Novinky

Samuel Velebný

Flashing Meadows ako odkaz, na miesto dejiska športových a masovo-kultúrnych spektáklov, s hlbším významom

Dátum: 12.09.2022

Autor: Martin Brix

Odmalička má nadšenie pre mestský život. Pamätá si ešte veľmi živo ako s otcom v nedeľu chodievali na zmrzlinu, ktorú si kúpili do termosky aby ju v parku mohli zjesť. Tam Samuel začal jednou rukou „hodovať“ a druhou si kresliť okolo stojace domy. To mu vydržalo až do mementu, kedy po gymnáziu išiel študovať architektúru, v ktorej sa nakoniec ani nenašiel.

Samuel Velebný je košický multimediálny umelec, dizajnér a teoretik. Jeho kreatívny záber je široký, čo vyplýva aj z dôvodu, že študoval architektúru na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, dizajn na Interaction Design na Glasgow School of Art ako aj vizuálne umenie počas Erasmu na Time-based and Interactive Media na Kunstuniversität Linz a na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach v Ateliéri nových médií, kde je v súčasnosti doktorandom. Prešiel si teda štúdiom všetkých hlavných disciplín, ktoré sa viažu k tvorbe výtvarných riešení.

Jednotlivé odbory však od seba neseparuje, naopak synkretizuje ich už v štádiu uvažovania nad tvorbou. Často totiž ide o materializovanie myšlienok, ktorých pozadie sa opiera o témy späté s mestom, urbanizmom, dizajnom a umením umiestnenými a materiálmi a estetikami aplikovanými vo verejnom priestore (napr. práca House Storytelling, VSG, 2020). V kontexte fascinácie mestom ako takým, ho zaujíma i experimentálna vizualizácia dát, ktorú využil v spolupráci s členkami kolektívu Spolka a Samuelom Setenyim (HU) pri rozsiahlom projekte kolektívnej hry, v podobe interaktívnej inštalácie Mestometer (Galéria Tabačka, 2020). Aplikácia tu umožňuje každému vyskúšať si rolu a zodpovednosť plánovačov rozvoja mesta a v reálnom čase pozorovať zmeny, ktoré v skutočnosti trvajú často aj desiatky rokov.

Ďalším dôležitým bodom jeho výtvarnej tvorby, ale i tvorby na poli výskumu je vzťah medzi športom a politikou. Na odhaľovanie týchto súvislostí si vybral práve futbal, cez ktorý skúma najmä tzv. “obrat k mediálnemu športu”. Dlhodobým projektom, ktorý slúži ako platforma na toto bádanie i tvorbu je Road to Qatar (2020). Tento projekt ponúka možnosť utvoriť si odstup od koncentrácie na mediálny obraz futbalu a uvedomiť si komplexnosť procesov na jeho pozadí. Je koncipovaný ako dlhodobá kampaň v online priestore, s cieľom fyzickej manifestácie v priestore galérií, ale i štadiónov. Dôraz sa tu kladie i na vykorisťovanie a porušovanie ľudských práv robotníkov, ktoré sú v Katare pri príprave šampionátu Majstrovstiev sveta 2022 v kritickej miere porušované.

Vo všetkých doterajších dielach, projektoch i textoch Samuela Velebného ide o zapálenú prácu fanúšika alebo tzv. “geek-a do danej veci”. Práce tak zahŕňajú veľa insider-ských informácií, nuáns a humorných detailov, ktoré diváci a diváčky nemusia na prvý pohľad odčítať, ale predsalen charakterizujú samotné autorstvo a komplexnosť diela a zároveň ponúkajú priestor na istý inotaj.

Formálne pracuje Samuel na báze nájdeného objektu, ktorý rôzne kutilsky redizajnuje a rekontextualizuje za použitia ďalších materiálov, ktoré pôvodom alebo ich poetikou vychádzajú z danej témy, ktorú vizualizujú a materializujú. Dôležitým vizuálnym východiskom je tiež práca s grafickými programami a vytváranie generatívnych obrazov.

