{"id":9045,"date":"2025-12-21T20:39:52","date_gmt":"2025-12-21T19:39:52","guid":{"rendered":"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/?p=9045"},"modified":"2026-01-31T11:42:47","modified_gmt":"2026-01-31T10:42:47","slug":"keramika-kde-zajace-nesu-pribeh","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/d.r1.wbsprt.com\/cerstveovocie.sk\/keramika-kde-zajace-nesu-pribeh\/","title":{"rendered":"Keramika, kde zajace nes\u00fa pr\u00edbeh"},"content":{"rendered":"\n

Tereza Orvisk\u00e1 patr\u00ed k autork\u00e1m, ktor\u00fdch tvorba vznik\u00e1 z pomal\u00e9ho pozorovania a d\u00f4very v proces. Keramiku nevn\u00edma ako cie\u013e ani hotov\u00fa identitu, ale ako jazyk, cez ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o priestore, krajine, ka\u017edodennosti aj vlastnej sk\u00fasenosti. V profile sledujeme jej cestu od n\u00e1hodn\u00e9ho prijatia na keramiku, cez formovanie vlastn\u00e9ho v\u00fdpovedn\u00e9ho jazyka na V\u0160VU, a\u017e po projekty, ktor\u00e9 balansuj\u00fa medzi \u00fa\u017eitkom a vo\u013enou v\u00fdpove\u010fou. \u010cl\u00e1nok pribli\u017euje jej vz\u0165ah k materi\u00e1lu, mot\u00edvom, cestovaniu aj spolupr\u00e1ci s trad\u00edciou a ukazuje, pre\u010do je pre \u0148u d\u00f4le\u017eitej\u0161ia otvorenos\u0165 a proces ne\u017e r\u00fdchle defin\u00edcie.<\/p>\n\n\n\n

Tereza o sebe hovor\u00ed nen\u00e1padne, bez p\u00e1tosu a bez zbyto\u010dn\u00e9ho dramatizovania.. Ke\u010f sa vracia k detstvu, hovor\u00ed sk\u00f4r o hravosti a potrebe tvori\u0165 ne\u017e o vedomom rozhodnut\u00ed pre umenie. Spom\u00edna si, \u017ee bola kreat\u00edvna ako ve\u013ea in\u00fdch det\u00ed, kreslila, skladala, kombinovala materi\u00e1ly, ale keramika v tom \u010dase nebola cie\u013eom ani snom. \u201eNebolo to \u00faplne tak\u00e9, \u017ee by som od detstva vedela, \u017ee potrebujem robi\u0165 keramiku,\u201c<\/em> hovor\u00ed. Rozhodovanie pri\u0161lo a\u017e po z\u00e1kladnej \u0161kole, ke\u010f si za\u010dala kl\u00e1s\u0165 ot\u00e1zku, kam \u010falej a \u010domu by sa vlastne chcela venova\u0165. Vo\u013eba padla na \u0160UP Jozefa Vydru v Bratislave<\/a>, kde sa nehl\u00e1sila cielene na keramiku, ale na univerz\u00e1lnej\u0161\u00ed odbor. Prijatie na keramiku bolo do istej miery n\u00e1hodn\u00e9 a pr\u00e1ve t\u00e1to n\u00e1hoda sa uk\u00e1zala ako ur\u010duj\u00faca. \u201ePovedala som si, \u017ee tomu d\u00e1m \u0161ancu. Ten prvotn\u00fd pocit bol pr\u00edjemn\u00fd a postupne som zistila, \u017ee mi to ve\u013emi vyhovuje,\u201c<\/em>spom\u00edna na moment, ke\u010f sa za\u010dal formova\u0165 jej vz\u0165ah k m\u00e9diu, ktor\u00e9 ju dnes definuje. U\u017e na strednej \u0161kole si uvedomila, \u017ee jej je bli\u017e\u0161\u00ed trojrozmern\u00fd priestor ne\u017e plocha. K\u00fdm kresba bola prirodzenou s\u00fa\u010das\u0165ou jej vyjadrovania, komfort a istotu nach\u00e1dzala sk\u00f4r v hmote, v skladan\u00ed, vrstven\u00ed a budovan\u00ed objektov. \u201eAko decko som si robila r\u00f4zne assembl\u00e1\u017ee z materi\u00e1lov, hrala som sa t\u00fdmto sp\u00f4sobom. Mysl\u00edm si, \u017ee som komfortnej\u0161ia v tom hmotnom,\u201c<\/em> hovor\u00ed. Pr\u00e1ve hlina \u2013 jej zemit\u00fd charakter, fyzickos\u0165 a procesualita \u2013 sa pre \u0148u stali prirodzen\u00fdm jazykom. Ne\u0161lo len o v\u00fdsledok, ale o cel\u00fd proces pr\u00e1ce: pomalos\u0165, dotyk, \u010das. Keramika jej z\u00e1rove\u0148 otvorila priestor, ktor\u00fd jej pri in\u00fdch m\u00e9di\u00e1ch ch\u00fdbal \u2013 mo\u017enos\u0165 pracova\u0165 v objeme, reagova\u0165 na materi\u00e1l a necha\u0165 sa n\u00edm vies\u0165. U\u017e vtedy za\u010dala vn\u00edma\u0165, \u017ee to nie s\u00fa len \u201ehrn\u010deky a \u00fa\u017eitok\u201c, ale \u0161irok\u00e9 spektrum mo\u017enost\u00ed, ako cez keramiku hovori\u0165 o veciach, ktor\u00e9 presahuj\u00fa remeslo.