Ako mal\u00e9ho chlapca ho rodi\u010dia podporovali v tom, \u010do robil a \u010do ho bavilo. S otcom chodieval v\u017edy na jar zbiera\u0165 v\u0155bov\u00e9 pr\u00faty, z ktor\u00fdch sa nesk\u00f4r nau\u010dil plies\u0165 korb\u00e1\u010de. Zbierali aj liekov\u00e9 palice k fazuli, lebo ako deti mali za \u00falohu zbavi\u0165 ich l\u00edstia a u\u017e vtedy za\u010dal inklinova\u0165 k poctiv\u00e9mu remeslu. Jeho dedo sa venoval v\u00fdlu\u010dne pr\u00e1ci s drevom, boli to v\u00fdrobky prioritne na pou\u017eitie v dom\u00e1cnosti. \u010coko\u013evek potreboval, vyrobil si to, \u010di u\u017e ko\u0161\u00edk alebo op\u00e1lku z pr\u00fatia, n\u00e1sadu do motyky alebo celodreven\u00e9 hrable. Zdobeniu sa za\u010dal venova\u0165 a\u017e nesk\u00f4r. Ke\u010f u\u017e mu to vek nedovo\u013eoval, sadol si na prah k\u00f4lne na drevo, a vyrez\u00e1val ozdobn\u00e9 predmety, vypa\u013eoval do nich s p\u00e1jkou jeho typick\u00fd vzor. Dedov syn sa od neho tieto znalosti nau\u010dil. Za\u010dal sa v\u0161ak hra\u0165 s r\u00f4znymi tvarmi a experimentova\u0165.<\/p>\n\n\n\n
\u010co zdedil \u013dubom\u00edr Ontk\u00f3c po svojom dedkovi a otcovi bol pr\u00e1ve vz\u0165ah k materi\u00e1lu. T\u00fdm bolo v ich rodine v\u017edy preva\u017ene drevo. Cel\u00e9 detstvo si aj on vyr\u00e1bal veci z dreva, od p\u00ed\u0161\u0165aliek a\u017e po fig\u00farky. \u010casto chodieval s rodi\u010dmi na rodinn\u00fa chatu, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza vo fly\u0161ovom p\u00e1sme, teda v p\u00e1sme striedaj\u00facich sa vrstiev morsk\u00fdch usaden\u00edn \u00edlovit\u00fdch bridl\u00edc, \u00edlovcov a pieskovca. Okrem toho, \u017ee mal\u00fd \u013dubom\u00edr na chate lietal kade-tade po lese, zaujala ho aj \u00edlov\u00e1 hlina v r\u00f4znych \u0161p\u00e1rkach, ktor\u00fa si za\u010dal vykop\u00e1va\u0165 a modelova\u0165 si prv\u00e9 jednoduch\u00e9 objekty. Na stredn\u00fa \u0161kolu sa dostal pr\u00e1ve na keramiku v Ko\u0161iciach. Tam sa zrodilo nie\u010do, \u010do mo\u017eno nazva\u0165 v\u00e1\u0161\u0148ou pre tento materi\u00e1l. No ani potom e\u0161te nebol pevne rozhodnut\u00fd \u010di bude pokra\u010dova\u0165 v keramickej tvorbe.<\/p>\n\n\n\n
Nakoniec absolvoval Vysok\u00fa \u0161kolu v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia v Bratislave v odbore \u00fa\u017eitkov\u00e9 umenie \u2013 keramika. Vo svojej tvorbe sa za posledn\u00e9 roky venuje takmer v\u00fdlu\u010dne pr\u00e1ci so \u017eulou a jej podobn\u00fdm horninami. H\u013eadanie nov\u00fdch materi\u00e1lov a mo\u017enost\u00ed v tvorbe, ale i vyu\u017e\u00edvanie ch\u00fdb v tvorbe keramiky pova\u017euje za z\u00e1kladn\u00e9 v\u00fdchodisk\u00e1 svojej tvorby. V snahe o prekro\u010denie hran\u00edc \u201etradi\u010dn\u00e9ho\u201c objavil kame\u0148. V aktu\u00e1lnej tvorbe kombinuje pr\u00e1ve keramiku, kame\u0148 a porcel\u00e1n.<\/p>\n\n\n\n