Okrem toho sa venuje aj maľbe a v neposlednom rade kurátorstvu, keď od roku 2019 pripravuje program Galérie Tabačka v Košiciach. Je členom kolektívu Natreto a Street Art Communication a okrem iného sa podieľal na vytvorení viacerých monumentálnych malieb v interiéroch aj v exteriéroch. Ako člen kolektívu galérie VUNU sa stará o vizuálnu komunikáciu a produkciu výstav. Je spoluzakladateľom platformy New Translation, ktorá objavuje a spoluvytvára novú kultúrnu situáciu. Zaujímame sa o formatívne vplyvy v dobe postindustriálnych strojov a sociálnych nerovností, o vzťah ľudstva a planéty na hranici medzi symbiózou a parazitizmom. Všíma si ako znie, vyzerá a vonia naša generácia a snaží sa hľadať múdrosť u tých, ktorí ju predchádzali. Online magazín New Translation pripravuje kolektív VUNU v spolupráci s ďalšími korešpondentami. V roku 2022 uviedol svoju prvú sólo výstavu vo VUNU, taktiež absolvoval literárnu rezidenciu Vyšehradského fondu v Krakowe a pripravuje sa na umeleckú rezidenciu SKUSY Air v Aténach.

Zdroje Samuelovej práce tvorí širšia škála (sub)kultúr a umeleckých foriem, od insitného umenia futbalových štadiónov, cez muraly, grafiky a digitálne animácie, po videoeseje, texty a kurátorské projekty. 

Road to Quatar (2021): Vzťahy medzi športom a politikou predstavujú široko rozvetvenú sieť súvislostí a aktérov. Vzhľadom na svoj unikátny globálny charakter je futbal ideálnym poľom výskumu na odhaľovanie súvislostí medzi politikou, spoločnosťou, športom a priestorom. Organizovaný futbal a dnešné pravidlá vznikli v Spojenom Kráľovstve v roku 1863. Následné formovanie hry a futbalového priemyslu do dnešnej podoby v sebe zrkadlí všetky dôležité a formatívne socio-ekonomické zmeny, míľniky a obdobia. Tieto sa v hmotnej podobe zapisujú do dejín v podobe štadiónov a práve dizajn, architektúra a urbanistické riešenia štadiónov sú zdrojom empirických skúseností, z ktorých je možné čítať kontexty doby, spoločnosti a politiky. Pre vývoj futbalových trendov bola zatiaľ vždy smerodajná Európa, v rámci ktorej sa postupne vykryštalizovalo 5 centier futbalového priemyslu s najväčším ekonomickým významom – Anglicko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a Francúzsko. Tieto krajiny sú centrom tendencie obratu k mediálnemu športu. Ten prehlbuje diverzifikáciu dejísk futbalového priemyslu na centrá a perifériu. Zatiaľ čo v špičkových európskych kluboch pochádza polovica príjmov z prenosových práv, v Južnej Amerike, druhej najrozvinutejšej futbalovej kultúre, je hlavným zdrojom predaj hráčov do bohatších krajín. Nerovnosť vo futbale je premietnutím spoločenskej nerovnosti a na štadiónoch je pozorovateľná v dizajne a správaní divákov. Práca pomenúva trendy vo vývoji presúvania centier futbalového kapitálu, moci, hodnôt a kultúry. Cieľovou skupinou je široká verejnosť futbalových fanúšikov všade vo svete. Projekt ponúka možnosťou utvoriť si odstup od koncentrácie na mediálny obraz futbalu a uvedomiť si komplexnosť procesov na jeho pozadí. 

Kontexty mesta – umelecké intervencie v Prešove, z roku 2021, sú umelecké realizácie vo vybraných mestských priestoroch od autorov Kataríny Bajkayovej, Michala Machciníka, Martina Hrvola, ateliéru Zerozero a Samuela Velebného. Realizácie majú povahu miestne špecifických vizuálnych komentárov k topografii a situáciám Prešova pod kurátorským vedením Petra Megyešiho. Autori a autorky sa počas rezidenčného pobytu zamerali na priestorový, sociálny a historický kontext vybraných lokalít, ich potenciál a zmeny perspektívy zažitého vnímania. V tomto proejkte realizoval Samuel Velebný dve diela: Mestosterón – pamätník mestských subkultúr (Krajské múzeum v Prešove) a Susedské anekdoty I. (Záhrada umenia).