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Tereza Orvisk\u00e1 | Linky (foto Lucia Mandincov\u00e1)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Tereza Orvisk\u00e1 | P\u00e1nabeka (foto Lucia Mandincov\u00e1)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Rozhodnutie pokra\u010dova\u0165 na V\u0160VU tak pri\u0161lo prirodzene. Vysok\u00e1 \u0161kola pre \u0148u neznamenala len technick\u00fd posun, ale najm\u00e4 z\u00e1sadn\u00fd ment\u00e1lny obrat. K\u00fdm na strednej \u0161kole sa u\u010dila z\u00e1klady a zis\u0165ovala, \u017ee nejak\u00fd v\u00fdraz m\u00e1, na v\u00fd\u0161ke za\u010dala cielene h\u013eada\u0165 vlastn\u00fd umeleck\u00fd jazyk. \u201eNajviac z\u00e1sadn\u00e9 bolo u\u010di\u0165 sa ten svoj umeleck\u00fd jazyk. Vedie\u0165 n\u00edm rozpr\u00e1va\u0165, poveda\u0165 to, \u010do chcem zdeli\u0165 jasne a efekt\u00edvne,\u201c<\/em> opisuje moment, ke\u010f sa tvorba prestala to\u010di\u0165 len okolo zvl\u00e1dnutia techniky a za\u010dala smerova\u0165 k vedom\u00e9mu vyjadrovaniu. D\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu v tom zohr\u00e1val aj teoretick\u00fd kontext \u2013 schopnos\u0165 zasadi\u0165 vlastn\u00fa pr\u00e1cu do \u0161ir\u0161\u00edch s\u00favislost\u00ed a pomenova\u0165, pre\u010do veci rob\u00ed tak, ako ich rob\u00ed. V tomto obdob\u00ed sa za\u010d\u00edna \u010drta\u0165 aj to, \u010do je pre Terezu typick\u00e9 dodnes: kombin\u00e1cia intu\u00edcie a prem\u00fd\u0161\u013eania, pr\u00e1ce s materi\u00e1lom a potreby v\u00fdznamu, experimentu a jasn\u00e9ho postoja. Ke\u010f sa sp\u00e4tne zam\u00fd\u0161\u013ea nad t\u00fdm, pre\u010do ju keramika prijala a ona prijala keramiku, nehovor\u00ed o talente v klasickom zmysle slova, ale o prirodzenom nastaven\u00ed. \u201eMysl\u00edm si, \u017ee \u010dlovek inklinuje k nejak\u00e9mu smeru. M\u00e1 bal\u00ed\u010dek schopnost\u00ed, ktor\u00e9 mo\u017eno vyhovuj\u00fa na nie\u010do viac,\u201c<\/em> hovor\u00ed. V jej pr\u00edpade to bol vz\u0165ah k priestoru, hmote a procesu, ktor\u00fd sa ned\u00e1 ur\u00fdchli\u0165. Pr\u00e1ve tu sa za\u010d\u00edna formova\u0165 Tereza Orvisk\u00e1 ako autorka \u2013 nie ako hotov\u00e1 zna\u010dka, ale ako tvorca v procese, ktor\u00fd si od za\u010diatku uvedomuje, \u017ee keramika pre \u0148u nie je cie\u013e, ale jazyk, cez ktor\u00fd m\u00f4\u017ee hovori\u0165 o sebe, o prostred\u00ed a o svete okolo nej. <\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Invasion, pandemics-strange situations<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Ak sa v prvej f\u00e1ze jej \u0161t\u00fadia keramika stala prirodzen\u00fdm m\u00e9diom, na V\u0160VU v Ateli\u00e9ry keramiky<\/a> sa pre Terezu Orvisk\u00fa za\u010d\u00edna skuto\u010dn\u00e9 h\u013eadanie jazyka. Nie technick\u00e9ho, ale v\u00fdpovedn\u00e9ho. Sama hovor\u00ed, \u017ee pr\u00e1ve rozdiel medzi strednou a vysokou \u0161kolou vn\u00edmala najm\u00e4 v tom, \u017ee sa prestala u\u010di\u0165 \u201e\u010do\u201c robi\u0165 a za\u010dala sa u\u010di\u0165 \u201epre\u010do\u201c a \u201eako\u201c t\u00fdm, \u010do rob\u00ed, rozpr\u00e1va\u0165. \u201eNa strednej som si uvedomila, \u017ee nejak\u00e9 vyjadrenie m\u00e1m, ale na v\u00fd\u0161ke to bolo viac o tom n\u00e1js\u0165 si svoju linku, sebavedomie a to, \u010do je pre m\u0148a d\u00f4le\u017eit\u00e9 poveda\u0165,\u201c<\/em> opisuje moment, ke\u010f sa keramika prestala