH PROJECT totiž nevyrástol na marketingových stratégiách ani obchodných plánoch, ale na vzťahoch. „Každá spolupráca, každý nástup do ateliéru je niečo, čo obohacuje moju dušu. Ten kreatívny človek mi dáva perspektívu z jeho uhla pohľadu na život a to ma inšpiruje.“ Práve preto sa jeho projekty rodia takmer vždy kolektívne. Nie ako výsledok presne definovaného zadania, ale ako spontánne stretnutie viacerých svetov, ktoré sa na chvíľu pretnú a vytvoria niečo nové. Veľkú časť svojej cesty preto spája s komunitou kreatívnych ľudí, ktorú našiel v Bratislave. Mesto, do ktorého kedysi prišiel bez kontaktov a bez jasného plánu, dnes vníma ako miesto, kde sa stretávajú ľudia z rôznych kútov Slovenska s podobnou túžbou tvoriť. „Som veľmi vďačný, že tu môžem stretávať takýchto ľudí. Každý mi niečo dá do života svojou perspektívou.“ Rovnaký význam majú preňho aj pop-upy a komunitné podujatia. Neberie ich len ako príležitosť predávať. Oveľa viac ho fascinuje moment, keď sa na jednom mieste stretnú ľudia, ktorí by sa za iných okolností nikdy nespoznali. „Celé tieto pop-upy sú len o komunite. O tom, že nájdeš rovnako zmýšľajúcich ľudí na jednom mieste.“ Práve preto preferuje osobný kontakt pred online predajom. Chce byť pri tom, keď si človek oblečenie skúša, keď sa pýta na jeho príbeh alebo keď si k nemu vytvára vlastný vzťah. „Keď si človek priradí tvár k produktu a ku konceptu, má to úplne inú emocionálnu hodnotu.“

Za touto filozofiou sa skrýva ešte hlbšia motivácia. Timotej opakovane hovorí o tom, že tvorba preňho nikdy nebola len cestou k vlastnej realizácii. Vníma ju aj ako spôsob, ako povzbudzovať ostatných, aby sa nebáli nasledovať vlastnú cestu. „Snažíme sa ľuďom ukazovať, že sa dá žiť aj inak. Že môžeš robiť to, čo miluješ.“ Práve momenty, keď mu niekto povie, že sa odhodlal začať tvoriť po tom, čo sledoval jeho cestu, považuje za jeden z najväčších úspechov. „Keď inšpirujem jedného človeka a on začne tvoriť, je to nádherné.“ Značka sa tak postupne mení na priestor, v ktorom sa stretávajú ľudia s podobnými hodnotami, podobnou citlivosťou a podobnou túžbou po autentickejšom živote. Nie náhodou Timotej často hovorí o rodine, domove či spolupatričnosti. Nie ako o marketingových sloganoch, ale ako o reálnych hodnotách, ktoré sa snaží budovať okolo svojej tvorby. Možno aj preto dnes napriek rastúcemu úspechu nesníva o veľkej módnej firme, desiatkach zamestnancov alebo nekonečnej expanzii. Jeho predstava budúcnosti je prekvapivo jednoduchá. Vytvoriť dostatočne silné meno, aby mohol jedného dňa odísť z mesta späť bližšie k prírode, k rodine a k pokoju, ktorý mu v Bratislave chýba. „Môj ideálny plán je vytvoriť si meno a potom sa odsťahovať čo najďalej od populácie. Byť s dcérou, mať pokoj a robiť to na diaľku.“ Aj v tomto sa odráža podstata FLOWAH PROJECT. Nie je to príbeh o budovaní impéria ani o naháňaní sa za úspechom. Je to príbeh človeka, ktorý sa cez šitie naučil rozumieť sám sebe a ktorý sa dnes snaží prostredníctvom oblečenia vytvárať priestor pre podobné hľadanie aj u ostatných. A možno práve preto jeho tvorba pôsobí tak autenticky. Nevzniká zo snahy zapáčiť sa svetu, ale z úprimnej snahy nájsť v ňom vlastné miesto.

Timotej Hrebenda je krajčír, módny dizajnér a zakladateľ autorskej značky FLOWAH PROJECT. Pochádza z Revúcej a vo svojej tvorbe prepája streetwear, upcycling, remeslo a osobnú výpoveď. Charakteristické sú preňho originálne solitérne kusy, práca s kontrastom maskulínnej a feminínnej energie, inšpirácia prírodou a dôraz na komunitu. Popri vlastnej značke pôsobí aj v projekte Leftovers., ktorý sa venuje upcyclingu a transformácii vyradeného oblečenia. Žije a tvorí medzi Bratislavou a Revúcou.

◄ 1 2 3 4 ►