Mestosterón – pamätník mestských subkultúr: Čierne tričká sú univerzálnym nositeľom posolstiev najrôznejších mestských subkultúr – punkáčov, hooligans, metalistov, antifákov, mnohých ďalších. Heterogénne spoločenstvá spája podobná forma prezentácie odevom – čierne tričká. V pomyselnom dave obyvateľov mesta stoja takéto individuality pri sebe v autobuse, rade na hot dog, či staničnej hale. Ich pamätník – monumentálna textilná inštalácia – vytvára situáciu, keď je možné pozrieť si ich bok po boku. V kontexte prepájanie subkultúr inštalácia reaguje aj na priestor znovuobjavenej výstavnej siene v Krajskom múzeu, ktorá je univerzálnym lákadlom všetkých objavuchtivých Prešovčanov.

Susedské anekdoty I.: Vizualizuje problematický vzťah spoločnosti k modernistickej architektúre, ktorý sa v posledných troch dekádach prejavil najmä fušerským zatepľovaním panelákov, DIY estetikou, provizórnosťou riešení a neustálou improvizáciou. Neprehliadnuteľnými symptómami nášho zväčša nereflektovaného prístupu k privatizovanému verejnému priestoru sa stali práve vrstvy polystyrénových panelov, trčiace okraje plastových stavebných sieťok, chrasty montážnej peny, nevhodné vývody klimatizácie na historických fasádach a všadeprítomný vizuálny smog. Velebný na túto skutočnosť reaguje kritickým dielom, ktoré môžeme vnímať ako ironický architektonický a sociokultúrny palimpsest, v ktorom sú odhaľované a zviditeľňované jednotlivé (ne)kultúrne vrstvy.

COLONIAL GOODS (2022): Do akej miery je kritické čítanie vzťahov neskorej globalizácie ovplyvnené jej koloniálnou minulosťou? Môže byť téma stretávania sa starého a nového sveta stále životaschopnou výtvarnou platformou? Tieto i mnohé ďalšie otázky sa vynárajú pri uvažovaní o výstavnom projekte Samuela Velebného s názvom Colonial goods v košickej VUNU Gallery. Jeho sólový debut prináša koncepčne ucelený súbor diel zostavených prevažne z nových prác, v kombinácii s s niekoľkými solitérne už prezentovanými artefaktami. Tento výtvarný projekt nie je len prehliadkou jeho umeleckého uvažovania a rôznych foriem objektovej inštalácie, ale zvádza aj k interakcii, resp. doslova k použitiu výstavy. Velebný pozoruhodne nenasleduje líniu svojich generačných kolegov inklinujúcich skôr k formálnej objektovej mágii , ale skôr sa vracia k tradícii „košickej školy“ smerujúcej k vypointovanému konceptuálnemu mysleniu a ku kritickej reflexii aktuálnej reality.

Ďaleko i blízko (2022): Hviezdoveda od Gustáva Reussa z Revúcej je kniha, v ktorej sa prelínajú tri žánre – naratívne sci-fi, učebnica prírodných vied a filozofické pojednanie o ľudstve. V Samuelovom návrhu v spolupráci s Viktorom Fehérom a Jakubom Stašom je prvá z týchto rovín v úzadí. Nesnažili sa ilustrovať dobrodružstvá steampunkovej partie dobrodruhov okolo Krutohlava, ale skôr nadčasové myšlienky nesúce sa na pozadí tohto príbehu. Obraz preto začína tam, kde kniha končí – myšlienkou o tom, že ľudská snaha poznať vesmír by sa mala rozvíjať ruka v ruke so snahou pochopiť vlastnú planétu a konať na nej v jej prospech. Dvojica zobrazených postáv preto upiera zrak ku vzdialeným výšinám, ale aj k pozemskému mikrosvetu. Snažia sa myslieť na detských i dospelých poznaniachtivých divákov a edukatívnu rovinu Reussovho diela preniesť aj do ich spoločnej veľkoformátovej maľby. Dajú sa v ňom nájsť rozličné vlnové dĺžky svetla rozloženého na prizme, bunkové organely nápadne podobné hviezdnym hmlovinám a dokonca i Senecov latinský citát  „HOMINES AMPLIUS OKULIS QUAM AURIBUS CREDUNT“ vo voľnom preklade znamenajúci „Lepšie raz vidieť ako viackrát počuť“ na doplnenie zobrazenia optických vedeckých prístrojov ďalekohľadu a mikroskopu. Kým Krutohlavov vedecký tím pozostával výhradne z mužov, Hviezdoveda 2022 kolektícu Velebný, Feher a Staš ponúka dvojicu ženských výskumníčok. Maľba sa nachádza na panelovom bytovom dome v meste Revúca. Vznikla ako súčasť programu Prepni na Revúcu – mesto kultúry 2022. Rozmery muralu sú 6×19 metrov.

