![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/156532170_1066383913843771_4745242542747140192_n.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\nJej hravos\u0165 v\u0161ak nebola len detskou z\u00e1bavou, ale za\u010diatkom neskor\u0161ieho vizu\u00e1lneho jazyka, ktor\u00fdm dnes rozpr\u00e1va cez fotografiu a obraz. T\u00e1to \u201ehrani\u010dn\u00e1\u201c forma medzi hrou a umen\u00edm sa v jej pr\u00e1ci objavuje dodnes \u2013 nielen ako t\u00e9ma, ale aj ako sp\u00f4sob pr\u00e1ce. <\/em>Pracuje s konceptom hranice \u2013 medzi realitou a fikciou, medzi s\u00fakrom\u00edm a verejnos\u0165ou, medzi intu\u00edciou a dokumentom. Bianka vy\u0161tudovala S\u00fakromn\u00fa \u0161kolu umeleck\u00e9ho priemyslu v Ko\u0161iciach \u2013 prv\u00e9 dva roky sa venovala kamere, zvuku a strihu, nesk\u00f4r pre\u0161la do odboru virtu\u00e1lna grafika. Bolo to obdobie sk\u00fa\u0161ania, intuit\u00edvneho h\u013eadania aj prv\u00fdch dotykov s technikou a obrazom. Pr\u00e1ve tu sa za\u010dala v\u00e1\u017enej\u0161ie venova\u0165 fotografii a za\u010dalo ju bavi\u0165 aj to, \u010do sa skr\u00fdva \u201eza obrazom\u201c \u2013 svet n\u00e1lad, atmosf\u00e9ry a v\u00fdznamu. <\/em>U\u017e po\u010das \u0161t\u00fadia na strednej \u0161kole sa Bianka zauj\u00edmala o vizu\u00e1lne umenie. Fotografiu za\u010dala bra\u0165 v\u00e1\u017enej\u0161ie po prv\u00fdch pokusoch s anal\u00f3gom \u2013 klasick\u00fd film, vyvol\u00e1vanie, tma v k\u00fape\u013eni. \u201eBavilo ma, \u017ee to nie je instantn\u00e9. \u017de mus\u00edm po\u010dka\u0165. \u017de obraz vznik\u00e1 pomaly. T\u00e1 fyzickos\u0165 fotografie ma dr\u017e\u00ed dodnes.\u201c<\/em> Po strednej \u0161kole sa rozhodla pre \u0161t\u00fadium na Katedre fotografie a nov\u00fdch m\u00e9di\u00ed<\/a> na Vysokej \u0161kole v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Bratislave, kde za\u010dala formova\u0165 svoj osobit\u00fd jazyk. Ako sama hovor\u00ed, \u0161t\u00fadium jej dalo priestor vysk\u00fa\u0161a\u0165 si r\u00f4zne pr\u00edstupy \u2013 od klasickej dokument\u00e1rnej fotografie a\u017e po konceptu\u00e1lne v\u00fdskumy a multimedi\u00e1lne in\u0161tal\u00e1cie. Nesk\u00f4r sa rozhodla pokra\u010dova\u0165 v magisterskom \u0161t\u00fadiu v Ateli\u00e9ri intermedi\u00ed<\/a> u doc. Mgr. Mgr. art. Jany Kapelovej, ArtD.. Bianka aktu\u00e1lne p\u00f4sob\u00ed v r\u00e1mci Erazmu v Budape\u0161ti na Moholy\u2011Nagy University of Art and Design (MOME)<\/a>, \u010do jej umo\u017enilo vn\u00edma\u0165 tvorbu v \u0161ir\u0161om \u2013 aj medzin\u00e1rodnom \u2013 kontexte.<\/p>\n\n\n\n U\u017e po\u010das bakal\u00e1rskeho \u0161t\u00fadia na V\u0160VU sa jej pr\u00e1ca za\u010dala tematicky koncentrova\u0165 na introspekt\u00edvne ot\u00e1zky: Kto som? Odkia\u013e poch\u00e1dzam? \u010co je domov? A \u010do trauma, ktor\u00e1 sa pren\u00e1\u0161a z gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu? To v\u0161etko vn\u00edmala cez osobn\u00fa optiku, ale z\u00e1rove\u0148 s vedom\u00edm, \u017ee tieto ot\u00e1zky s\u00fa zdie\u013ean\u00e9 \u2013 nie s\u00fa len jej. Aj preto sa rozhodla ich vizualizova\u0165. \u201eNem\u00e1m pocit, \u017ee by som umenie mala od niekoho v rodine. Sk\u00f4r to bolo nie\u010do, \u010do sa vo mne tvorilo prirodzene. Ale asi to bolo aj o tom, \u017ee som vyrastala v prostred\u00ed, kde som sa potrebovala uzavrie\u0165 do seba. A tam som za\u010dala nach\u00e1dza\u0165 obrazy.\u201c<\/em> Prv\u00e9 kroky Biankinej tvorby tak vyr\u00e1stli z detsk\u00e9ho sveta hry, introspekcie a potreby tvori\u0165. Tento vn\u00fatorn\u00fd impulz ju neust\u00e1le poh\u00e1\u0148a vpred \u2013 bez potreby ve\u013ek\u00fdch gest, ale s pozoruhodnou citlivos\u0165ou vo\u010di okoliu a sebe samej. U\u017e v tejto f\u00e1ze bolo zrejm\u00e9, \u017ee jej tvorba nebude len o obraze, ale najm\u00e4 o h\u013eadan\u00ed jazyka, ktor\u00fdm sa daj\u00fa vyslovi\u0165 aj tie najtich\u0161ie t\u00e9my.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f Bianka \u00c9zs\u00f6lov\u00e1 nast\u00fapila na Vysok\u00fa \u0161kolu v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Bratislave, zistila, \u017ee fotografia m\u00f4\u017ee by\u0165 ove\u013ea viac ne\u017e len z\u00e1znam reality. Jej tvorba sa za\u010dala postupne meni\u0165 \u2013 od intuit\u00edvneho zaznamen\u00e1vania momentov k prem\u00fd\u0161\u013eaniu o forme, v\u00fdraze a obsahu. Vstup do akademick\u00e9ho prostredia jej otvoril dvere k \u0161ir\u0161iemu vizu\u00e1lnemu slovn\u00edku \u2013 nielen cez pr\u00e1cu s m\u00e9diom samotn\u00fdm, ale aj cez dial\u00f3gy s pedag\u00f3gmi a spolu\u017eiakmi, kritiky, prieskumy, a mo\u017eno aj pochybnosti. \u201eNa \u0161kole som si za\u010dala viac uvedomova\u0165, \u017ee fotografia nie je len dokument. \u017de sa d\u00e1 pou\u017ei\u0165 inak, \u017ee sa s \u0148ou d\u00e1 hra\u0165, \u017ee je to n\u00e1stroj, ktor\u00fd vie rozpr\u00e1va\u0165 osobn\u00e9 aj spolo\u010densk\u00e9 pr\u00edbehy \u2013 niekedy bez slov, niekedy ve\u013emi presne.