spr\u00e1va\u0165 ako remeseln\u00fd r\u00e1mec a za\u010dala fungova\u0165 ako jazyk. D\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou tohto procesu bolo aj uvedomenie si \u0161\u00edrky m\u00e9dia. Keramika pre \u0148u prestala znamena\u0165 len \u00fa\u017eitkov\u00e9 objekty a za\u010dala sa javi\u0165 ako otvoren\u00e9 pole, v ktorom sa d\u00e1 pracova\u0165 s ilustr\u00e1ciou, soch\u00e1rstvom, narat\u00edvom aj konceptom naraz. \u201eKe\u010f m\u00e1 \u010dlovek tro\u0161ku nadh\u013ead, tak vid\u00ed stra\u0161ne \u0161irok\u00e9 spektrum toho, \u010do v\u0161etko sa d\u00e1 cez keramiku vyjadri\u0165,\u201c<\/em> hovor\u00ed a pr\u00e1ve toto poznanie ju definit\u00edvne ukotvilo v rozhodnut\u00ed pri nej zosta\u0165. Jej sp\u00f4sob pr\u00e1ce sa od za\u010diatku formuje ako kombin\u00e1cia intu\u00edcie a fyzick\u00e9ho myslenia rukami. Uprednost\u0148uje ru\u010dn\u00fa v\u00fdstavbu, postupn\u00e9 skladanie a budovanie tvaru pred presn\u00fdm pl\u00e1nom. \u201ePrim\u00e1rne ve\u013emi rada pracujem rukami, staviam tie veci po k\u00faskoch, \u010dasto a\u017e do soch\u00e1rskej\u0161ej formy,\u201c <\/em>vysvet\u013euje. Hoci ovl\u00e1da aj to\u010denie na kruhu \u010di odlievanie porcel\u00e1nu, pri vlastn\u00fdch projektoch sa opakovane vracia k pomal\u00e9mu, manu\u00e1lnemu procesu, ktor\u00fd jej umo\u017e\u0148uje reagova\u0165 na materi\u00e1l v re\u00e1lnom \u010dase. Hlina je pre \u0148u z\u00e1kladn\u00fdm materi\u00e1lom nielen technicky, ale aj v\u00fdznamovo \u2013 bav\u00ed ju jej matnos\u0165, zemit\u00fd charakter a schopnos\u0165 nies\u0165 stopu dotyku. Glaz\u00fara je pr\u00edtomn\u00e1, no nie dominantn\u00e1; \u010dasto nech\u00e1va materi\u00e1l \u201ehovori\u0165 s\u00e1m za seba\u201c. Tento pr\u00edstup predznamen\u00e1va jej dlhodob\u00fd z\u00e1ujem o autenticitu, telesnos\u0165 a priamy kontakt s objektom.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
V\u0160VU | zimn\u00fd semester<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
V\u0160VU | zimn\u00fd semester<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

V tejto f\u00e1ze sa za\u010d\u00ednaj\u00fa objavova\u0165 aj prv\u00e9 v\u00fdrazn\u00e9 mot\u00edvy, ktor\u00e9 ju sprev\u00e1dzaj\u00fa dodnes. Jedn\u00fdm z nich s\u00fa zajace \u2013 postavy, ktor\u00e9 sa najsk\u00f4r objavili ako ilustr\u00e1cie a dekor, no postupne prer\u00e1stli do nosn\u00e9ho symbolu jej tvorby. Prv\u00fd ucelenej\u0161\u00ed projekt so zajacmi vznikol po jej pobyte v \u010c\u00edne, kde str\u00e1vila takmer mesiac v jednom z ve\u013ek\u00fdch keramick\u00fdch centier. Sk\u00fasenos\u0165 s prostred\u00edm, kde keramika funguje ako \u017eiv\u00e1, genera\u010dne odovzd\u00e1van\u00e1 discipl\u00edna, mala na \u0148u siln\u00fd vplyv. \u201eKe\u010f som sa vr\u00e1tila, mala som stra\u0161n\u00fd drive a pocit, \u017ee chcem nie\u010do jasne poveda\u0165,\u201c<\/em> spom\u00edna. Zelen\u00e1 kolekcia n\u00e1dob so zajacmi bola pre \u0148u prv\u00fdm momentom, ke\u010f si vedela projekt vedome rozpl\u00e1nova\u0165 a dotiahnu\u0165 do celku. Zajace sa pre \u0148u stali m\u00e9diom \u2013 filtrom, cez ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee hovori\u0165 aj o zlo\u017eitej\u0161\u00edch t\u00e9mach bez patetick\u00e9ho gesta. \u201eVyhovuje mi, \u017ee s\u00fa trochu \u013eudsk\u00ed. Cez ten mil\u00fd vizu\u00e1l viem poveda\u0165 aj veci, ktor\u00e9 nie s\u00fa \u00faplne \u013eahk\u00e9, a pritom to nep\u00f4sob\u00ed \u0165a\u017eiv\u00e9,\u201c<\/em> vysvet\u013euje. Postupom \u010dasu sa mot\u00edv zajaca men\u00ed a vyv\u00edja spolu s jej rukopisom. Z plo\u0161nej