{"id":9263,"date":"2026-01-18T23:01:18","date_gmt":"2026-01-18T22:01:18","guid":{"rendered":"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/?p=9263"},"modified":"2026-03-15T17:18:19","modified_gmt":"2026-03-15T16:18:19","slug":"detaily-ako-nositelia-pribehu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/d.r1.wbsprt.com\/cerstveovocie.sk\/detaily-ako-nositelia-pribehu\/","title":{"rendered":"Detaily ako nositelia pr\u00edbehu"},"content":{"rendered":"\n

Barbora Lov\u00ed\u0161kov\u00e1 je ilustr\u00e1torka a grafi\u010dka, pre ktor\u00fa sa obraz neza\u010d\u00edna peknou kresbou, ale pr\u00edbehom \u2013 situ\u00e1ciou, n\u00e1ladou, vn\u00fatorn\u00fdm svetom post\u00e1v a detailmi, ktor\u00e9 nie s\u00fa len ozdobou, ale nosi\u010dom v\u00fdznamu. Od stredo\u0161kolsk\u00e9ho kontaktu s materi\u00e1lom a tla\u010dou, cez \u0161t\u00fadium ilustr\u00e1cie a vo\u013enej grafiky na V\u0160VU a\u017e po s\u00fa\u010dasn\u00fd magistersk\u00fd program vizu\u00e1lnej komunik\u00e1cie na Konstfacku v \u0160tokholme si buduje rukopis zalo\u017een\u00fd na v\u00fdraznej l\u00ednii, pr\u00e1ci s kontrastom a citlivosti k drobn\u00fdm vizu\u00e1lnym znakom. V Barborinom profile sa pozrieme na to, ako vznikali jej k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 projekty \u2013 od linorytov\u00e9ho leporela Imagin\u00e1rium<\/strong>, cez picture book o tigrovi bez pruhov, a\u017e po magistersk\u00fd komiksov\u00fd pr\u00edbeh o migr\u00e1cii \u2013 a aj na to, \u010do jej dala kolekt\u00edvna pr\u00e1ca v Mu\u0161k\u00e1te<\/strong>, kde sa tvor\u00ed pre rados\u0165, pre experiment a pre spolo\u010dn\u00fd rytmus pr\u00e1ce.<\/p>\n\n\n\n

Barbora sa dnes prirodzene predstavuje ako grafi\u010dka, ilustr\u00e1torka a \u010doraz viac aj autorka komiksov, no ak sa vr\u00e1time na \u00fapln\u00fd za\u010diatok, jadrom jej uva\u017eovania nikdy nebola technika ani discipl\u00edna, ale pr\u00edbeh. Sama hovor\u00ed, \u017ee \u201eja by som povedala, \u017ee sa zameriavam hlavne na pr\u00edbehy, \u010di\u017ee pre m\u0148a to bola sk\u00f4r ilustr\u00e1cia, ku ktorej ma to vlastne \u0165ahalo,\u201c<\/em> a pr\u00e1ve t\u00e1to potreba rozpr\u00e1va\u0165, sklada\u0165 v\u00fdznamy a vytv\u00e1ra\u0165 svety ju postupne priviedla k m\u00e9di\u00e1m, ktor\u00e9 dnes pou\u017e\u00edva. U\u017e ako t\u00edned\u017eerka mala pocit nezapadania a potrebu n\u00e1js\u0165 si nie\u010do vlastn\u00e9. V \u010dase, ke\u010f \u0161tudovala osemro\u010dn\u00e9 gymn\u00e1zium, si namiesto u\u010denia p\u00edsala pr\u00edbehy a h\u013eadala sp\u00f4sob, ako spoji\u0165 text s obrazom. Sp\u00e4tne to pomen\u00fava ako intuit\u00edvne rozhodnutie, ktor\u00e9 e\u0161te nevedela presne zadefinova\u0165, no c\u00edtila, \u017ee pr\u00e1ve ilustr\u00e1cia jej umo\u017e\u0148uje \u201espoji\u0165 textov\u00e9 umenie s vizu\u00e1lnym\u201c<\/em> a vytvori\u0165 priestor, kde sa v\u00fdznamy nehovoria priamo, ale skladaj\u00fa sa z detailov, n\u00e1znakov a atmosf\u00e9ry. Grafika sa v Barborinej tvorbe objavovala postupne, a\u017e sa stala jej prirodzen\u00fdm z\u00e1zem\u00edm. Pred vysokou \u0161kolou \u0161tudovala na \u0160UP-ke, kde sa dostala k propaga\u010dnej grafike a najm\u00e4 k pr\u00e1ci s materi\u00e1lom. Pr\u00e1ve tam sa prv\u00fdkr\u00e1t stretla s \u201edrsnej\u0161\u00edmi\u201c technikami a fyzick\u00fdm kontaktom s m\u00e9diom \u2013 s ryt\u00edm, tla\u010dou a procesmi, ktor\u00e9 si vy\u017eaduj\u00fa \u010das, trpezlivos\u0165 a manu\u00e1lnu pr\u00e1cu. Ako sama hovor\u00ed, pr\u00e1ve materi\u00e1l ju k grafike pritiahol viac ne\u017e abstraktn\u00e9 uva\u017eovanie o dizajne: \u201eJa m\u00e1m rad\u0161ej ten materi\u00e1l, m\u00e1m rad\u0161ej to, \u017ee dok\u00e1\u017eem do toho \u00eds\u0165 sama, rukami vojs\u0165 do toho materi\u00e1lu.\u201c<\/em> Hoci nav\u0161tevovala aj ZU\u0160-ku, sp\u00e4tne toto obdobie vn\u00edma sk\u00f4r ako chaotick\u00e9 h\u013eadanie, v ktorom e\u0161te presne nevedela, \u010domu sa chce v umen\u00ed venova\u0165. Jasnej\u0161ie kont\u00fary za\u010dali jej smerovanie nabera\u0165 a\u017e na vysokej \u0161kole.