\u201c<\/em>Spo\u010diatku e\u0161te prirodzene inklinovala k dokument\u00e1rnemu jazyku, ale \u010doraz viac ju l\u00e1kalo pracova\u0165 s v\u00fdznamom obrazu, jeho vrstven\u00edm, stagingom (aran\u017eovan\u00edm), \u010di presahom do videa a in\u0161tal\u00e1cie. Postupne si za\u010dala kl\u00e1s\u0165 ot\u00e1zky: Ako cez fotografiu hovori\u0165 o nie\u010dom, \u010do nie je vidie\u0165? O nie\u010dom, \u010do sa ned\u00e1 priamo uk\u00e1za\u0165, ale sa to c\u00edti?<\/em> Pr\u00e1ve tieto ot\u00e1zky sa stali motorom jej v\u00fdvoja.<\/p>\n\n\n\n Zlomov\u00fdm bodom bol moment, ke\u010f si za\u010dala v\u0161\u00edma\u0165, \u017ee nie v\u0161etko, \u010do vytv\u00e1ra, ju vn\u00fatorne uspokojuje. \u201eMala som obdobie, ke\u010f som c\u00edtila, \u017ee sa v tvorbe len opakujem. \u017de rob\u00edm veci, ktor\u00e9 u\u017e nie s\u00fa moje. Zrazu to cel\u00e9 prestalo d\u00e1va\u0165 zmysel.\u201c <\/em>V tom \u010dase vznikol aj projekt I made these shitty prints for you<\/a><\/strong> \u2013 vizu\u00e1lny denn\u00edk, v ktorom sa rozhodla \u00faplne vypn\u00fa\u0165 o\u010dak\u00e1vania a tvori\u0165 len pre seba. N\u00e1js\u0165 si svoj rytmus, svoj jazyk. Vr\u00e1tila sa k vlastn\u00e9mu arch\u00edvu fotiek, k intuit\u00edvnemu v\u00fdberu, ku kol\u00e1\u017eam, surovosti a zdanlivej nedokonalosti. \u201ePotrebovala som to cel\u00e9 zb\u00fara\u0165 a za\u010da\u0165 od seba. Nie pre \u0161kolu, nie pre hodnotenie. Len tak.\u201c <\/em>Z tohto vn\u00fatorn\u00e9ho resetu nesk\u00f4r vyplynuli \u010fal\u0161ie koncepty a pr\u00edstupy, ktor\u00e9 za\u010dala rozv\u00edja\u0165. Medzi nimi aj projekt HRA\/nica<\/a><\/strong>, ktor\u00fd vznikol ako reakcia na t\u00e9mu sprievodcu \u2013 no v jej pr\u00edpade sa sprievodcom stali balk\u00f3ny. \u201eKa\u017ed\u00fd de\u0148 som sa d\u00edvala z okna a vn\u00edmala \u013eud\u00ed. Ich \u017eivoty za sklom. Ale tie\u017e som si kl\u00e1dla ot\u00e1zku \u2013 kde je hranica medzi pozorovan\u00edm a zasiahnut\u00edm do ich s\u00fakromia?\u201c <\/em>T\u00e9ma hran\u00edc \u2013 \u010di u\u017e vizu\u00e1lnych, osobn\u00fdch alebo etick\u00fdch \u2013 sa stala pre Bianku k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1. Po\u010das \u0161t\u00fadia sa nau\u010dila vn\u00edma\u0165 fotografiu nie len ako m\u00e9dium kr\u00e1sy alebo technickej prec\u00edznosti, ale ako n\u00e1stroj sk\u00famania: seba, vz\u0165ahov, spolo\u010dnosti. Pr\u00e1ve preto ju to nesk\u00f4r priviedlo aj k magistersk\u00e9mu \u0161t\u00fadiu na Moholy\u2011Nagy University of Art and Design v Budape\u0161ti (MOME)<\/strong>, kde h\u013eadala nov\u00e9 kontexty a podnety. \u201eV Budape\u0161ti som si uvedomila, \u017ee nie som viazan\u00e1 na konkr\u00e9tne m\u00e9dium. \u017de m\u00f4\u017eem robi\u0165 aj video, performanciu, text, hoci\u010do, pokia\u013e to nesie my\u0161lienku. U\u017e to nebolo len o tom, \u017ee som fotografka. Ale \u017ee som umelky\u0148a, ktor\u00e1 pou\u017e\u00edva fotografiu ako jeden z n\u00e1strojov.\u201c <\/em>Tento posun sa odr\u00e1\u017ea aj v jej \u010fal\u0161\u00edch pr\u00e1cach \u2013 u\u017e nielen fot\u00ed, ale sklad\u00e1 priestorov\u00e9 in\u0161tal\u00e1cie, pracuje s pohybuj\u00facim sa obrazom, zvukom, textom. Jej jazyk je citliv\u00fd, vrstven\u00fd a \u010dasto introspekt\u00edvny, no z\u00e1rove\u0148 spolo\u010densky ukotven\u00fd. Zvedav\u00fd aj krehk\u00fd. Niekedy tich\u00fd, no v\u017edy naliehav\u00fd. <\/em>\u0160t\u00fadium bolo pre Bianku nielen technick\u00fdm tr\u00e9ningom, ale najm\u00e4 obdob\u00edm h\u013eadania hlasu. A aj ke\u010f ten hlas znie dnes silnej\u0161ie ne\u017e kedyko\u013evek predt\u00fdm, nezapiera si pochybnosti, ktor\u00e9 boli jeho s\u00fa\u010das\u0165ou. Mo\u017eno pr\u00e1ve v\u010faka nim znie \u00faprimne.<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u00e4\u010d\u0161inou za\u010d\u00ednam od pocitu. Nie od t\u00e9my. Nie\u010do sa vo mne usad\u00ed a ja sa k tomu vraciam. Mo\u017eno si to najprv ani neuvedomujem, ale potom zist\u00edm, \u017ee ma to dr\u017e\u00ed. \u017de sa mi to vracia. A vtedy viem, \u017ee o tom mus\u00edm nie\u010do urobi\u0165.