ilustr\u00e1cie na majolike prech\u00e1dza k pre\u0161krab\u00e1van\u00fdm dekorom, k pr\u00e1ci s reli\u00e9fom a napokon k poloplastick\u00fdm a soch\u00e1rskym form\u00e1m, ktor\u00e9 vstupuj\u00fa do priestoru. Pre Terezu je d\u00f4le\u017eit\u00e9, \u017ee tieto postavy nie s\u00fa len dekorom, ale nosite\u013emi v\u00fdznamu, ktor\u00fd zost\u00e1va otvoren\u00fd interpret\u00e1cii. Sama hovor\u00ed, \u017ee jej cie\u013eom nie je, aby div\u00e1k musel \u010d\u00edta\u0165 vysvet\u013euj\u00face texty, ale aby objekt spustil v hlave nejak\u00fd proces, asoci\u00e1ciu \u010di pocit. Humor a jemn\u00e1 ir\u00f3nia tu zohr\u00e1vaj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu \u2013 nie ako \u00fanik, ale ako sp\u00f4sob spr\u00edstupnenia obsahu. V tejto f\u00e1ze sa definit\u00edvne ukazuje, \u017ee jej tvorba smeruje k pomedziu \u00fa\u017eitku a vo\u013enej v\u00fdpovede, kde forma nikdy neexistuje sama o sebe, ale v\u017edy v dial\u00f3gu s t\u00fdm, \u010do chce poveda\u0165.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Magick\u00e9 predmety (some magic instruments)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

V ur\u010ditom bode sa pre Terezu prest\u00e1va tvorba viaza\u0165 len na ateli\u00e9r a za\u010d\u00edna sa v\u00fdraznej\u0161ie opiera\u0165 o pohyb v priestore, cestovanie a pozorovanie. Nie n\u00e1hodou hovor\u00ed, \u017ee jej najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm zdrojom in\u0161pir\u00e1cie je samotn\u00fd \u017eivot a prostredie, v ktorom sa nach\u00e1dza. \u201eNajviac ma bav\u00ed ten \u017eivot, z ktor\u00e9ho vych\u00e1dzam. Za\u017ei\u0165 to. To, kde som a \u010do rob\u00edm, je pre m\u0148a zdroj v\u0161etk\u00fdch in\u0161pir\u00e1ci\u00ed,\u201c <\/em>hovor\u00ed. Tento postoj sa naplno prejavil v projekte Na love<\/strong><\/a>, ktor\u00fd sa stal aj jadrom jej bakal\u00e1rskej pr\u00e1ce a z\u00e1rove\u0148 jedn\u00fdm z najosobnej\u0161\u00edch vyjadren\u00ed doteraj\u0161ej tvorby. N\u00e1zov nevznikol ako efektn\u00e1 metafora, ale ako presn\u00fd opis jej pr\u00edstupu \u2013 krajinu a ka\u017edodennos\u0165 nevn\u00edma pas\u00edvne, ale akt\u00edvne \u201elov\u00ed\u201c drobn\u00e9 momenty, situ\u00e1cie a detaily, ktor\u00e9 by inak zostali nepov\u0161imnut\u00e9. Proces Na love<\/strong><\/a> sa za\u010d\u00edna mimo keramiky. Tereza ve\u013ea cestuje vlakom, pohybuje sa po Slovensku a systematicky si zaznamen\u00e1va to, \u010do ju zaujme \u2013 do skic\u00e1rov, denn\u00edkov, kresieb. Nejde len o pr\u00edrodu v romantickom zmysle, ale o cel\u00fa \u0161k\u00e1lu situ\u00e1ci\u00ed: medzi\u013eudsk\u00e9 interakcie, infra\u0161trukt\u00faru, verejn\u00e9 priestory, ban\u00e1lne aj poetick\u00e9 momenty. Spom\u00edna toalety vo vlakoch, podzemn\u00e9 zdroje vody, l\u00edstie a lupene padaj\u00face do ml\u00e1k, drobn\u00e9 absurdity aj tich\u00e9, meditat\u00edvne obrazy. \u201eBol to mix meditat\u00edvnych vec\u00ed a potom aj tak\u00fdch pich\u013eavej\u0161\u00edch s jasn\u00fdm message-om,\u201c <\/em>hovor\u00ed. Pr\u00e1ve t\u00e1to schopnos\u0165 sp\u00e1ja\u0165 jemnos\u0165 s presn\u00fdm postrehom je pre jej pr\u00e1cu typick\u00e1. Krajina u nej nie je dekor ani kulisa, ale \u017eiv\u00fd syst\u00e9m vz\u0165ahov, ktor\u00fd si vy\u017eaduje pozornos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Na love (semi-\u00fa\u017eitkov\u00e1 kolekcia, 2025)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Na love (semi-\u00fa\u017eitkov\u00e1 kolekcia, 2025)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Zaznamenan\u00e9 momenty n\u00e1sledne prech\u00e1dzaj\u00fa transform\u00e1ciou