Obec Santovka le\u017e\u00ed na Ipe\u013eskej pahorkatine, v doline potoka B\u00far, asi 15 km od Lev\u00edc smerom na \u0160ahy.<\/p>\n\n\n\n
Za spo\u013eahlivo najstar\u0161iu p\u00edsomn\u00fa spr\u00e1vu o Santovke m\u00f4\u017eeme poklada\u0165 zmienku o dnes u\u017e stratenej listine uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea Bela IV. z roku 1269. V roku 1276 sa obec uv\u00e1dza v listine vydanej kr\u00e1\u013eom Ladislavom Kum\u00e1nskym. U\u017e vtedy sa spom\u00edna prame\u0148 \u2013 stud\u0148a\u201c Ched\u201c na mieste, kde sa do seba vkli\u0148uj\u00fa ma\u010farovsk\u00fd a santovsk\u00fd majetok. S\u00eddeln\u00fd \u00fatvar pozost\u00e1va z dvoch p\u00f4vodne samostatn\u00fdch \u00fatvarov, Santovka a Ma\u010farovce (nesk\u00f4r Malinovec – prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka z roku 1245). Poloha pri term\u00e1lnych prame\u0148och pri\u0165ahovala \u013eud\u00ed u\u017e v star\u0161ej dobe kamennej. Po\u010detn\u00e9 archeologick\u00e9 n\u00e1lezy dokladaj\u00fa kontinuitu os\u00eddlenia od star\u0161ej doby kamennej, cez dobu bronzov\u00fa, \u017eelezn\u00fa, obdobie s\u0165ahovania n\u00e1rodov a\u017e po slovensk\u00fa hradi\u0161tn\u00fa kult\u00faru. Os\u00eddlenie v star\u0161ej dobe kamennej ( paleolit ) dokazuj\u00fa n\u00e1lezy \u0161tiepan\u00fdch kamenn\u00fdch n\u00e1strojov a v\u00fdskyt uhl\u00edkov. Pr\u00edtomnos\u0165 najstar\u0161\u00edch ro\u013en\u00edkov v tejto oblasti dokazuj\u00fa pamiatky tzv. vol\u00fatovej (line\u00e1rnej) kult\u00fary. Kult\u00fara lengyelsko \u2013 b\u00e1densk\u00e1 je dolo\u017een\u00e1 v\u00fdskumom z neskorej doby kamennej na severo-v\u00fdchodnom okraji obce.
\u010ealej je to s\u00eddlisko z doby bronzovej tzv. Ma\u010farovsk\u00e1 kult\u00fara (pod\u013ea obce Ma\u010farovce dnes s\u00fa\u010das\u0165 Santovky). Ide o paleolitick\u00e9 \u2013 neolitick\u00e9 os\u00eddlenie. Pri archeologickom prieskume bola n\u00e1jden\u00e1 keramika , ktor\u00e1 m\u00e1 povrch leskle uhladen\u00fd a je \u010dierna alebo v odtie\u0148och \u017eltej a hnedej hrk\u00e1lky, ly\u017eice a in\u00e9 \u00fa\u017eitkov\u00e9 predmety, n\u00e1stroje z paz\u00farika, kremenca a absidianu. Santovka bola os\u00eddlen\u00e1 aj v stredoveku, bola to monofunk\u010dne orientovan\u00e1 osada zameran\u00e1 na po\u013enohospod\u00e1rstvo. V s\u00fa\u010dasnosti s\u00fa u\u017e kedysi samostatn\u00e9 obce spojen\u00e9 (od 1964) a vytv\u00e1raj\u00fa jednotn\u00fa s\u00eddeln\u00fa s\u00fastavu.
Prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka je z druhej polovice 13. stor. (1269). V katastri obce vyvieraj\u00fa uhli\u010dit\u00e9 a term\u00e1lne pramene s 27 stup\u0148ov teplou vodou, \u010do bol z\u00e1klad pre vznik k\u00fape\u013eov Santovka a celej k\u00fape\u013eno-rekrea\u010dnej oblasti. Pri potoku B\u00far s\u00fa chr\u00e1nen\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 v\u00fdtvory Travert\u00edny, chr\u00e1nen\u00fd je tie\u017e pr\u00edrodn\u00fd \u00fatvar Tufov\u00e1 kopa a travert\u00ednov\u00e9 jazierka na l\u00fakach pri potoku. (Budzgovy)
O \u017eriedle Santovka sa hovor\u00ed, \u017ee je zn\u00e1me u\u017e viac ako 500 rokov. V listin\u00e1ch sa spom\u00edna po prv\u00fd raz v roku 1578. Matej Bel v roku 1742 spom\u00edna, Santovsk\u00fa kyselku ako vodu ve\u013emi dobrej chuti, ktor\u00fa \u013eudia pij\u00fa bez toho, \u017ee by poznali jej blahodarn\u00fa lie\u010div\u00fa silu. V \u010dase epid\u00e9mie cholery, v rokoch 1866 a 1873 vykonala Santovsk\u00e1 kyselka ve\u013ek\u00fa slu\u017ebu \u013eudstvu, preto\u017ee t\u00e1to uhli\u010dit\u00e1 voda bola toho \u010dasu najmocnej\u0161\u00edm ochrann\u00fdm prostriedkom proti cholere. Pr\u00edpad cholery sa v Santovke nevyskytol. Do roku 1910 bola Santovsk\u00e1 kyselka zn\u00e1ma po celej Eur\u00f3pe. Vyznamenanie dostala na t\u00fdchto medzin\u00e1rodn\u00fdch v\u00fdstav\u00e1ch: vo Viedni r. 1873, v Stolnom Belehrade r. 1879, v Terste r. 1882, v Budape\u0161ti r. 1885, vo Viedni r. 1907, v R\u00edme r. 1907, v Madride r. 1907, v P\u00e4tikostoloch r. 1907, v Berl\u00edne r. 1908 a inde.<\/p>\n\n\n\n