\u201c<\/em> Biankina tvorba je ako vizu\u00e1lny denn\u00edk, ktor\u00fd v\u0161ak nehovor\u00ed len o nej. Skrz osobn\u00fa sk\u00fasenos\u0165 odkr\u00fdva spolo\u010dn\u00e9 t\u00e9my \u2013 bl\u00edzkos\u0165 a vzdialenos\u0165, bezpe\u010die a trauma, domov a pohyb. V jej pr\u00e1ci sa zrkadlia vlastn\u00e9 procesy spracov\u00e1vania, ale nikdy to nie je prvopl\u00e1nov\u00e1 autobiografia. Sk\u00f4r pozvanie do priestoru, kde sa m\u00f4\u017eeme stretn\u00fa\u0165.<\/p>\n\n\n\n Jedn\u00fdm z prv\u00fdch v\u00fdraznej\u0161\u00edch projektov bol s\u00fabor fotografi\u00ed a in\u0161tal\u00e1cia HRA\/nica<\/a><\/strong>, ktor\u00fd vznikol po\u010das Letn\u00e9ho semestra na V\u0160VU. V\u00fdchodiskom sa stal be\u017en\u00fd v\u00fdh\u013ead z okna \u2013 bytov\u00fd dvor, balk\u00f3ny, okn\u00e1 oproti. Miesta, ktor\u00e9 dennodenne v\u00eddavala, sa premenili na z\u00e1znamy mal\u00fdch sc\u00e9n, gest, pohybov. \u201eFascinovalo ma, \u017ee aj ke\u010f sme tak bl\u00edzko \u2013 v podstate si vid\u00edme do kuchyne \u2013 z\u00e1rove\u0148 tam je obrovsk\u00e1 hranica. Niekedy som c\u00edtila v\u00fd\u010ditky, \u017ee ich fot\u00edm. Ale z\u00e1rove\u0148 som mala potrebu to spracova\u0165.\u201c<\/em> V\u00fdsledkom bola s\u00e9ria \u010diernobielych anal\u00f3gov\u00fdch fotografi\u00ed, ktor\u00e9 zachyt\u00e1vaj\u00fa \u017eivot na balk\u00f3noch ako zdanlivo ban\u00e1lny, no v\u00fdznamovo pres\u00fdten\u00fd priestor. Pr\u00e1ve tu sa za\u010d\u00edna objavova\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fd rozmer jej pr\u00e1ce \u2013 poz\u00edcia pozorovate\u013eky, ktor\u00e1 si je vedom\u00e1 svojho poh\u013eadu. V HRA\/nici je t\u00e1to hranica nielen fyzick\u00e1, ale aj etick\u00e1: kedy e\u0161te sledujem a kedy u\u017e zasahujem?<\/em> Projekt dop\u013a\u0148ali aj intervencie vo verejnom priestore \u2013 Bianka vylepovala ako plag\u00e1ty vlastn\u00e9 fotografie v okol\u00ed miesta vzniku, akoby ich vracala sp\u00e4\u0165 na miesto pozorovania.<\/p>\n\n\n\n Na opa\u010dnej strane spektra je projekt SNY<\/a><\/strong>, ktor\u00fd sa viac s\u00fastredil na vn\u00fatorn\u00fd svet. Pr\u00e1ca so sp\u00e1nkom, snov\u00fdm obrazom, telom, ktor\u00e9 odpo\u010d\u00edva. \u201eFascinuje ma stav medzi bden\u00edm a sp\u00e1nkom. Ten moment, ke\u010f u\u017e nevie\u0161, kde presne si. Tam sa pod\u013ea m\u0148a daj\u00fa spracova\u0165 veci, ktor\u00e9 cez de\u0148 potl\u00e1\u010dame.\u201c S\u00fabor fotografi\u00ed zachyt\u00e1va postavy, \u010dasto v dom\u00e1com prostred\u00ed, v int\u00edmnych momentoch oddychu, nevedomia, ponorenia sa. Zatia\u013e \u010do HRA\/nica bola poh\u013eadom navonok, SNY sa obracaj\u00fa dovn\u00fatra \u2013 a Bianka t\u00fdm ukazuje, \u017ee pohyb medzi t\u00fdmito p\u00f3lmi je pre \u0148u prirodzen\u00fd.<\/p>\n\n\n\n Projekt Sentence<\/a><\/strong> je takmer minimalistick\u00fd, no vizu\u00e1lne intenz\u00edvny. S\u00fastred\u00ed sa na detaily: \u00fasta, ruky, fragmenty tela a priestoru. \u201eZauj\u00edmalo ma, ako sa d\u00e1 cez ve\u013emi mal\u00fd v\u00fdsek nie\u010do poveda\u0165. Veta, ktor\u00e1 vlastne nem\u00e1 slov\u00e1, ale nie\u010do c\u00edti\u0161.\u201c<\/em> Bianka tu pracuje s tichom. S obrazmi, ktor\u00e9 akoby nie\u010do nazna\u010dovali, no nikdy to nepovedia naplno. Pr\u00e1ve v tejto nejednozna\u010dnosti sa otv\u00e1ra priestor pre div\u00e1ka \u2013 nie\u010do si tam premietne, nie\u010do zarezonuje. Ka\u017ed\u00fd si tam n\u00e1jde in\u00fa vetu.<\/p>\n\n\n\n I made these shitty prints for you<\/a><\/strong> je zlomov\u00fd, reflex\u00edvny projekt, ktor\u00fd vznikol z frustr\u00e1cie, ale aj potreby znovu nadviaza\u0165 vz\u0165ah k fotografii. \u201eV\u0161etko ma za\u010dalo nudi\u0165. Prestala som veri\u0165 tomu, \u010do rob\u00edm. Tak som si otvorila star\u00e9 fotky, nie\u010do vytla\u010dila, nie\u010do prelepila. Len tak. Bez konceptu. A zrazu to d\u00e1valo v\u00e4\u010d\u0161\u00ed zmysel ako tie \u2018premyslen\u00e9\u2019 veci.\u201c<\/em> Tento projekt sa pohybuje medzi denn\u00edkom, arch\u00edvom a experimentom. Bianka v \u0148om pracuje so star\u0161\u00edmi fotografiami, ktor\u00e9 re-kontextualizuje, upravuje, kombinuje. V\u00fdsledkom s\u00fa kol\u00e1\u017ee, printy a in\u0161tal\u00e1cie, ktor\u00e9 p\u00f4sobia surovo, ale z\u00e1rove\u0148 int\u00edmne. Ako piese\u0148, ktor\u00fa niekto spieva len pre seba \u2013 ale my ju m\u00f4\u017eeme po\u010du\u0165. Za tento projekt z\u00edskala Bianka v roku 2023 ocenenie v s\u00fa\u0165a\u017ei Analog Sparks<\/a> \u2013 Winner Selection v kateg\u00f3rii Zines and Photo Book \/ Best New Talent.