do keramick\u00e9ho jazyka. Niekedy zost\u00e1vaj\u00fa bl\u00edzko ilustr\u00e1cie, inokedy sa rozpustia do \u010disto tvarov\u00e9ho rie\u0161enia. Tereza opisuje, \u017ee nikdy nejde jednou cestou \u2013 kombinuje kresbu, modelovanie, reli\u00e9f aj objekty na pomedz\u00ed n\u00e1doby a sochy. \u201eNiekedy si nie\u010do nakresl\u00edm, ale vo fin\u00e1le z toho vyjdem len do tvaru. Inokedy tie ilustr\u00e1cie pren\u00e1\u0161am priamo do keramiky,\u201c<\/em> vysvet\u013euje. D\u00f4le\u017eit\u00e1 je pre \u0148u f\u00e1za prem\u00fd\u0161\u013eania, ke\u010f sa rozhoduje, \u010di m\u00e1 konkr\u00e9tny mot\u00edv zosta\u0165 v 2D, alebo potrebuje vst\u00fapi\u0165 do priestoru. Zajace tu op\u00e4\u0165 funguj\u00fa ako filter \u2013 nie ako hlavn\u00e1 t\u00e9ma, ale ako sprostredkovatelia sk\u00fasenosti, cez ktor\u00fdch sa krajina a pozorovanie st\u00e1vaj\u00fa osobnou v\u00fdpove\u010fou. Form\u00e1lne Na love<\/strong> balansuje medzi \u00fa\u017eitkom a vo\u013enou tvorbou. V\u00e4\u010d\u0161ina objektov vych\u00e1dza z archetypov n\u00e1dob, m\u00e1 \u201eofici\u00e1lny\u201c \u00fa\u017eitkov\u00fd z\u00e1klad, no v\u00fdsledok smeruje sk\u00f4r k soch\u00e1rskej a konceptu\u00e1lnej rovine. \u201eKa\u017ed\u00e1 vec mala svoje ofici\u00e1lne vyu\u017eitie, ale vo fin\u00e1le to nebolo vyslovene \u00fa\u017eitkov\u00e9. Bav\u00ed ma vych\u00e1dza\u0165 z toho z\u00e1kladu, lebo \u013eudia keramiku takto prirodzene vn\u00edmaj\u00fa,\u201c<\/em> hovor\u00ed. Pr\u00e1ve tento rozpor \u2013 zn\u00e1ma forma a nejednozna\u010dn\u00fd v\u00fdznam \u2013 vytv\u00e1ra nap\u00e4tie, ktor\u00e9 je pre jej tvorbu charakteristick\u00e9. Div\u00e1k je pozvan\u00fd vst\u00fapi\u0165, ale nie je veden\u00fd za ruku; objekt funguje aj bez vysvetlenia, no z\u00e1rove\u0148 v sebe nesie vrstvy, ktor\u00e9 sa daj\u00fa \u010d\u00edta\u0165 hlb\u0161ie. Pre Terezu m\u00e1 Na love<\/strong> aj siln\u00fd emocion\u00e1lny rozmer. Sama ho opisuje ako \u201elove letter\u201c krajine, v ktorej \u017eije \u2013 nie idealizovan\u00fd, ani kritick\u00fd, ale pozorovate\u013esk\u00fd, otvoren\u00fd a ambivalentn\u00fd. Nehodnot\u00ed, nes\u00fadi, sk\u00f4r zaznamen\u00e1va a sklad\u00e1 fragmenty do osobnej mapy sk\u00fasenost\u00ed. Tento pr\u00edstup jej umo\u017e\u0148uje hovori\u0165 o spolo\u010dn\u00fdch veciach bez ve\u013ek\u00fdch gest a z\u00e1rove\u0148 si zachova\u0165 vlastn\u00fd hlas. V kontexte jej doteraj\u0161ej tvorby ide o moment, ke\u010f sa jasne ukazuje, \u017ee keramika pre \u0148u nie je cie\u013eovou discipl\u00ednou, ale prostriedkom, ako reflektova\u0165 svet okolo seba \u2013 pomaly, citlivo a s vedom\u00edm, \u017ee v\u00fdznamy vznikaj\u00fa pr\u00e1ve v detailoch.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Vy ste tie zajace! (multifunk\u010dn\u00e9 n\u00e1doby)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

D\u00f4le\u017eitou kapitolou v doteraj\u0161ej Terezinej tvorbe je spolupr\u00e1ca so Slovensk\u00e1 \u013eudov\u00e1 majolika<\/a>, ktor\u00e1 jej umo\u017enila vst\u00fapi\u0165 do priameho dial\u00f3gu s trad\u00edciou modranskej majoliky. V r\u00e1mci projektu Mlad\u00e1 majolika, realizovan\u00e9ho pri pr\u00edle\u017eitosti 140. v\u00fdro\u010dia majoliky v Modre, bola spolu s Emmou Ko\u010dnerovou<\/a> vybran\u00e1 ako jedna z mlad\u00fdch autoriek Letn\u00e9ho symp\u00f3zia majoliky 2020. Ich spolo\u010dn\u00e9 dekory Kruhy, Linky a P\u00e1nabeka<\/strong>vych\u00e1dzaj\u00fa z vizu\u00e1lneho dedi\u010dstva slovenskej majoliky, no nepracuj\u00fa s n\u00edm nostalgicky ani ilustrat\u00edvne. Sk\u00f4r ho prekladaj\u00fa do s\u00fa\u010dasn\u00e9ho