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Barbora Lov\u00ed\u0161kov\u00e1 <\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Na Vysokej \u0161kole v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Bratislave nast\u00fapila na Katedru grafiky a in\u00fdch m\u00e9di\u00ed, konkr\u00e9tne do Ateli\u00e9ru ilustr\u00e1cie a vo\u013enej grafiky<\/a> pod veden\u00edm doc. Mgr. art. \u013duboslava<\/a> Pa\u013ea<\/a>, ArtD.. Pr\u00e1ve tam sa za\u010dali sp\u00e1ja\u0165 jej dlhodob\u00e9 z\u00e1ujmy o pr\u00edbeh, obraz a remeslo. D\u00f4le\u017eit\u00fdm momentom bol pre \u0148u hne\u010f prv\u00fd ro\u010dn\u00edk bakal\u00e1rskeho \u0161t\u00fadia, ktor\u00fd sa \u010dasovo prekr\u00fdval s pand\u00e9miou. V obdob\u00ed lockdownov a izol\u00e1cie z\u00edskala viac priestoru na vn\u00fatorn\u00e9 s\u00fastredenie a sk\u00fa\u0161anie vlastn\u00e9ho rukopisu. Vtedy vznikla pr\u00e1ca Gaia<\/a><\/strong> \u2013 ve\u013ekoform\u00e1tov\u00fd farebn\u00fd linoryt zobrazuj\u00faci bytos\u0165, ktor\u00e1 m\u00e1 na chrbte cel\u00e9 meste\u010dko, doplnen\u00fd o men\u0161ie grafiky ako detailn\u00e9 v\u00fdrezy tohto sveta. Barbora si spom\u00edna, \u017ee pr\u00e1ve pri tejto pr\u00e1ci mala prv\u00fdkr\u00e1t pocit, \u017ee nie\u010do ide prirodzene a nie na silu: \u201eVtedy som mala pocit, \u017ee nie\u010do, \u010do sa mi robilo tak prirodzene \u013eahko, po tej kresbovej str\u00e1nke, a vlastne odvtedy toto rozv\u00edjam.\u201c<\/em> Tento mot\u00edv sa pre \u0148u stal nato\u013eko z\u00e1sadn\u00fdm, \u017ee sa k nemu dnes vracia aj v komiksovej podobe, akoby sa jej vlastn\u00e9 t\u00e9my uzatv\u00e1rali do kruhu. Do prostredia tradi\u010dn\u00fdch grafick\u00fdch techn\u00edk neprich\u00e1dzala na V\u0160VU ako \u00fapln\u00e1 za\u010diato\u010dn\u00ed\u010dka. U\u017e na strednej \u0161kole mala siln\u00e9 z\u00e1klady v mediryte, leptan\u00ed a klasick\u00fdch tla\u010dov\u00fdch postupoch, \u010do jej umo\u017enilo \u00eds\u0165 na vysokej \u0161kole viac do h\u013abky. Z\u00e1rove\u0148 si v\u0161ak postupne uvedomila, \u017ee nie v\u0161etky techniky jej vyhovuj\u00fa rovnako. Chemick\u00e9 procesy ju nel\u00e1kali tak ako priama fyzick\u00e1 pr\u00e1ca s materi\u00e1lom. Bli\u017e\u0161\u00ed jej bol linoryt, kde m\u00e1 pocit plnej kontroly a priameho kontaktu s obrazom. Aj jej bakal\u00e1rska pr\u00e1ca Imagin\u00e1rium<\/strong> vznikla v tejto technike \u2013 i\u0161lo o dlh\u00e9, takmer viac 3,5 metrov\u00e9 leporelo, v ktorom cez sled objektov a z\u00e1ti\u0161\u00ed rozpr\u00e1va pr\u00edbeh dospievania. Hlavn\u00e1 postava v \u0148om nikdy nie je zobrazen\u00e1 priamo. Jej pr\u00edtomnos\u0165 sa d\u00e1 vy\u010d\u00edta\u0165 z vec\u00ed, ktor\u00fdmi sa obklopuje, z predmetov z detstva, ktor\u00e9 si nesie \u010falej, z vizu\u00e1lnych mot\u00edvov, ktor\u00e9 sa premie\u0148aj\u00fa, no nikdy \u00faplne nezmizn\u00fa. Aj tu sa naplno prejavuje jej sp\u00f4sob rozpr\u00e1vania \u2013 nepriamy, vrstven\u00fd, zalo\u017een\u00fd na detailoch a d\u00f4vere v div\u00e1ka, \u017ee si pr\u00edbeh posklad\u00e1 s\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Gaia<\/em><\/a><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Gaia<\/em><\/a><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

U\u017e po\u010das \u0161t\u00fadia bolo pre Barboru typick\u00e9, \u017ee ilustr\u00e1cia pre \u0148u neza\u010d\u00ednala kresbou, ale pr\u00edbehom, ktor\u00fd mala v hlave e\u0161te predt\u00fdm, ne\u017e vznikol prv\u00fd obraz. Sama hovor\u00ed, \u017ee \u201em\u00e1m rada ma\u0165 pr\u00edbeh v hlave e\u0161te sk\u00f4r, ako za\u010dnem ilustrova\u0165\u201c<\/em> a \u017ee aj mimo vizu\u00e1lnej tvorby ve\u013ea p\u00ed\u0161e, experimentuje s textom a h\u013ead\u00e1 rovnov\u00e1hu medzi obrazom a slovom. Tento z\u00e1ujem ju postupne priviedol ku komiksu ako m\u00e9diu, ktor\u00e9 jej umo\u017e\u0148uje najpresnej\u0161ie prep\u00e1ja\u0165 obidve roviny. Z\u00e1rove\u0148 si v\u0161ak zachov\u00e1va to, \u010do bolo pr\u00edtomn\u00e9 u\u017e v jej ran\u00fdch pr\u00e1cach \u2013 potrebu schov\u00e1va\u0165 v\u00fdznamy do detailov, ornamentov a drobn\u00fdch vizu\u00e1lnych odkazov, ktor\u00e9 roz\u0161iruj\u00fa pr\u00edbeh nad r\u00e1mec prv\u00e9ho \u010d\u00edtania. U\u017e v za\u010diatkoch sa tak formuje autorka, pre ktor\u00fa nie je ilustr\u00e1cia dekor\u00e1ciou textu, ale samostatn\u00fdm nosite\u013eom v\u00fdznamu, pam\u00e4ti a osobnej sk\u00fasenosti. A ak boli Barborine za\u010diatky definovan\u00e9 potrebou rozpr\u00e1va\u0165 pr\u00edbehy, \u010fal\u0161ia f\u00e1za jej tvorby je o h\u013eadan\u00ed jazyka, ktor\u00fdm tieto pr\u00edbehy dok\u00e1\u017ee nies\u0165. Nejde pritom o r\u00fdchle rozhodnutie pre jednu techniku \u010di \u0161t\u00fdl, ale o postupn\u00e9 sk\u00famanie mo\u017enost\u00ed, limitov a charakteru jednotliv\u00fdch m\u00e9di\u00ed. Po\u010das bakal\u00e1rskeho \u0161t\u00fadia sa prirodzene pohybovala medzi kresbou, linorytom a \u010fal\u0161\u00edmi grafick\u00fdmi technikami, no \u010doraz viac