<\/p>\n\n\n\n \u201ePo strate seba prich\u00e1dza n\u00e1vrat. Mo\u017eno nie tak\u00fd, ako sme si predstavovali. Ale o to tich\u0161\u00ed. A mo\u017eno aj pravdivej\u0161\u00ed.\u201c<\/em> Projekt Homing: Returning to Oneself<\/a><\/strong> je videoin\u0161tal\u00e1cia zlo\u017een\u00e1 zo \u0161tyroch kr\u00e1tkych pr\u00edbehov, ktor\u00e9 zobrazuj\u00fa r\u00f4zne f\u00e1zy n\u00e1vratu \u017eeny k sebe samej \u2013 po prechode temn\u00fdm obdob\u00edm, dezil\u00faziou, stratou spojenia so sebou. Bianka sa tu in\u0161pirovala konceptom \u201eruiniz\u00e1cie\u201c \u2013 ch\u00e1pan\u00fdm nie ako rozpad budovy, ale ako zr\u00fatenie \u010dloveka, jeho psychick\u00e1 demol\u00e1cia a n\u00e1sledn\u00e9 znovuzrodenie. Pracuje s metaforou \u201edu\u0161evnej ko\u017ee\u201c, ktor\u00fa si \u2013 pod\u013ea autorky Clarissy Pinkola Est\u00e9s<\/a> \u2013 nesmieme necha\u0165 ukradn\u00fa\u0165. Nem\u00f4\u017eeme by\u0165 neust\u00e1le ostra\u017eit\u00ed, ale m\u00f4\u017eeme sa nau\u010di\u0165 chr\u00e1ni\u0165 svoje vn\u00fatro \u2013 ostr\u00fdm okom (ojo augo), ktor\u00e9 sleduje, \u010do sa okolo n\u00e1s deje a na z\u00e1klade toho str\u00e1\u017ei hranice na\u0161ej psych\u00e9. \u201eVy\u0161la som z pocitu, \u017ee som sa stratila. Nie len v realite, ale hlavne sama v sebe. A potom som h\u013eadala, \u010do ma vie znova spoji\u0165.\u201c<\/em> \u0160tyri pr\u00edbehy predstavuj\u00fa \u0161tyri situ\u00e1cie, v ktor\u00fdch sa \u017eena postupne preb\u00fadza \u2013 po strate, po vy\u010derpan\u00ed, po vn\u00fatornej tme. Nie je to n\u00e1vrat dramatick\u00fd, ale pomal\u00fd, intuit\u00edvny, telesn\u00fd. Bianka v obrazoch ukazuje momenty, ke\u010f sa op\u00e4\u0165 u\u010d\u00edme d\u00fdcha\u0165, pohybova\u0165, c\u00edti\u0165 \u2013 by\u0165. Vo vide\u00e1ch (ktor\u00e9 s\u00fa dostupn\u00e9 online na YouTube: 001<\/a>, 003<\/a>, 004<\/a>) vid\u00edme fyzick\u00fa performanciu, detaily tela, pohyb, dotyk so svetom. Ka\u017ed\u00e1 situ\u00e1cia nesie tich\u00fd pr\u00edbeh n\u00e1vratu. \u201ePo zatmen\u00ed prich\u00e1dza vyjasnenie,\u201c<\/em> p\u00ed\u0161e Bianka. Je to n\u00e1vrat bez patetickosti \u2013 sk\u00f4r vn\u00fatorn\u00fd posun, ktor\u00fd nie je v\u017edy vidite\u013en\u00fd navonok, ale c\u00edti ho ten, kto si n\u00edm pre\u0161iel. Projekt nadv\u00e4zuje na Biankine predo\u0161l\u00e9 t\u00e9my \u2013 telo, trauma, hranice \u2013 no pos\u00fava ich smerom k uzdraveniu. Nie ako cie\u013e, ale ako proces. Vizu\u00e1lne ide o subt\u00edlnu, no siln\u00fa v\u00fdpove\u010f, v ktorej sa mie\u0161a dokument, performance a metafora. V kontexte jej portf\u00f3lia je Homing pokojnou, ale d\u00f4le\u017eitou kapitolou \u2013 o tom, ako sa vraca\u0165 domov. A to najprv k sebe.<\/p>\n\n\n\n Aj napriek n\u00e1zvu, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee p\u00f4sobi\u0165 provokat\u00edvne, ide o jednu z najint\u00edmnej\u0161\u00edch v\u00fdpoved\u00ed v Biankinom portf\u00f3liu. KOKOTINY<\/a><\/strong> s\u00fa video-performanciou, ktor\u00e1 reflektuje rozpad idealizovan\u00e9ho vz\u0165ahu \u2013 f\u00e1zu dezil\u00fazie, hnevu, ale aj katarzn\u00e9ho oslobodenia. \u201eT\u00e1 pi\u00f1ata bola ako v\u0161etky tie predstavy, ktor\u00e9 som si o \u0148om vytvorila. A ke\u010f som ich rozbila, kone\u010dne som videla, \u010do tam naozaj bolo.\u201c<\/em> Video pracuje s jednoduchou, no silnou symbolikou \u2013 pozl\u00e1tkom obalenej pi\u00f1aty, ktor\u00e1 sa pod n\u00e1nosom n\u00e1dej\u00ed a projekci\u00ed uk\u00e1\u017ee ako pr\u00e1zdna. Rozbitie il\u00fazie tu nie je len metaforou, ale aktom uzdravenia. Hnev, ktor\u00fd sa v diele objavuje, nie je de\u0161trukciou \u2013 je nutn\u00fdm prerodom. V KOKOTIN\u00c1CH sa Bianka neboj\u00ed pomenova\u0165 veci surovo a priamo. No aj napriek n\u00e1zvu ost\u00e1va dielo hlboko introspekt\u00edvne, zranite\u013en\u00e9 a z\u00e1rove\u0148 oslobodzuj\u00face. V kontexte jej ostatnej tvorby p\u00f4sob\u00ed ako emocion\u00e1lny v\u00fdbuch \u2013 ale st\u00e1le pod kontrolou formy a v\u00fdznamu.