jazyka, ktor\u00fd je abstrahovan\u00fd, civiln\u00fd a otvoren\u00fd interpret\u00e1cii. Najv\u00fdraznej\u0161ia z kolekci\u00ed, Linky<\/strong>, pracuje s farebn\u00fdmi l\u00edniami vrstven\u00fdmi na bielom podklade majoliky, ktor\u00e9 pripom\u00ednaj\u00fa mapy, hranice \u010di reli\u00e9f krajiny. Dekor nep\u00f4sob\u00ed ako ornament v tradi\u010dnom zmysle slova, ale ako z\u00e1znam pohybu a priestoru, akoby krajina bola \u010ditate\u013en\u00e1 cez jednoduch\u00fd, opakuj\u00faci sa znak. Kolekcia zah\u0155\u0148a obedov\u00fa s\u00fapravu aj v\u00e1zu Libu\u0161a a prirodzene funguje v dom\u00e1com prostred\u00ed aj vo v\u00fdstavnom kontexte. Pre Terezu bola t\u00e1to spolupr\u00e1ca d\u00f4le\u017eit\u00e1 aj procesne \u2013 jej autorsk\u00e9 n\u00e1vrhy pre\u0161li transform\u00e1ciou do profesion\u00e1lnej v\u00fdroby v spolupr\u00e1ci s maliarkami Drahom\u00edrou Pe\u0161kovou a M\u00e1riou Ka\u0161\u0161\u00e1kovou, \u010do jej umo\u017enilo pochopi\u0165 rozdiel medzi ateli\u00e9rov\u00fdm gestom a kolekt\u00edvnou, remeselnou pr\u00e1cou. Projekt Mlad\u00e1 majolika tak v jej tvorbe nepredstavuje odklon k folkl\u00f3ru, ale sk\u00fasenos\u0165, ktor\u00e1 jej pomohla presnej\u0161ie si uvedomi\u0165 vlastn\u00fa poz\u00edciu. Uk\u00e1zal jej, \u017ee trad\u00edcia m\u00f4\u017ee fungova\u0165 ako \u017eiv\u00fd materi\u00e1l, s ktor\u00fdm sa d\u00e1 pracova\u0165 s\u00fa\u010dasne, bez straty autorsk\u00e9ho hlasu. Pr\u00e1ve tu sa za\u010d\u00edna jasnej\u0161ie formova\u0165 jej dlhodob\u00fd z\u00e1ujem o prienik \u00fa\u017eitku, pr\u00edbehu a osobn\u00e9ho pozorovania \u2013 l\u00ednia, ku ktorej sa vo svojej \u010fal\u0161ej tvorbe opakovane vracia.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Linky (foto Lucia Mandincov\u00e1)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
P\u00e1nabeka (foto Lucia Mandincov\u00e1)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

V posledn\u00fdch rokoch sa Terezina tvorba \u010doraz jasnej\u0161ie pohybuje v priestore medzi \u00fa\u017eitkom a vo\u013enou v\u00fdpove\u010fou \u2013 nie ako v\u00e1hav\u00e9 balansovanie, ale ako vedom\u00e1 strat\u00e9gia. Sama hovor\u00ed, \u017ee sa nechce uzamkn\u00fa\u0165 do jednej polohy, preto\u017ee keramika jej prirodzene umo\u017e\u0148uje oba svety prep\u00e1ja\u0165. Vych\u00e1dza z n\u00e1dob, z tvarov, ktor\u00e9 s\u00fa \u013eu\u010fom zn\u00e1me a \u010ditate\u013en\u00e9, no vo v\u00fdsledku ich \u010dasto pos\u00fava do soch\u00e1rskej alebo konceptu\u00e1lnej roviny. \u201eBav\u00ed ma, \u017ee to m\u00e1 nejak\u00fd ofici\u00e1lny \u00fa\u017eitkov\u00fd z\u00e1klad, ale fin\u00e1lne to u\u017e nie je vyslovene \u00fa\u017eitkov\u00e1 vec,\u201c<\/em> vysvet\u013euje. Pr\u00e1ve tento moment rozpoznate\u013enosti je pre \u0148u d\u00f4le\u017eit\u00fd \u2013 objekt m\u00f4\u017ee fungova\u0165 ako vstupn\u00e1 br\u00e1na, no v\u00fdznam sa otv\u00e1ra a\u017e nesk\u00f4r, v tichu a v \u010dase. Jej proces nie je striktne pl\u00e1novan\u00fd. Hoci keramika ako m\u00e9dium vy\u017eaduje pr\u00edpravu, n\u00e1\u010drty a technologick\u00e9 rozhodnutia, Tereza si z\u00e1merne nech\u00e1va priestor pre organick\u00fd v\u00fdvoj. Potrebuje \u010das, aby sa veci mohli \u201esta\u0165\u201c. \u201eNie je to tak, \u017ee si napl\u00e1nujem ka\u017ed\u00fd jeden kus. Sk\u00f4r sa sna\u017e\u00edm ma\u0165 dos\u0165 \u010dasu, aby sa to mohlo postupne vyv\u00edja\u0165,\u201c<\/em> hovor\u00ed. T\u00e1to otvorenos\u0165 sa prejavuje aj v jej vz\u0165ahu k materi\u00e1lom. Hlina zost\u00e1va z\u00e1kladom, no nie jedin\u00fdm m\u00e9diom. Sk\u00fasenos\u0165 so soch\u00e1rskou st\u00e1\u017eou, pr\u00e1ca s nep\u00e1lenou hlinou, papierom, organick\u00fdmi materi\u00e1lmi \u010di experimenty s hlinou mie\u0161anou so slamou ukazuj\u00fa jej z\u00e1ujem o v\u00e4\u010d\u0161ie in\u0161tal\u00e1cie a projekty, ktor\u00e9 obklopuj\u00fa \u010dloveka ako celok. V ur\u010dit\u00fdch momentoch pre \u0148u nem\u00e1 p\u00e1lenie ani zmysel \u2013 d\u00f4le\u017eitej\u0161ia je do\u010dasnos\u0165, fyzick\u00e1 pr\u00edtomnos\u0165 a mierka.