si uvedomovala, \u017ee to, \u010do ju na nich pri\u0165ahuje, nie je samotn\u00e1 technol\u00f3gia, ale sp\u00f4sob, ak\u00fdm formuje v\u00fdznam. \u201eJa dos\u0165 rob\u00edm skice, rada ilustrujem veci, ktor\u00e9 vid\u00edm, \u013eud\u00ed pri rozhovoroch a na r\u00f4znych miestach,\u201c<\/em> hovor\u00ed, pri\u010dom kresbu vn\u00edma ako z\u00e1kladn\u00fd n\u00e1stroj zachyt\u00e1vania rytmu, gesta a energie, ktor\u00e9 by digit\u00e1lny obraz s\u00e1m o sebe len \u0165a\u017eko nahradil. Digit\u00e1l pre \u0148u nikdy nebol n\u00e1hradou kresby, sk\u00f4r jej pokra\u010dovan\u00edm \u2013 miestom, kde sa obraz \u010falej \u010dist\u00ed, sklad\u00e1, farebne vyva\u017euje a dost\u00e1va presnej\u0161\u00ed tvar.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Sto rokov samoty \u2013 Obrazov\u00fd sprievodca<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Sto rokov samoty \u2013 Obrazov\u00fd sprievodca<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Siln\u00e9 ukotvenie sa v anal\u00f3gov\u00fdch technik\u00e1ch v\u0161ak zost\u00e1va jedn\u00fdm z jej ur\u010duj\u00facich znakov. Linoryt sa pre Barboru stal m\u00e9diom, ktor\u00e9 jej umo\u017e\u0148uje pracova\u0165 fyzicky, intuit\u00edvne a z\u00e1rove\u0148 systematicky. Pr\u00e1ve v \u0148om nach\u00e1dza rovnov\u00e1hu medzi kontrolou a n\u00e1hodou, medzi pl\u00e1nom a chybou, ktor\u00e1 sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 v\u00fdznamotvorn\u00fdm momentom. Nesk\u00f4r k nemu pribudla risografia, ktor\u00fa si zvolila vedome ako techniku \u201emedzi\u201c \u2013 medzi sie\u0165otla\u010dou a klasickou grafikou, medzi remeslom a r\u00fdchlej\u0161ou produkciou. Sama opisuje, \u017ee ju pri\u0165ahuje podobnos\u0165 v separ\u00e1cii vrstiev s linorytom, no z\u00e1rove\u0148 in\u00fd charakter farieb, prechodov a rytmu tla\u010de. Risografiu vn\u00edma aj prakticky: chcela sa nau\u010di\u0165 cel\u00fd proces zvl\u00e1dnu\u0165 sama, od pr\u00edpravy a\u017e po tla\u010d, aby mala nad v\u00fdsledkom pln\u00fa kontrolu a mohla s m\u00e9diom pracova\u0165 slobodne, bez z\u00e1vislosti od extern\u00fdch podmienok. Popri technike sa v\u0161ak \u010doraz v\u00fdraznej\u0161ie formoval aj jej rukopis. Barbora sama pomen\u00fava, \u017ee v jej pr\u00e1ci je siln\u00e1 stopa komiksov\u00e9ho myslenia \u2013 kontrast svetla a tmy, pr\u00e1ca s tvarom, rytmom a opakovan\u00edm. Hrub\u00e9 \u010dierne l\u00ednie, v\u00fdrazn\u00e9 siluety a jasn\u00e1 kompoz\u00edcia nie s\u00fa samo\u00fa\u010deln\u00e9, ale sl\u00fa\u017eia \u010ditate\u013enosti obrazu a orient\u00e1cii v pr\u00edbehu. Z\u00e1rove\u0148 otvorene prizn\u00e1va svoju slabos\u0165 pre ornament a detail. \u201eZbo\u017e\u0148ujem ornament, zbo\u017e\u0148ujem detaily,\u201c<\/em> hovor\u00ed a dod\u00e1va, \u017ee ju bav\u00ed schov\u00e1va\u0165 do ilustr\u00e1ci\u00ed \u010fal\u0161ie vrstvy rozpr\u00e1vania. Detail pre \u0148u nie je dekor\u00e1cia, ale n\u00e1stroj charakteriz\u00e1cie \u2013 sp\u00f4sob, ako nazna\u010di\u0165 povahu postavy, jej minulos\u0165 alebo vn\u00fatorn\u00fd svet bez explicitn\u00e9ho vysvet\u013eovania. V tomto oh\u013eade nadv\u00e4zuje aj na pedagogick\u00e9 impulzy zo \u0161t\u00fadia, kde si osvojila citlivos\u0165 k tomu, \u010do o \u010dloveku vypovedaj\u00fa drobnosti ako oble\u010denie, \u00fa\u010des \u010di predmety, ktor\u00fdmi sa obklopuje.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Imagin\u00e1rium (leporelo)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

D\u00f4le\u017eit\u00fdm aspektom jej tvoriv\u00e9ho v\u00fdvoja je aj posun v pr\u00e1ci s textom. Hoci ju pr\u00edbehy sprev\u00e1dzaj\u00fa od detstva, dlh\u00fd \u010das pracovala sk\u00f4r bez slov, paradoxne sa s\u00fastre\u010fovala na vizu\u00e1lne rozpr\u00e1vanie a nech\u00e1vala priestor pre interpret\u00e1ciu. A\u017e nesk\u00f4r sa za\u010dala vedome vraca\u0165 k textu a h\u013eada\u0165 medzi n\u00edm a obrazom rovnov\u00e1hu. Tento proces vn\u00edma ako n\u00e1ro\u010dn\u00fd, no nevyhnutn\u00fd, najm\u00e4 pri komikse, ktor\u00fd pova\u017euje za m\u00e9dium zalo\u017een\u00e9 na balanse. Sama spom\u00edna, \u017ee sa opakovane vracia ku knihe Scotta McClouda Understanding Comics<\/a>, kde sa hovor\u00ed o potrebe ust\u00fapi\u0165 raz obrazu, inokedy textu, aby pr\u00edbeh fungoval ako celok. Pre Barboru to nie je ot\u00e1zka ega autora, ale empatie vo\u010di \u010ditate\u013eovi \u2013 schopnosti vyc\u00edti\u0165, kedy m\u00e1 obraz hovori\u0165 a kedy m\u00e1 ml\u010da\u0165. Postupne sa tak jej tvorba \u010doraz viac vz\u010fa\u013euje