<\/p>\n\n\n\n T\u00e9my, ktor\u00e9 sa v t\u00fdchto projektoch objavuj\u00fa, sa Bianky dr\u017eia. Nie s\u00fa to jednorazov\u00e9 n\u00e1pady, ale dlhodob\u00e9 ot\u00e1zky, ktor\u00e9 sa postupne prehlbuj\u00fa. Domov, telo, pam\u00e4\u0165, vz\u0165ahy, hranice, trauma, bezpe\u010die. A mo\u017eno najm\u00e4 toto: ako vizualizova\u0165 to, \u010do nie je priamo vidie\u0165. Ako hovori\u0165 o veciach, ktor\u00e9 sa nedaj\u00fa poveda\u0165 naplno. Ako necha\u0165 obraz rozpr\u00e1va\u0165 bez toho, aby kri\u010dal. Namiesto ve\u013ek\u00fdch vyhl\u00e1sen\u00ed sa s\u00fastre\u010fuje na drobn\u00e9 posuny \u2013 vn\u00fatorn\u00e9 aj spolo\u010densk\u00e9. Jej pr\u00e1ce \u010dasto p\u00f4sobia potichu, ale ten pokojn\u00fd t\u00f3n v sebe nesie ve\u013ek\u00fa v\u00e1hu. Najm\u00e4 vtedy, ke\u010f hovor\u00ed o t\u00e9mach, ktor\u00e9 s\u00fa \u0165a\u017ek\u00e9, komplikovan\u00e9, mo\u017eno aj \u0165a\u017eiv\u00e9. \u201eVe\u013ea vec\u00ed som v sebe dlho dusila. A\u017e cez tvorbu som si niektor\u00e9 z nich vedela pomenova\u0165. A mo\u017eno aj trochu pochopi\u0165.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201eNevedela som o tom hovori\u0165. Ale vedela som to stava\u0165, tvori\u0165. Vizu\u00e1lne, fyzicky. Potrebovala som to dosta\u0165 von.\u201c <\/em>Na konci bakal\u00e1rskeho \u0161t\u00fadia pripravila Bianka \u00c9zs\u00f6lov\u00e1 v\u00fdstavu s n\u00e1zvom Married Active Powerless vol. 2<\/a><\/strong>, ktor\u00e1 bola verejnou obhajobou jej pr\u00e1ce na Vysokej \u0161kole v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Bratislave, v Ateli\u00e9ri audiovizu\u00e1lnych presahov<\/a> pod veden\u00edm Tom\u00e1\u0161a Rafu<\/a>. V\u00fdstava sa konala v auguste 2024 v bratislavskej gal\u00e9rii STATION \u2013 Contemporary Art Gallery<\/a> (Petr\u017ealka), a u\u017e svoj\u00edm n\u00e1zvom nazna\u010dila, \u017ee nep\u00f4jde o be\u017en\u00fd \u0161kolsk\u00fd v\u00fdstup. <\/em>Bianka sa v nej otvorene venovala t\u00e9me rodovo podmienen\u00e9ho n\u00e1silia \u2013 nie ako t\u00e9me \u201ezvonku\u201c, ale ako sk\u00fasenosti, ktor\u00fa pozn\u00e1. V\u00fdstava sa v\u0161ak vyhla p\u00e1tosu. Namiesto toho postavila div\u00e1ka pred premyslen\u00fd vizu\u00e1lny priestor \u2013 kombin\u00e1ciu videa, textu, priestorovej architekt\u00fary a symbolick\u00fdch objektov \u2013 ktor\u00fd fungoval ako vizu\u00e1lna v\u00fdpove\u010f, terapeutick\u00fd r\u00e1mec aj spolo\u010densk\u00fd apel. <\/em>Kur\u00e1torsky v\u00fdstavu viedla Lucia Gavulov\u00e1<\/a>, priestorov\u00fa architekt\u00faru navrhol Maro\u0161 Kostelansk\u00fd<\/a> a vizu\u00e1lnu identitu vytvoril Tom\u00e1\u0161 Paulen<\/a>. Ich spolupr\u00e1ca vytvorila siln\u00e9 vizu\u00e1lne a v\u00fdznamov\u00e9 z\u00e1zemie pre Biankin v\u00fdstup. \u201eNie je to len o mne. Je to o tom, \u010do sa deje mnoh\u00fdm \u017een\u00e1m. A o tom, \u017ee spolo\u010dnos\u0165 tieto veci systematicky prehliada.\u201c<\/em>Z\u00e1kladn\u00fdm posolstvom v\u00fdstavy bolo, \u017ee nespracovan\u00e9 traumy nemizn\u00fa. Naopak \u2013 pren\u00e1\u0161aj\u00fa sa \u010falej. Do \u010fal\u0161\u00edch vz\u0165ahov, \u010fal\u0161\u00edch tiel, \u010fal\u0161\u00edch gener\u00e1ci\u00ed. V\u00fdstava tak tematizovala nielen osobn\u00fa sk\u00fasenos\u0165, ale syst\u00e9mov\u00e9 zlyhanie, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148uje tich\u00fd prenos n\u00e1silia v spolo\u010dnosti. Biankin pr\u00edstup je d\u00f4sledne investigat\u00edvny a z\u00e1rove\u0148 osobn\u00fd \u2013 d\u00f4le\u017eit\u00fd je pre \u0148u v\u00fdznam a posolstvo, ktor\u00e9 tvor\u00ed jadro pr\u00e1ce. \u201eNie je to len o tom, \u010do vid\u00edme. Ale o tom, \u010do sme ochotn\u00ed vn\u00edma\u0165, ke\u010f sa na to d\u00edvame.\u201c<\/em> Married Active Powerless vol. 2 tak nebola len v\u00fdstavou o zranen\u00ed. Bola v\u00fdstavou o prozrete\u013enosti, pomenovan\u00ed a potrebe zmeny. O tom, \u017ee aj krehk\u00fd hlas vie by\u0165 presn\u00fd. A \u017ee umenie nemus\u00ed ml\u010da\u0165 tam, kde ml\u010dia in\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Podobn\u00fa t\u00e9mu, no inou formou, rozv\u00edjala v projekte Rodinn\u00fd portr\u00e9t<\/a><\/strong>, ktor\u00fd vznikol po\u010das magistersk\u00e9ho \u0161t\u00fadia na V\u0160VU. Tentokr\u00e1t pracovala s konceptom sandplay terapie \u2013 psychologickej met\u00f3dy, kde sa pomocou fig\u00farok a piesku vytv\u00e1raj\u00fa symbolick\u00e9 sc\u00e9ny, ktor\u00e9 reflektuj\u00fa vn\u00fatorn\u00fd svet \u010dloveka. \u201eRodina sa berie ako nie\u010do posv\u00e4tn\u00e9. Ale \u010dasto je to pr\u00e1ve rodina, kde sa dej\u00fa tie najv\u00e4\u010d\u0161ie zranenia. A ja som to potrebovala spochybni\u0165. Neodmietnu\u0165, ale otvori\u0165.\u201c<\/em> Bianka si uvedomuje, \u017ee pojem domov je ve\u013emi komplexn\u00fd. Nie je to len priestor, kde b\u00fdvame, ale aj vz\u0165ahy, dynamiky, nevypovedan\u00e9 veci. Pr\u00e1ve preto pracuje s ot\u00e1zkou: Je domov v\u017edy bezpe\u010dn\u00fd priestor?