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Na love (semi-\u00fa\u017eitkov\u00e1 kolekcia, 2025)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Popri vo\u013enej tvorbe sa nevyh\u00fdba ani \u010disto \u00fa\u017eitkov\u00fdm kolekci\u00e1m. Vn\u00edma ich ako prirodzen\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 \u017eivota tvorcu, ktor\u00fd chce fungova\u0165 udr\u017eate\u013ene. \u201e\u017divot umelca, ak sa n\u00edm chce u\u017eivi\u0165, je v\u00e4\u010d\u0161inou kombin\u00e1cia r\u00f4znych pr\u00e1c,\u201c<\/em> hovor\u00ed otvorene. Rozdiel medzi \u0161kolskou a \u201ekomer\u010dnej\u0161ou\u201c tvorbou pre \u0148u neznamen\u00e1 rozpor, ale paraleln\u00e9 l\u00ednie, ktor\u00e9 sa navz\u00e1jom ovplyv\u0148uj\u00fa. Aj pri praktick\u00fdch objektoch zost\u00e1va vern\u00e1 svojim narat\u00edvom a pozorovate\u013esk\u00e9mu pr\u00edstupu. Zna\u010dku v klasickom zmysle slova zatia\u013e nec\u00edti ako svoju amb\u00edciu. \u201eAsi by som chcela by\u0165 tvorca sk\u00f4r ako zna\u010dka,\u201c<\/em>prizn\u00e1va a t\u00fdm presne pomen\u00fava f\u00e1zu, v ktorej sa nach\u00e1dza \u2013 f\u00e1zu h\u013eadania, otvorenosti a sk\u00fa\u0161ania. V\u00fdrazn\u00fdm impulzom v jej v\u00fdvoji boli v\u017edy zmeny prostredia. \u0160t\u00fadium v Plzni, Erasmus v Tallinne, pobyt v \u010c\u00edne \u2013 v\u0161etky tieto sk\u00fasenosti jej poskytli kontrast, ktor\u00fd pova\u017euje za k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd. \u201eT\u00e1 zmena by nemala zmysel, keby som sa nemala kam vr\u00e1ti\u0165,\u201c<\/em> hovor\u00ed. Pr\u00e1ve n\u00e1vraty jej umo\u017e\u0148uj\u00fa porovn\u00e1va\u0165, selektova\u0165 a vedome sa rozhodova\u0165, \u010do si chce odnies\u0165 a \u010do naopak odmietnu\u0165. Tento pohyb medzi r\u00f4znymi sc\u00e9nami jej pomohol uvedomi\u0165 si hodnotu komunity aj potrebu zdie\u013eania. Nejde len o individu\u00e1lnu tvorbu, ale aj o stret\u00e1vanie sa s in\u00fdmi autormi, organizovanie \u0161tudentsk\u00fdch symp\u00f3zi\u00ed a vytv\u00e1ranie priestoru pre dial\u00f3g, ktor\u00fd presahuje ateli\u00e9r. Tereza svoje pr\u00e1ce nepova\u017euje za nie\u010do, \u010do by si mala necha\u0165 len pre seba. Te\u0161\u00ed ju, ke\u010f jej objekty rezonuj\u00fa s \u013eu\u010fmi nato\u013eko, \u017ee s nimi chc\u00fa \u017ei\u0165, alebo ich aspo\u0148 na \u010das pozorova\u0165 v gal\u00e9rii. Nie je zberate\u013ekou vlastnej tvorby; sk\u00f4r ju zauj\u00edma, kam sa dostane a ak\u00fd \u017eivot povedie \u010falej. V tomto postoji sa odr\u00e1\u017ea jej z\u00e1kladn\u00e1 filozofia \u2013 tvorba ako proces, nie ako uzavret\u00fd v\u00fdsledok. Hovor\u00ed, \u017ee je \u201eniekde v procese\u201c, a pr\u00e1ve v tom spo\u010d\u00edva sila jej s\u00fa\u010dasnej poz\u00edcie. Nepon\u00faka hotov\u00e9 odpovede, ale citliv\u00e9, premyslen\u00e9 fragmenty sveta, ktor\u00fd pozoruje. Keramika je pre \u0148u sp\u00f4sob, ako tieto fragmenty zachyti\u0165, spomali\u0165 a pon\u00faknu\u0165 ich \u010falej \u2013 bez n\u00e1tlaku, s humorom a s otvoren\u00fdm koncom.