jednotliv\u00fdm ilustr\u00e1ci\u00e1m a smeruje k ucelen\u00fdm s\u00e9ri\u00e1m, knih\u00e1m a projektom s vn\u00fatornou logikou. Aj ke\u010f tieto s\u00e9rie neb\u00fdvaj\u00fa rozsiahle, v\u017edy maj\u00fa jasn\u00fd r\u00e1mec, spolo\u010dn\u00fa t\u00e9mu a vizu\u00e1lnu kontinuitu. \u010ci u\u017e ide o mal\u00e9 publik\u00e1cie, experiment\u00e1lne kni\u017eky alebo rozpracovan\u00e9 cykly, Barbora k nim pristupuje ako k pr\u00edbehom s vlastn\u00fdm \u010dasom a rytmom. Technika, ktor\u00fa si zvol\u00ed, sa potom prirodzene podriad\u00ed obsahu \u2013 nie naopak. Pr\u00e1ve v tomto obdob\u00ed sa definit\u00edvne ukazuje, \u017ee jej rukopis nevznik\u00e1 z jednej met\u00f3dy, ale zo sp\u00f4sobu uva\u017eovania: z potreby rozpr\u00e1va\u0165, vrstvi\u0165 v\u00fdznamy a budova\u0165 svety, ktor\u00e9 sa daj\u00fa \u010d\u00edta\u0165 pomaly, opakovane a zaka\u017ed\u00fdm trochu inak.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Stredovek\u00e1 s\u00e9ria \u2013 Knight’s Dance<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Barborina tvorba sa postupne za\u010d\u00edna prirodzene koncentrova\u0165 do konkr\u00e9tnych projektov, ktor\u00e9 pre \u0148u nikdy nie s\u00fa len cvi\u010den\u00edm techniky, ale v\u017edy aj sp\u00f4sobom, ako si overi\u0165 vlastn\u00e9 uva\u017eovanie o pr\u00edbehu, svete a vz\u0165ahoch medzi \u013eu\u010fmi. Sama hovor\u00ed, \u017ee ka\u017ed\u00fd projekt bol pre \u0148u d\u00f4le\u017eit\u00fd in\u00fdm sp\u00f4sobom, najm\u00e4 osobnostne, no niektor\u00e9 sa uk\u00e1zali ako z\u00e1sadn\u00e9 z h\u013eadiska \u010fal\u0161ieho smerovania. Pr\u00e1ca Gaia<\/a><\/strong>, ku ktorej sa opakovane vracia, pre \u0148u nebola len form\u00e1lnym experimentom s linorytom, ale prv\u00fdm momentom, ke\u010f poc\u00edtila, \u017ee jej jazyk funguje prirodzene. Svet bytosti nes\u00facej na chrbte meste\u010dko sa nesk\u00f4r stal v\u00fdchodiskom aj pre \u010fal\u0161ie uva\u017eovanie \u2013 dnes ho rozv\u00edja ako komiksov\u00fd pr\u00edbeh, \u010d\u00edm sa p\u00f4vodne statick\u00fd obraz premie\u0148a na narat\u00edv s vlastn\u00fdm \u010dasom a dynamikou. Podobne aj bakal\u00e1rska pr\u00e1ca Imagin\u00e1rium<\/strong> v podobe dlh\u00e9ho linorytov\u00e9ho leporela o objektoch sprev\u00e1dzaj\u00facich dospievanie predstavovala pre Barboru d\u00f4le\u017eit\u00e9 potvrdenie, \u017ee dok\u00e1\u017ee rozpr\u00e1va\u0165 bez priameho zobrazenia postavy a pracova\u0165 s pam\u00e4\u0165ou, nostalgiou a tich\u00fdmi presahmi. Na tieto \u0161kolsk\u00e9 pr\u00e1ce prirodzene nadviazali aj prv\u00e9 v\u00fdraznej\u0161ie spolupr\u00e1ce mimo akademick\u00e9ho prostredia. Jednou z nich bola realiz\u00e1cia grafiky Gam\u010da<\/a>*<\/strong> pre \u010cierne diery<\/a>, ku ktorej sa dostala pr\u00e1ve v\u010faka predch\u00e1dzaj\u00facim projektom. Sama tento moment vn\u00edma ako potvrdenie, \u017ee to, \u010do rob\u00ed, m\u00e1 zmysel aj mimo \u0161koly, a \u017ee jej vizu\u00e1lny jazyk je \u010ditate\u013en\u00fd v \u0161ir\u0161om kontexte. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee dnes s\u00fa pre \u0148u rovnako d\u00f4le\u017eit\u00e9 aj projekty, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa \u00faplne slobodne, bez zadania a bez vonkaj\u0161\u00edch mantinelov. Pr\u00e1ve v magisterskom obdob\u00ed m\u00e1 pocit, \u017ee tvor\u00ed najotvorenej\u0161ie a najsebavedomej\u0161ie, preto\u017ee \u201enie s\u00fa nikde \u017eiadne mantinely\u201c<\/em> a m\u00f4\u017ee sa naplno s\u00fastredi\u0165 na h\u013eadanie toho, o \u010dom chce rozpr\u00e1va\u0165.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
\u010cierne Diery: Gam\u010da<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
\u010cierne Diery: Gam\u010da<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

*Ikonick\u00e9 dielo bratislavskej secesie navrhol budape\u0161tiansky architekt \u00d6d\u00f6n Lechner v rokoch 1906 a\u017e 1908. Komplex Kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho chlap\u010densk\u00e9ho gymn\u00e1zia s Kostolom sv. Al\u017ebety (dnes Gymn\u00e1zium Gr\u00f6sslingov\u00e1, prez\u00fdvan\u00e9 tie\u017e Gam\u010da, a takzvan\u00fd Modr\u00fd kostol\u00edk) vznikol na z\u00e1klade jednej objedn\u00e1vky. Architekt v\u0161ak navrhol obe diela ako relat\u00edvne samostatn\u00e9 celky. Fas\u00e1dy maj\u00fa typick\u00fa ornament\u00e1lnu v\u00fdzdobu, in\u0161pirovan\u00fa uhorskou \u013eudovou tvorbou. Vznikla prostredn\u00edctvom prerez\u00e1vania omietky.<\/p>\n\n\n\n