<\/em> V Rodinnom portr\u00e9te tak vytv\u00e1ra interakt\u00edvnu in\u0161tal\u00e1ciu, v ktorej sa n\u00e1v\u0161tevn\u00edk m\u00f4\u017ee sta\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou symbolickej hry. Prostredn\u00edctvom nej sa otv\u00e1raj\u00fa ot\u00e1zky, ktor\u00e9 mo\u017eno s\u00e1m nos\u00ed v sebe: Ak\u00fd m\u00e1m vz\u0165ah s rodi\u010dmi? \u010co si nesiem z detstva? \u010co chcem opusti\u0165? \u010co potrebujem prija\u0165?<\/em><\/p>\n\n\n\n T\u00e9ma domova sa u Bianky nevz\u0165ahuje len na fyzick\u00e9 alebo rodinn\u00e9 prostredie. V projekte Echoes of Home<\/strong> (ocenenom v r\u00e1mci Analog Sparks Awards<\/a>) sa zaober\u00e1 domovom ako vn\u00fatorn\u00fdm pocitom, ktor\u00fd niekedy existuje mimo konkr\u00e9tneho miesta. \u201eDomov nie je nutne miesto. Je to mo\u017eno situ\u00e1cia, em\u00f3cia, pohyb. Nie\u010do, \u010do m\u00f4\u017ee\u0161 na chv\u00ed\u013eu c\u00edti\u0165 \u2013 a potom to zas strat\u00ed\u0161.\u201c<\/em> Fotografie z tohto s\u00faboru pracuj\u00fa s absenciou. Nezobrazuj\u00fa konkr\u00e9tne sc\u00e9ny, ale stopy, pozostatky, jemn\u00e9 n\u00e1znaky pr\u00edtomnosti. S\u00fa to tich\u00e9 obrazy o h\u013eadan\u00ed, strat\u00e1ch a n\u00e1vratoch \u2013 o pohybe medzi miestami, jazykmi, vz\u0165ahmi. V Biankin\u00fdch dielach sa trauma neukazuje prvopl\u00e1novo. Nevstupuje do nich ako \u201et\u00e9ma\u201c, ale ako pr\u00edtomnos\u0165, ktor\u00e1 formuje sp\u00f4sob tvorby \u2013 sp\u00f4sob, ako stava\u0165 v\u00fdstavu, ako komponova\u0165 obraz, ako necha\u0165 priestor na ticho. Rovnako je to aj s t\u00e9mou domova: nevystupuje ako defin\u00edcia, ale ako ot\u00e1zka. A ke\u010f sa p\u00fdtame, \u010do maj\u00fa v\u0161etky tieto diela spolo\u010dn\u00e9, odpove\u010f mo\u017eno znie: v\u0161etky s\u00fa o hraniciach. Medzi vn\u00fatrom a vonkaj\u0161kom, medzi bl\u00edzkos\u0165ou a vzdialenos\u0165ou, medzi t\u00fdm, \u010do si pam\u00e4t\u00e1me, a t\u00fdm, \u010do si nepam\u00e4ta\u0165 nechceme.<\/p>\n\n\n\n \u201eM\u00e1m rada, ke\u010f sa moja pr\u00e1ca dostane medzi \u013eud\u00ed \u2013 nie ako fin\u00e1lny produkt na podstavci, ale ako priestor, kde sa nie\u010do m\u00f4\u017ee sta\u0165.\u201c<\/em> Pre Bianku je v\u00fdstava viac ne\u017e len prezent\u00e1cia hotov\u00fdch diel. Vn\u00edma ju ako priestorov\u00e9 m\u00e9dium \u2013 sp\u00f4sob, ako vytv\u00e1ra\u0165 situ\u00e1cie, kde div\u00e1k m\u00f4\u017ee vst\u00fapi\u0165, c\u00edti\u0165, prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Pr\u00e1ve preto sa vo svojich v\u00fdstav\u00e1ch neboj\u00ed pracova\u0165 s r\u00f4znymi form\u00e1tmi: fotografiou, videom, architekt\u00farou priestoru \u010di textom. Okrem spom\u00ednanej bakal\u00e1rskej v\u00fdstavy Married Active Powerless vol.2, sa z\u00fa\u010dastnila aj viacer\u00fdch \u0161kolsk\u00fdch a nez\u00e1visl\u00fdch v\u00fdstav \u2013 napr\u00edklad UN-CUT<\/a><\/strong> (spolu s Kl\u00e1rou Kusou) v Gal\u00e9rii V\u00fdklad alebo v r\u00e1mci kolekt\u00edvnych prezent\u00e1cii ako Collective Frameworks<\/a><\/strong> prezentuj\u00faca pr\u00e1ce, ktor\u00e9 vznikli na predmete Dokument\u00e1rna fotografia pod taktovkou Soni Maletz Nos\u00e1\u013eovej, \u010di kolekt\u00edvna v\u00fdstava FOTKA DO R\u00c1MIKU<\/a><\/strong> v bratislavskej kaviarni Bajhart. V\u00fdstavn\u00fd priestor vn\u00edma ako roz\u0161\u00edrenie svojho prem\u00fd\u0161\u013eania. \u201eKe\u010f rob\u00edm v\u00fdstavu, tak nerozm\u00fd\u0161\u013eam len nad t\u00fdm, \u010do vystav\u00edm. Ale ako to bude v priestore d\u00fdcha\u0165. \u010ci sa tam d\u00e1 chv\u00ed\u013eu by\u0165. \u010ci si tam nie\u010do m\u00f4\u017ee\u0161 uvedomi\u0165.\u201c <\/em>Biankinou ofici\u00e1lne prv\u00fa s\u00f3lo fotografick\u00fa v\u00fdstavu bola v\u00fdstava POME DOMOV<\/a><\/strong> v KC Kl\u00e1\u0161tor v Ro\u017e\u0148ave v roku 2022.<\/p>\n\n\n\n \u201eNeviem, \u010di to m\u00e1m v\u00f4bec rozdelen\u00e9. \u017de teraz rob\u00edm \u2018umenie\u2019 a teraz \u2018z\u00e1kazku\u2019. Pre m\u0148a je to \u010dasto ve\u013emi podobn\u00e9. Pracujem s \u013eu\u010fmi, po\u010d\u00favam ich, h\u013ead\u00e1m nie\u010do pod povrchom. Aj pri portr\u00e9te, aj pri in\u0161tal\u00e1cii.\u201c <\/em>Bianka sa pohybuje na rozhran\u00ed dvoch svetov \u2013 umeleck\u00e9ho a profesion\u00e1lneho. Ale namiesto toho, aby si ich striktne oddelila, nach\u00e1dza medzi nimi prieniky. Hovor\u00ed, \u017ee pr\u00e1ca na z\u00e1kazk\u00e1ch ju ne\u017eiv\u00ed len finan\u010dne, ale aj ment\u00e1lne \u2013 je to sp\u00f4sob, ako sa u\u010di\u0165, ako komunikova\u0165 s r\u00f4znymi \u013eu\u010fmi, ako udr\u017eiava\u0165 citlivos\u0165. <\/em>Nie je to v\u0161ak v\u017edy jednoduch\u00e9. \u201eSamozrejme, \u017ee niekedy mus\u00edm robi\u0165 kompromisy. Ale u\u010d\u00edm sa ich robi\u0165 vedome. A pokia\u013e viem, pre\u010do nie\u010do rob\u00edm, tak s t\u00fdm viem by\u0165 v pohode.