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Niektor\u00e9 z hrn\u010dekov vytvoren\u00fdch pre jesenn\u00fd umeleck\u00fd ve\u013etrh Taoxichuan | @jdzinternationalstudio<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Woodfired cups<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Tereza Orvisk\u00e1 patr\u00ed k autorom a autork\u00e1m, pri ktor\u00fdch je d\u00f4le\u017eit\u00e9 sledova\u0165 cestu, nie len v\u00fdsledok. Jej pr\u00edbeh sa neza\u010d\u00edna jasn\u00fdm rozhodnut\u00edm sta\u0165 sa keramik\u00e1rkou, ale postupn\u00fdm nach\u00e1dzan\u00edm vz\u0165ahu k hmote, priestoru a procesu. Od n\u00e1hodn\u00e9ho prijatia na keramiku, cez formovanie vlastn\u00e9ho jazyka na V\u0160VU, a\u017e po osobn\u00e9 projekty vych\u00e1dzaj\u00face z pozorovania krajiny a ka\u017edodennosti sa jej tvorba vyv\u00edja prirodzene, bez potreby r\u00fdchlych defin\u00edci\u00ed. Keramika pre \u0148u nie je cie\u013eom ani identitou, ale m\u00e9diom \u2013 sp\u00f4sobom, ako prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o svete, zaznamen\u00e1va\u0165 ho a preklada\u0165 do tvarov, ktor\u00e9 s\u00fa bl\u00edzke telu aj pam\u00e4ti. Naprie\u010d kapitolami sa opakovane vracia rovnak\u00fd princ\u00edp: pozornos\u0165 k detailu, k drobn\u00fdm interakci\u00e1m, k situ\u00e1ci\u00e1m, ktor\u00e9 si p\u00fdtaj\u00fa sk\u00f4r ticho ne\u017e gesto. \u010ci u\u017e pracuje s mot\u00edvom zajaca, \u00fa\u017eitkov\u00fdm tvarom, alebo s ve\u013ekorysej\u0161\u00edmi in\u0161tal\u00e1ciami z hliny a in\u00fdch materi\u00e1lov, v\u017edy ide o snahu vytvori\u0165 priestor na vn\u00edmanie \u2013 nie n\u00e1vod, ako veci \u010d\u00edta\u0165. Jej diela funguj\u00fa ako z\u00e1znamy pohybu, ciest a my\u0161lienok, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa z konkr\u00e9tneho miesta a \u010dasu, no zost\u00e1vaj\u00fa otvoren\u00e9 pre ka\u017ed\u00e9ho, kto sa pri nich na chv\u00ed\u013eu zastav\u00ed. Tereza je dnes autorkou v procese \u2013 vedome odmieta n\u00e1lepku zna\u010dky a uprednost\u0148uje poz\u00edciu tvorcu, ktor\u00fd si dovol\u00ed h\u013eada\u0165, meni\u0165 smer a reagova\u0165 na prostredie. Pr\u00e1ve v tejto otvorenosti spo\u010d\u00edva potenci\u00e1l jej pr\u00e1ce. Nepon\u00faka hotov\u00e9 odpovede ani uzavret\u00e9 v\u00fdznamy, ale citliv\u00e9, premyslen\u00e9 fragmenty reality, ktor\u00e9 n\u00e1s u\u010dia spomali\u0165, pozera\u0165 sa a vn\u00edma\u0165 veci, ktor\u00e9 by inak zostali nepov\u0161imnut\u00e9. Keramika sa v jej podan\u00ed st\u00e1va jazykom pozornosti \u2013 tich\u00fdm, no presn\u00fdm.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Tereza Orvisk\u00e1<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Tereza Orvisk\u00e1<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Tereza Orvisk\u00e1<\/strong> je slovensk\u00e1 keramik\u00e1rka a vizu\u00e1lna autorka. Absolvovala \u0160UP Jozefa Vydru v Bratislave a \u0161t\u00fadium pokra\u010dovala na V\u0160VU v Ateli\u00e9ri keramiky. Vo svojej tvorbe pracuje najm\u00e4 s hlinou ako v\u00fdpovedn\u00fdm m\u00e9diom, ktor\u00e9 prep\u00e1ja s ilustr\u00e1ciou, reli\u00e9fom a soch\u00e1rskym uva\u017eovan\u00edm. Dlhodobo sa pohybuje na pomedz\u00ed \u00fa\u017eitku a vo\u013enej tvorby, pri\u010dom vych\u00e1dza z pozorovania krajiny, pohybu a ka\u017edodenn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed. Jej projekty sa vyzna\u010duj\u00fa citliv\u00fdm humorom, pr\u00e1cou s detailom a d\u00f4razom na proces. Spolupracovala so Slovenskou \u013eudovou majolikou v Modre v r\u00e1mci projektu Mlad\u00e1 majolika.<\/p>\n\n\n\n

\n
INSTAGRAM<\/a><\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
<\/div>\n\n\n\n