Barborina tvorba sa dlhodobo pohybuje medzi autorsk\u00fdmi knihami, ilustr\u00e1ciou a komiksom, pri\u010dom spolo\u010dn\u00fdm menovate\u013eom jej projektov je d\u00f4raz na pr\u00edbeh, situ\u00e1ciu a vz\u0165ah obrazu s typografiou. V obrazovom sprievodcovi ku knihe Sto rokov samoty<\/a><\/strong> Gabriela Garc\u00edu M\u00e1rqueza sa s\u00fastredila na vo\u013en\u00fa interpret\u00e1ciu rom\u00e1nu a orient\u00e1ciu v spleti post\u00e1v \u2013 \u010dlenovia rodiny Bu\u00e9ndiovcov tu nie s\u00fa zobrazen\u00ed ako portr\u00e9ty, ale ako ilustrovan\u00e9 situ\u00e1cie, doplnen\u00e9 typografiou prisp\u00f4sobenou povahe jednotliv\u00fdch charakterov. Projekt Kiko<\/a><\/strong> vznikol z potreby cestova\u0165 aspo\u0148 prostredn\u00edctvom obrazu a postupne sa z charakter dizajnu rozvinul do komiksu O poh\u013eadnici a o starom fotografovi<\/strong>, v ktorom Barbora kombinuje digit\u00e1lnu kresbu, kol\u00e1\u017e, fotografiu a text\u00fary. Detsk\u00fd picture book Tiger, ktor\u00fd nemal pruhy<\/a><\/strong> predstavuje komplexn\u00fa kni\u017en\u00fa pr\u00e1cu \u2013 od pr\u00edbehu cez storyboard a\u017e po layout \u2013 a citlivo pracuje s t\u00e9mou inakosti, sebaprijatia a h\u013eadania vlastnej identity. V grafickej s\u00e9rii Sedem smrte\u013en\u00fdch hriechov<\/a><\/strong> pre komiksov\u00fd \u010dasopis Pomimo<\/a> zasa experimentovala s v\u00fdraznou farebnos\u0165ou, typografiou a viacvrstvov\u00fdm linorytom, pri\u010dom ka\u017ed\u00e9mu hriechu priradila osobit\u00fd vizu\u00e1lny charakter. S\u00e9ria bola n\u00e1sledne vystaven\u00e1 v gal\u00e9rii Artot\u00e9ka v Bratislave. Ilustr\u00e1cie pre rubriku Deti v zelenom<\/strong> v \u010dasopise Slnie\u010dko<\/a> predstavuj\u00fa jej prienik do detsk\u00e9ho periodika, ku ktor\u00e9mu m\u00e1 osobn\u00fd vz\u0165ah u\u017e od detstva. Popri tom sa systematicky venuje autorsk\u00fdm knih\u00e1m \u2013 od experiment\u00e1lneho sprievodcu k Sto rokom samoty<\/strong>, cez zo\u0161it Dobr\u00fa noc, sladk\u00e9 sny<\/strong>, ktor\u00fd pracuje s detsk\u00fdm strachom a predstavivos\u0165ou, a\u017e po linorytov\u00e9 leporelo Imagin\u00e1rium<\/strong>. Autorsk\u00e1 kniha Danse macabre<\/strong> vych\u00e1dza z vlastn\u00e9ho liter\u00e1rneho textu a rozv\u00edja kafkovsk\u00fd pr\u00edbeh in\u0161pirovan\u00fd historick\u00fdmi entomologick\u00fdmi zbierkami, secesnou fotografiou a typografiou, \u010d\u00edm potvrdzuje Barborinu schopnos\u0165 prep\u00e1ja\u0165 liter\u00e1rne, vizu\u00e1lne a historick\u00e9 vrstvy do ucelen\u00fdch, premyslen\u00fdch projektov.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
 O poh\u013eadnici a o starom fotografovi<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
 O poh\u013eadnici a o starom fotografovi<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Popri individu\u00e1lnych projektoch zohr\u00e1va v jej formovan\u00ed z\u00e1sadn\u00fa \u00falohu aj kolekt\u00edv Mu\u0161k\u00e1t<\/a><\/strong>, ktor\u00fd vznikol e\u0161te po\u010das bakal\u00e1rskeho \u0161t\u00fadia ako potreba robi\u0165 nie\u010do spolo\u010dn\u00e9, hrav\u00e9 a nezviazan\u00e9 \u0161kolsk\u00fdmi zadaniami. Barbora opisuje Mu\u0161k\u00e1t ako platformu, kde bolo d\u00f4le\u017eit\u00e9 \u201erobi\u0165 nie\u010do na\u0161e, robi\u0165 to spolu a zab\u00e1va\u0165 sa\u201c<\/em>, a pr\u00e1ve t\u00e1to uvo\u013enenos\u0165 sa stala z\u00e1kladom celej iniciat\u00edvy. Spolu s \u010fal\u0161\u00edmi autorkami (L\u00edvia Such\u00e1<\/a>, Nina Bialov\u00e1<\/a>, Barbora Lov\u00ed\u0161kov\u00e1<\/a>, Namiko Uchn\u00e1rov\u00e1<\/a>) vytv\u00e1rali DIY ziny, ktor\u00e9 im sl\u00fa\u017eili ako priestor na experimentovanie s t\u00e9mami, technikami aj form\u00e1tmi. T\u00e9my si vyberali kolekt\u00edvne, z dlh\u00fdch zoznamov n\u00e1padov, farebnos\u0165 aj sp\u00f4sob spracovania rie\u0161ili spolo\u010dne a cel\u00fd proces \u2013 od tla\u010de a\u017e po skladanie \u2013 prebiehal manu\u00e1lne a t\u00edmovo. Barbora si spom\u00edna, \u017ee jej prv\u00fd zin s t\u00e9mou Hojnosti<\/a><\/strong> bol s\u00edce pln\u00fd ch\u00fdb, najm\u00e4 typografick\u00fdch a rozmerov\u00fdch, no pr\u00e1ve tieto zlyhania boli d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou u\u010denia. V \u010fal\u0161\u00edch \u010d\u00edslach, napr\u00edklad pri zine Cirkus<\/a><\/strong>, u\u017e c\u00edtila v\u00e4\u010d\u0161iu istotu a sebavedomie, ktor\u00e9 si postupne preniesla aj do vlastnej individu\u00e1lnej tvorby. Mu\u0161k\u00e1t v\u0161ak pre \u0148u neznamenal len produkciu zinov, ale najm\u00e4 sk\u00fasenos\u0165 spolupr\u00e1ce \u2013 u\u010denie sa komunikova\u0165, rie\u0161i\u0165 