\u201c <\/em>Na svojej webstr\u00e1nke m\u00e1 Bianka zverejnen\u00e9 spolupr\u00e1ce s r\u00f4znymi subjektmi \u2013 od kult\u00farnych platforiem a\u017e po fashion zna\u010dky \u010di model management. Medzi jej klientov patrili napr\u00edklad Maison VINDT<\/strong>, WE MEN models<\/strong>, Full Moon Magazine<\/strong>, Bratislavsk\u00e1 mestsk\u00e1 kni\u017enica<\/strong> \u010di BRaK \u2013 Bratislavsk\u00fd kni\u017en\u00fd festival<\/strong>. V ka\u017edej spolupr\u00e1ci dok\u00e1\u017ee zachova\u0165 svoj rukopis: cit pre detail, jemnos\u0165, d\u00f4raz na medzi\u013eudsk\u00e9 vz\u0165ahy, prirodzen\u00e9 svetlo a d\u00f4veru. \u201eM\u00e1m rada, ke\u010f m\u00f4\u017eem niekoho foti\u0165 tak, \u017ee sa nec\u00edti ako objekt. \u017de sa nec\u00edti zmanipulovan\u00fd. Vtedy vznikne nie\u010do ozajstn\u00e9. A to je pod\u013ea m\u0148a d\u00f4le\u017eit\u00e9 aj mimo umenia.\u201c <\/em>Z\u00e1kazky v\u0161ak pre \u0148u nie s\u00fa len \u201epr\u00e1cou\u201c. Niekedy s\u00fa vstupnou br\u00e1nou k nov\u00fdm t\u00e9mam. Napr\u00edklad pr\u00e1ca pre BRaK, ktor\u00fd je z\u00e1rove\u0148 priestorom pre s\u00fa\u010dasn\u00fa literat\u00faru, ilustr\u00e1ciu a grafiku, ju in\u0161pirovala k zamysleniu nad t\u00fdm, ako pracuje s textom vo vlastn\u00fdch projektoch. \u201eSledujem dizajn, typografiu, ako sa veci rozkladaj\u00fa a skladaj\u00fa. Aj z toho sa u\u010d\u00edm.\u201c<\/em> Zauj\u00edma ju tie\u017e vizu\u00e1lna identita miestnych komun\u00edt a projektov. Fotila pre nez\u00e1visl\u00e9 priestory, mestsk\u00e9 iniciat\u00edvy, spolupracovala na r\u00f4znych grantov\u00fdch projektoch, ktor\u00e9 kombinuj\u00fa umenie a spolo\u010densk\u00fd presah. V tomto prostred\u00ed nach\u00e1dza nie\u010do, \u010do by sa dalo nazva\u0165 \u201ed\u00f4vern\u00e1 profesionalita\u201c \u2013 citlivos\u0165, ale aj zodpovednos\u0165. \u201eMysl\u00edm, \u017ee aj ako profesion\u00e1l vie\u0161 pracova\u0165 s re\u0161pektom. S re\u0161pektom k \u013eu\u010fom, k \u010dasu, k priestoru. Nemus\u00ed\u0161 by\u0165 ostr\u00fd a r\u00fdchly len preto, \u017ee je to job. Aj z\u00e1kazka m\u00f4\u017ee by\u0165 jemn\u00e1.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n \u201eNeviem \u00faplne poveda\u0165, pre\u010do tvor\u00edm. Ale viem, \u017ee ke\u010f to nerob\u00edm, nie som v poriadku.\u201c<\/em> V Biankinom pr\u00edpade nie je tvorba odpove\u010fou, ale ot\u00e1zkou, ku ktorej sa znovu a znovu vracia. Nejde o produkciu obrazov, ale o vn\u00fatorn\u00fd proces \u2013 sp\u00f4sob, ako by\u0165 vo vz\u0165ahu so sebou aj so svetom. Je to forma komunik\u00e1cie, ktor\u00e1 nepotrebuje by\u0165 dokonal\u00e1, ale mus\u00ed by\u0165 pravdiv\u00e1. \u201eNiekedy fot\u00edm len tak. Bez konceptu, bez zadania. A a\u017e nesk\u00f4r pochop\u00edm, pre\u010do som t\u00fa vec vlastne urobila.\u201c<\/em> Tento sp\u00e4tn\u00fd pohyb \u2013 od tvorby k porozumeniu \u2013 sa v jej pr\u00e1ci opakuje. Jej diela \u010dasto p\u00f4sobia jemne, a\u017e nen\u00e1padne, ale pod povrchom sa skr\u00fdvaj\u00fa vrstvy zranite\u013enosti, spomienok, ot\u00e1zok. Domov, n\u00e1silie, ticho, dotyk, pam\u00e4\u0165 \u2013 nie ako hotov\u00e9 t\u00e9my, ale ako neust\u00e1le pr\u00edtomn\u00e9 stopy, ktor\u00e9 sa vyn\u00e1raj\u00fa vo forme obrazov, priestoru alebo atmosf\u00e9ry. \u201eMysl\u00edm, \u017ee umenie mi pom\u00e1ha uchopi\u0165 veci, ktor\u00e9 sa slovami nedaj\u00fa. A z\u00e1rove\u0148 mi d\u00e1va mo\u017enos\u0165 ich necha\u0165 \u00eds\u0165.\u201c<\/em> Aj preto vo svojom pr\u00edstupe nechce silou-mocou pomenov\u00e1va\u0165. D\u00e1va si z\u00e1le\u017ea\u0165 na tom, aby v jej dielach zostal priestor na interpret\u00e1ciu, na vlastn\u00e9 \u010d\u00edtanie. \u010casto pracuje s nedopovedanos\u0165ou \u2013 s obrazmi, ktor\u00e9 sk\u00f4r nazna\u010duj\u00fa, ne\u017e vysvet\u013euj\u00fa. S materi\u00e1lom, ktor\u00fd nesie stopu nie\u010doho int\u00edmneho, ale univerz\u00e1lneho z\u00e1rove\u0148. Jej aktu\u00e1lna poloha je otvoren\u00e1 \u2013 tvor\u00ed medzi Bratislavou a Budape\u0161\u0165ou, venuje sa v\u00fdskumn\u00fdm projektom aj z\u00e1kazkovej fotografii, ale v\u017edy s vedom\u00edm, \u017ee nech u\u017e pracuje na \u010domko\u013evek, vr\u00e1ti sa k sebe. \u201eAsi je to o tom, \u017ee chcem by\u0165 v kontakte. So sebou, s \u013eu\u010fmi, s prostred\u00edm. A ke\u010f to ide cez obraz, tak je to pre m\u0148a ten najprirodzenej\u0161\u00ed sp\u00f4sob.