Sirk / Červeňany (2022): Herbár lúčnych kvetov – otlačený priamo do grafiky vysokej pece. Starý otec výtvarníka Samuela Velebného pôsobil v Sirku medzi baníkmi ako evanjelický kňaz. V roku 1949, keď sa mu narodil syn, ho zatkla štátna bezpečnosť. Komunisti ho ako kňaza prenasledovali dlhé roky. Samuel Velebný sa vrátil do Sirku spolu s otcom vyrovnať sa s minulosťou. Do grafiky medzi relikty bývalých železiarní premietol lúčne kvety – od zvončeka až po vlčí mak. Najprv ich musel nazbierať, vysušiť, vylisovať a následne ich zdigitalizoval, aby sme ich mohli vytlačiť farbu po farbe. Vysoká pec a bytové domy sú jediné stavby, ktoré sa zachovali po bývalej železiarni v Sirku – Červeňanoch. Fungovala v rokoch 1871 až 1903 a odoberala rudu zo železného vrchu Železník. Keď ťažba skončila v 60. rokoch, robotníci prešli do magnezitových tovární. Invalidom zriadili podnik na výrobu vianočných ozdôb. Odsúdený kňaz Velebný musel brúsiť krištáľ a stavať chemickú továreň v Hnúšti.

Flashing Meadows (2022): Výstava Samuela Velebného vo svojom názve jediným písmenom obmieňa názov parku na okraji newyorskej štvrte Queens (Flashing namiesto pôvodného Flushing Meadows). Samuel sa k tomuto miestu vzťahuje ako k dejisku športových (tenisový turnaj US Open) aj masovo-kultúmych spektáklov (Svetová výstava, v Európe známa skôr pod menom Expo). Zmena adjektíva v názve na Flashing charakterizuje Samuelovu metódu na dvoch úrovniach: po prvé vystihuje optické pôsobenie autorovej generatívnej grafiky fiktívnych lúčnych povrchov. Po druhé tiež vystihuje hravý (takmer až hráčsky) proces, prostredníctvom ktorého Velebný na základe (zdanlivo) voľných asociácií vrství tematické oddiely, ich prelivy, súbežnosti a paradoxy v duchu nehierarchického rozširovania načrtnutých väzieb medzi sférami krajiny, kultúry a moci. V ďalších rovinách výstavy prekladá svoje prostopášne rozkrývanie globálne cirkulovaných obrazov a komodít (elektrokolobežka ako unifikovaný objekt mesta „osedlaná“ modlivkou žijúcou v mestských biotopoch) intímnym „výskumom“ okolia rodičovského domu a jeho premeny. Paralelne s rozkladom hospodárskej budovy Samuel pozoruje zánik futbalového ihriska pár metrov za rodinným pozemkom. Svetlicami rozžiarená stodola je utopickou oslavou oboch typov „hospodárení“ ako komunitnej organizácie, ktorá závisí na vitalite miestnych vzťahov. Sociálny komentár na kultúrnu a poľnohospodársku kohéziu do monokultúr a post-krajín tak dopĺňa osobná výpoveď o pozícii Samovho domova voči hlbším pohybom sveta, v ktorom sa prírodné a ľudské systémy morfujú do neustále nových symbiotických aj parazitických spolužití.

Tento článok čerpá zo Samuelovho webu a kopírujem výborné texty o jeho tvorbe od Dominiky Moravčíkovej, Nikolasa Bernátha a Petra Tajkova.



Galéria