probl\u00e9my, dop\u013a\u0148a\u0165 sa a re\u0161pektova\u0165 rozdielne pr\u00edstupy. Kolekt\u00edvny proces jej uk\u00e1zal, \u017ee umeleck\u00e1 spolupr\u00e1ca nie je len o delen\u00ed \u00faloh, ale o zdie\u013ean\u00ed zodpovednosti a radosti z v\u00fdsledku. Vyvrcholen\u00edm tejto spolo\u010dnej pr\u00e1ce bola prezent\u00e1cia na festivale Lustr v Prahe<\/a>, kde Mu\u0161k\u00e1t predstavil svoje ziny formou v\u00fdstavy. Hoci Barbora u\u017e v tom \u010dase \u0161tudovala vo \u0160v\u00e9dsku a na samotnej in\u0161tal\u00e1cii sa fyzicky nez\u00fa\u010dastnila, vn\u00edma t\u00fato sk\u00fasenos\u0165 ako d\u00f4le\u017eit\u00fd moment, ktor\u00fd potvrdil, \u017ee aj kolekt\u00edvne, mal\u00e9 a na prv\u00fd poh\u013ead nen\u00e1padn\u00e9 projekty m\u00f4\u017eu fungova\u0165 vo verejnom priestore a oslovi\u0165 publikum.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Mu\u0161k\u00e1t: Cirkus<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Mu\u0161k\u00e1t: Cirkus<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Popri kolekt\u00edvnych aktivit\u00e1ch sa jej individu\u00e1lna tvorba \u010doraz viac pres\u00fava k ucelen\u00fdm s\u00e9ri\u00e1m. Sama prizn\u00e1va, \u017ee nefunguje v re\u017eime izolovan\u00fdch ilustr\u00e1ci\u00ed, ale potrebuje si vytvori\u0165 r\u00e1mec, v ktorom sa m\u00f4\u017ee pohybova\u0165. Pr\u00edkladom je jej aktu\u00e1lna s\u00e9ria in\u0161pirovan\u00e1 stredovekou fantastikou a ilumin\u00e1ciami, v ktorej vedome pracuje s g\u00fd\u010dom, humorom a politick\u00fdm podtextom. Ozna\u010duje ju ako \u201eguilty pleasure\u201c, no z\u00e1rove\u0148 ako priestor, kde m\u00f4\u017ee cez historizuj\u00face formy komentova\u0165 s\u00fa\u010dasnos\u0165 a od\u013eah\u010dova\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9 t\u00e9my. Popri tom vznikaj\u00fa aj \u010fal\u0161ie projekty, napr\u00edklad kni\u017en\u00e1 poviedka vo\u013ene in\u0161pirovan\u00e1 Kafkovou Metamorf\u00f3zou<\/a>, kde sa op\u00e4\u0165 vracia k t\u00e9me vy\u010dlenenia zo spolo\u010dnosti a inakosti.Z t\u00fdchto sk\u00fasenost\u00ed je zrejm\u00e9, \u017ee Barbora uva\u017euje o projektoch dlhodobo a koncep\u010dne, no z\u00e1rove\u0148 si ponech\u00e1va slobodu myslie\u0165 na viac vec\u00ed naraz. Sama hovor\u00ed, \u017ee potrebuje ma\u0165 rozpracovan\u00fdch nieko\u013eko l\u00edni\u00ed s\u00fa\u010dasne, preto\u017ee pr\u00e1ve v ich vz\u00e1jomnom nap\u00e4t\u00ed sa rodia nov\u00e9 n\u00e1pady. \u010ci u\u017e ide o individu\u00e1lne knihy, komiksov\u00e9 svety alebo kolekt\u00edvne ziny, spolo\u010dn\u00fdm menovate\u013eom zost\u00e1va d\u00f4raz na proces, spolupr\u00e1cu a schopnos\u0165 u\u010di\u0165 sa z ch\u00fdb. Projekty pre \u0148u nie s\u00fa cie\u013eom, ale n\u00e1strojom \u2013 sp\u00f4sobom, ako si kl\u00e1s\u0165 ot\u00e1zky, overova\u0165 vlastn\u00fd jazyk a postupne si budova\u0165 poz\u00edciu autorky, ktor\u00e1 vie pracova\u0165 sama, no z\u00e1rove\u0148 ch\u00e1pe hodnotu spolo\u010dnej pr\u00e1ce.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Mu\u0161k\u00e1t: L\u00edvia Such\u00e1<\/a>, Barbora Lov\u00ed\u0161kov\u00e1<\/a>, Nina Bialov\u00e1<\/a>, Namiko Uchn\u00e1rov\u00e1<\/a><\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Presun do \u0160v\u00e9dska pre Barboru Lov\u00ed\u0161kov\u00fa neznamenal radik\u00e1lny zlom, ale sk\u00f4r prirodzen\u00e9 pokra\u010dovanie h\u013eadania vlastn\u00e9ho jazyka v inom prostred\u00ed. Na Konstfack<\/a> sa prv\u00fdkr\u00e1t dostala po\u010das bakal\u00e1rskeho \u0161t\u00fadia v r\u00e1mci Erasmu a u\u017e vtedy c\u00edtila, \u017ee jej tamoj\u0161\u00ed pr\u00edstup vyhovuje. Nepopisuje ho ako lep\u0161\u00ed \u010di hor\u0161\u00ed v porovnan\u00ed so Slovenskom, sk\u00f4r ako in\u00fd: vo\u013enej\u0161\u00ed, menej zviazan\u00fd technikami a viac orientovan\u00fd na uva\u017eovanie, anal\u00fdzu a experiment. Sama prizn\u00e1va, \u017ee \u201epotrebovala viac priestoru na experimentovanie a in\u00fd typ feedbacku\u201c<\/em>, ktor\u00fd ju nenaviguje k hotov\u00fdm rie\u0161eniam, ale n\u00fati formulova\u0165 vlastn\u00e9 ot\u00e1zky. Program vizu\u00e1lnej komunik\u00e1cie ju zaujal najm\u00e4 d\u00f4razom na uvedomovanie si noriem v dizajne a umen\u00ed \u2013 na ich pomenovanie, oh\u00fdbanie a vedom\u00e9 prekra\u010dovanie. Pr\u00e1ve tento analytickej\u0161\u00ed r\u00e1mec jej umo\u017enil odst\u00fapi\u0165 od techniky ako cie\u013ea a vn\u00edma\u0165 ju sk\u00f4r ako n\u00e1stroj v \u0161ir\u0161om kontexte rozpr\u00e1vania. Aj ke\u010f sa v \u0160tokholme c\u00edti