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n Bianka \u00c9zs\u00f6lov\u00e1 patr\u00ed k t\u00fdm vizu\u00e1lnym umelkyniam, ktor\u00fdch tvorba sa nasilu nepretl\u00e1\u010da dopredu, no zost\u00e1va dlho v pam\u00e4ti. S citlivos\u0165ou, ktor\u00e1 nie je slabos\u0165ou, ale formou presnosti, sk\u00fama vlastn\u00e9 vn\u00fatro aj okolie \u2013 bez potreby ve\u013ek\u00fdch gest. Jej obrazy nie s\u00fa v\u00fdkrikmi, ale ot\u00e1zkami. Tich\u00fdmi, no naliehav\u00fdmi. Od detstva tvorila, \u010do bolo prirodzenou s\u00fa\u010das\u0165ou jej sveta. Na \u0161kol\u00e1ch v Bratislave a Budape\u0161ti sa nau\u010dila tento svet roz\u0161\u00edri\u0165 \u2013 nie v zmysle \u0161t\u00fdlu, ale h\u013abky. Vo svojich projektoch sa dot\u00fdka t\u00e9m, ktor\u00e9 sa \u0165a\u017eko pomen\u00favaj\u00fa: trauma, rodina, domov, pam\u00e4\u0165. Namiesto odpoved\u00ed pon\u00faka priestor \u2013 pre div\u00e1ka, aj pre seba. \u010ci u\u017e pracuje na umeleckom v\u00fdstupe, alebo na z\u00e1kazke pre nez\u00e1visl\u00fd projekt, zost\u00e1va vern\u00e1 svojmu rytmu: po\u010d\u00fava, pozoruje, rozpr\u00e1va. Neh\u013ead\u00e1 senz\u00e1ciu, ale vz\u0165ah. A mo\u017eno pr\u00e1ve preto p\u00f4sob\u00ed jej tvorba tak bl\u00edzko \u2013 lebo nie je o \u201enich\u201c ani \u201eo nej\u201c, ale o n\u00e1s. O ka\u017edom, kto sa niekedy potreboval vr\u00e1ti\u0165 k sebe.<\/p>\n\n\n\n Bianka \u00c9zs\u00f6lov\u00e1<\/strong> je slovensk\u00e1 vizu\u00e1lna umelky\u0148a, ktor\u00e1 pracuje s fotografiou, videom, in\u0161tal\u00e1ciou a osobn\u00fdm arch\u00edvom. Vo svojej tvorbe prep\u00e1ja int\u00edmne t\u00e9my ako pam\u00e4\u0165, domov, telo \u010di trauma s konceptu\u00e1lnym a citliv\u00fdm pr\u00edstupom. \u0160tudovala na V\u0160VU v Bratislave a aktu\u00e1lne p\u00f4sob\u00ed na MOME v Budape\u0161ti. Jej projekty ako HRA\/nica, I made these shitty prints for you, Echoes of Home, Rodinn\u00fd portr\u00e9t \u010di KOKOTINY sk\u00famaj\u00fa hranice medzi pozorovan\u00edm a pre\u017e\u00edvan\u00edm, medzi s\u00fakromn\u00fdm a verejn\u00fdm. Z\u00edskala ocenenie Analog Sparks (2023) a vystavovala napr\u00edklad v gal\u00e9ri\u00e1ch STATION, V\u00fdklad, KC Kl\u00e1\u0161tor \u010di v r\u00e1mci kolekt\u00edvnych prezent\u00e1ci\u00ed na V\u0160VU.<\/p>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Archive-35mm_1-820x1024.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Archive-35mm_2-820x1024.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/A-stale-nepozeras-do-\ud83d\udc41\ud83d\udc41--1024x650.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Archive_4-825x1024.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Archive_6-820x1024.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Installation-of-semester-work-Shitty-prints-2021_1.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Installation-of-semester-work-Shitty-prints-2021_2.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/HRAnica_1-1024x746.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/SNY-1024x666.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Sentence-1024x666.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/I-made-these-shitty-prints-for-you_5-1024x724.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Returning-to-Oneself-1024x564.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Bianka-Ezsolova_07_KOKOTINY-1024x562.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Bianka-Ezsolova_11_Married-Active-Powerless-vol.-2-1024x683.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Rodinny-portret_5-1024x683.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Echoes-of-Home_1-686x1024.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Echoes-of-Home_2-687x1024.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/UN-CUT_Klara-Kusa-Bianka-Ezsolova_Foto-Peter-Lancaric-1024x684.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/WE-MEN-Models_1-687x1024.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/WE-MEN-Models_2-687x1024.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Bianka-Ezsolova_13_ME-HEAVY-ongoing_Commodified-Body-vol.-2-1024x724.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/Bola-si-super-Roznava-\ud83d\udc9b-aj-stale-si-Par-zaberov-z-mojej-prvej-samostatnej-vystavy-v-@kc_kla-2-1024x690.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n