\u013dubom\u00edrove \u0161t\u00fadium technol\u00f3gie keramiky a n\u00e1hoda i\u0161li ruka v ruke. Popri \u0161t\u00fadiu sa zaoberal tie\u017e tradi\u010dn\u00fdmi \u00e1zijsk\u00fdmi glaz\u00farami. Zvy\u010dajne i\u0161lo o r\u00f4zne zmesi mlet\u00fdch horn\u00edn a miner\u00e1lov. Ve\u013emi \u010dasto sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa vyvret\u00e9 horniny vulkanick\u00e9ho p\u00f4vodu, r\u00f4zne l\u00e1vy, andezit, \u010dadi\u010d, ryolit. Raz dal \u013dubom\u00edr pokusne do pece pr\u00e1ve k\u00fasok andezitu a \u017euly. Po otvoren\u00ed pece ho \u017eula milo prekvapila a to t\u00fdm, \u017ee sa ne\u010dakane natavila. To bol pre \u013dubom\u00edra ve\u013ek\u00fd objav nov\u00e9ho materi\u00e1lu pou\u017eite\u013en\u00e9ho vo svete keramiky. Skombinova\u0165 navz\u00e1jom tieto materi\u00e1ly bolo len o sk\u00fa\u0161an\u00ed, experimentovan\u00ed a testovan\u00ed. \u017dula a porcel\u00e1n sa a\u017e tak v l\u00e1ske nemaj\u00fa a tak bolo celkom zlo\u017eit\u00e9 n\u00e1js\u0165 tak\u00e9 materi\u00e1ly, ktor\u00e9 by vydr\u017eali zmeny tepelnej roz\u0165a\u017enosti vytv\u00e1raj\u00face sa pri v\u00fdpale. V\u0161etko je v\u0161ak o samo\u0161t\u00fadiu, experimentovan\u00ed a sk\u00fa\u0161an\u00ed a to je dom\u00e9nou keramik\u00e1ra \u013dubom\u00edra Ontk\u00f3ca. H\u013eadanie nov\u00fdch materi\u00e1lov a mo\u017enost\u00ed v tvorbe, ale i vyu\u017e\u00edvanie ch\u00fdb v tvorbe keramiky, pova\u017euje za z\u00e1kladn\u00e9 v\u00fdchodisk\u00e1 svojej tvorby.<\/p>\n\n\n\n
\u013dubom\u00edr Ontk\u00f3c od tohto \u201epokusu\u201c experimentuje s vlastnos\u0165ami \u017euly in\u00fdm, ne\u017e be\u017ene zau\u017e\u00edvan\u00fdm sp\u00f4sobom. Uplat\u0148uje keramick\u00e9 postupy, objavuje nov\u00e9 mo\u017enosti, ktor\u00e9 mu tento materi\u00e1l pon\u00faka a n\u00e1sledne ich uplat\u0148uje v tvorbe. Tavenie a tvarovanie pri vysok\u00fdch teplot\u00e1ch je cel\u00e9 gro v\u00fdroby. Teplom men\u00ed \u017eula charakter, tav\u00ed sa a oh\u00fdba men\u00ed farebnos\u0165 aj transparentnos\u0165. \u017dulu pri v\u00fdrobe nech\u00e1va tavi\u0165 a steka\u0165 po form\u00e1ch, \u010d\u00edm vznikaj\u00fa \u0161pecifick\u00e9 text\u00fary na povrchu, ktor\u00e9 po vychladnut\u00ed zachyt\u00e1vaj\u00fa f\u00e1zu pohybu taven\u00e9ho materi\u00e1lu. V\u0161etky \u013dubom\u00edrove objekty maj\u00fa charakter \u00fa\u017eitku, aj ke\u010f sa niekedy pohybuj\u00fa na hranici \u00fa\u017eitkovosti a umeleckosti. To, \u010di u\u017e s\u00fa prakticky pou\u017eite\u013en\u00e9, to u\u017e nech\u00e1va na u\u017e\u00edvate\u013eovi.<\/p>\n\n\n\n