do istej miery ako cudzinka, t\u00fato sk\u00fasenos\u0165 nevn\u00edma dramaticky. Jazykov\u00e1 bari\u00e9ra jej s\u00edce pripom\u00edna, \u017ee \u201ev\u017edy bude tak trochu cudzinec\u201c<\/em>, no z\u00e1rove\u0148 zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee bola prijat\u00e1 priate\u013esky a s re\u0161pektom. Pr\u00e1ve tento osobn\u00fd pocit sa postupne pretavil aj do t\u00e9my jej magistersk\u00e9ho projektu, ktor\u00fd dnes predstavuje najucelenej\u0161iu a najambici\u00f3znej\u0161iu \u010das\u0165 jej tvorby. V centre stoj\u00ed komiksov\u00fd pr\u00edbeh odohr\u00e1vaj\u00faci sa vo fantastickom svete pokrytom spa\u013euj\u00facim pieskom, kde \u013eudia \u017eij\u00fa na obrovsk\u00fdch bytostiach \u2013 ak\u00fdchsi putuj\u00facich svetoch. Ka\u017ed\u00fd \u010dlovek pre\u017eije v\u00e4\u010d\u0161inu \u017eivota na \u201esvojej\u201c bytosti a len v\u00fdnimo\u010dne, ke\u010f sa tieto svety pribl\u00ed\u017eia, je mo\u017en\u00e9 presko\u010di\u0165 na in\u00fd. Pr\u00e1ve vtedy sa z nich st\u00e1vaj\u00fa migranti. Barbora tento svet opisuje ako spolo\u010densk\u00e9 sci-fi, v ktorom sa fantastick\u00e1 metafora st\u00e1va sp\u00f4sobom, ako hovori\u0165 o ve\u013emi re\u00e1lnych sk\u00fasenostiach: o strachu z cudzincov, o odmietan\u00ed, o vet\u00e1ch typu \u201epri\u0161li n\u00e1m zobra\u0165 pr\u00e1cu\u201c<\/em>, ktor\u00e9 pozn\u00e1me z ka\u017edodenn\u00e9ho verejn\u00e9ho diskurzu.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Riders of the T-Bana<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Hlavn\u00fdmi postavami jej pr\u00edbehu s\u00fa dvaja s\u00farodenci, ktor\u00ed s\u00fa n\u00faten\u00ed migrova\u0165 po tom, \u010do ich p\u00f4vodn\u00fd svet zanikne. Neodch\u00e1dzaj\u00fa z t\u00fa\u017eby po lep\u0161om \u017eivote, ale z nutnosti, \u010do je pre Barboru k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9. Sama hovor\u00ed, \u017ee ju zauj\u00edma aj trauma rod\u00edn, ktor\u00e9 p\u00f4vodne migrova\u0165 nechceli, no okolnosti ich k tomu prin\u00fatili \u2013 a \u017ee t\u00fato t\u00e9mu v sebe nos\u00ed aj v\u010faka vlastnej rodinnej sk\u00fasenosti, v ktorej sa migr\u00e1cia nikdy neudiala, no hranice boli napriek tomu silne pr\u00edtomn\u00e9. Fantastick\u00fd r\u00e1mec jej umo\u017e\u0148uje odstup a z\u00e1rove\u0148 empatiu: ver\u00ed, \u017ee pr\u00e1ve cez vymyslen\u00fd svet sa dok\u00e1\u017ee \u010ditate\u013e k postav\u00e1m pribl\u00ed\u017ei\u0165 a porozumie\u0165 im bez moralizovania \u010di doslovnosti. D\u00f4le\u017eit\u00e9 pre \u0148u nie je ilustrova\u0165 konkr\u00e9tnu politick\u00fa situ\u00e1ciu, ale zachyti\u0165 em\u00f3cie, strach, neistotu a potrebu h\u013eada\u0165 nov\u00fd domov. Magistersk\u00fd projekt realizuje cel\u00fd v risografii, pri\u010dom trv\u00e1 na tom, \u017ee si chce zabezpe\u010di\u0165 cel\u00fd proces sama \u2013 od n\u00e1vrhu a\u017e po tla\u010d. Aj v tomto sa ukazuje jej dlhodob\u00fd vz\u0165ah k materi\u00e1lu a remeslu, ktor\u00fd sa nestr\u00e1ca ani v konceptu\u00e1lne orientovanom prostred\u00ed zahrani\u010dnej \u0161koly. Prv\u00e9 konceptov\u00e9 v\u00fdstupy z tohto projektu u\u017e mali verejn\u00fa odozvu a sp\u00e4tn\u00fa v\u00e4zbu, ktor\u00fa vn\u00edma ako povzbudiv\u00fa, najm\u00e4 preto, \u017ee \u013eudia sa dok\u00e1\u017eu s postavami stoto\u017eni\u0165. Pr\u00e1ve schopnos\u0165 vyvola\u0165 porozumenie bez jednozna\u010dn\u00fdch odpoved\u00ed pova\u017euje za jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch zmyslov svojej pr\u00e1ce.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Slncov\u00fd k\u00f4\u0148<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Slncov\u00fd k\u00f4\u0148 (lino)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Ke\u010f sa Barbora zam\u00fd\u0161\u013ea nad t\u00fdm, \u010do ju na tvorbe te\u0161\u00ed najviac, nehovor\u00ed o hotovom v\u00fdsledku, ale o procese. Najsilnej\u0161\u00ed moment prich\u00e1dza vo chv\u00edli, ke\u010f sa v hlave za\u010dn\u00fa objavova\u0165 obrysy pr\u00edbehu a ona ich m\u00f4\u017ee postupne zap\u013a\u0148a\u0165 detailmi, sk\u00fama\u0165 ich a rozv\u00edja\u0165. Rados\u0165 nach\u00e1dza aj v samotnej manu\u00e1lnej pr\u00e1ci \u2013 v ryt\u00ed pri hudbe alebo podcaste, v pomalom a s\u00fastredenom procese, ktor\u00fd jej dnes v \u0160v\u00e9dsku dokonca ch\u00fdba. Ka\u017ed\u00e1 f\u00e1za m\u00e1 pod\u013ea nej svoje pr\u00edjemn\u00e9 aj n\u00e1ro\u010dn\u00e9 str\u00e1nky, no tie pozit\u00edvne v\u017edy prev\u00e1\u017eia. Detail, ku ktor\u00e9mu sa opakovane vracia, pritom zost\u00e1va jej z\u00e1kladn\u00fdm n\u00e1strojom. Vn\u00edma ho ako nosite\u013ea v\u00fdznamu, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee o postave \u010di svete poveda\u0165 viac ne\u017e explicitn\u00e9 vysvetlenie, a pr\u00e1ve v tejto citlivosti k drobnostiam sa jej tvorba uzatv\u00e1ra do konzistentn\u00e9ho celku. Barbora dnes pokra\u010duje v tvorbe, ktor\u00e1 zost\u00e1va otvoren\u00e1, sk\u00famav\u00e1 a vo v\u00fdvoji. Nach\u00e1dza sa v obdob\u00ed, ke\u010f m\u00e1 dostatok slobody, sebavedomia aj pochybnost\u00ed na to, aby mohla \u010falej h\u013eada\u0165, experimentova\u0165 a rozpr\u00e1va\u0165 pr\u00edbehy, ktor\u00e9 presahuj\u00fa osobn\u00fa sk\u00fasenos\u0165, no z\u00e1rove\u0148 z nej vyrastaj\u00fa. \u010ci u\u017e p\u00f4jde o komiks, knihu, kolekt\u00edvny projekt alebo nov\u00fd vizu\u00e1lny svet, jej pr\u00e1ca zost\u00e1va zalo\u017een\u00e1 na rovnakom princ\u00edpe: pozornom skladan\u00ed v\u00fdznamov, d\u00f4vere v \u010ditate\u013ea a viere, \u017ee aj v detailoch sa d\u00e1 n\u00e1js\u0165 cel\u00fd pr\u00edbeh.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Stredovek\u00e1 s\u00e9ria \u2013 Sun Monks<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Stredovek\u00e1 s\u00e9ria \u2013 The Slayer<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Pr\u00edbeh Barbory Lov\u00ed\u0161kov\u00e1 sa sklad\u00e1 z pomal\u00e9ho, no s\u00fastreden\u00e9ho h\u013eadania vlastn\u00e9ho jazyka, v ktorom sa od detskej fascin\u00e1cie pr\u00edbehmi a p\u00edsan\u00edm cez \u0161t\u00fadium ilustr\u00e1cie a grafiky prirodzene dost\u00e1va k autorsk\u00fdm knih\u00e1m, komiksu a ucelen\u00fdm vizu\u00e1lnym svetom. Jej tvorbu formuje siln\u00fd vz\u0165ah k materi\u00e1lu, manu\u00e1lnej pr\u00e1ci a tradi\u010dn\u00fdm grafick\u00fdm technik\u00e1m, rovnako ako citlivos\u0165 k detailu, ornamentu a vrstven\u00e9mu rozpr\u00e1vaniu, ktor\u00e9 div\u00e1kovi nikdy nevnucuje jednozna\u010dn\u00fd v\u00fdklad. D\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou jej cesty boli aj kolekt\u00edvne sk\u00fasenosti v r\u00e1mci Mu\u0161k\u00e1tu, kde si osvojila spolupr\u00e1cu, zdie\u013eanie zodpovednosti a rados\u0165 z procesu, a nesk\u00f4r presun do \u0160v\u00e9dska, ktor\u00fd jej otvoril priestor pre experiment, kritick\u00e9 myslenie a pr\u00e1cu s t\u00e9mami presahuj\u00facimi osobn\u00fa sk\u00fasenos\u0165. V magisterskom projekte o migr\u00e1cii sa jej dlhodob\u00fd z\u00e1ujem o pr\u00edbeh, rozv\u00edjanie prostred\u00ed a empatiu koncentruje do fantazijn\u00e9ho komiksu, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee hovori\u0165 o s\u00fa\u010dasnosti bez doslovnosti. Barbora dnes stoj\u00ed v bode, kde sa technick\u00e1 zru\u010dnos\u0165, konceptu\u00e1lne myslenie a vn\u00fatorn\u00e1 potreba rozpr\u00e1va\u0165 stret\u00e1vaj\u00fa v sebavedomej, no st\u00e1le otvorenej tvorbe \u2013 takej, ktor\u00e1 nestavia na efektoch, ale na pozornom skladan\u00ed v\u00fdznamov a d\u00f4vere v \u010ditate\u013ea.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Konstfack University of Arts, Crafts and Design in Stockholm, Sweden<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Konstfack University of Arts, Crafts and Design in Stockholm, Sweden<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Konstfack University of Arts, Crafts and Design in Stockholm, Sweden<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Barbora Lov\u00ed\u0161kov\u00e1<\/strong> je slovensk\u00e1 ilustr\u00e1torka a grafi\u010dka, ktor\u00e1 sa venuje najm\u00e4 autorsk\u00fdm knih\u00e1m, komiksu a vo\u013enej grafike. \u0160tudovala na V\u0160VU v Bratislave na Katedre grafiky a in\u00fdch m\u00e9di\u00ed v Ateli\u00e9ri ilustr\u00e1cie a vo\u013enej grafiky, kde pracovala s tradi\u010dn\u00fdmi technikami a rozv\u00edjala v\u00fdrazn\u00fd rukopis postaven\u00fd na hrubej linke, typografii a detailoch. Vo svojej tvorbe prep\u00e1ja kresbu, linoryt a risografiu; najviac ju pri\u0165ahuje vrstven\u00e9 rozpr\u00e1vanie a to, ako sa d\u00e1 pr\u00edbeh \u010d\u00edta\u0165 aj bez slov. Je s\u00fa\u010das\u0165ou kolekt\u00edvu Mu\u0161k\u00e1t, s ktor\u00fdm vytv\u00e1ra DIY ziny a prezentovala sa aj na festivale Lustr v Prahe. Aktu\u00e1lne \u0161tuduje vizu\u00e1lnu komunik\u00e1ciu na Konstfack University v \u0160tokholme, kde rozv\u00edja autorsk\u00fd komiksov\u00fd projekt pracuj\u00faci s t\u00e9mou migr\u00e1cie cez fantastick\u00fa metaforu.<\/p>\n\n\n\n

\n
INSTAGRAM<\/a><\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
<\/div>\n\n\n\n