{"id":7359,"date":"2025-05-12T07:00:00","date_gmt":"2025-05-12T05:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/?p=7359"},"modified":"2025-06-17T17:34:21","modified_gmt":"2025-06-17T15:34:21","slug":"architektura-vo-svetle-pozornosti","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/d.r1.wbsprt.com\/cerstveovocie.sk\/architektura-vo-svetle-pozornosti\/","title":{"rendered":"Architekt\u00fara vo svetle pozornosti"},"content":{"rendered":"\n

Ako sa z bank\u00e1ra stal jeden z najv\u00fdraznej\u0161\u00edch fotografov architekt\u00fary na Slovensku? Rozpr\u00e1vali sme sa s Matejom Hak\u00e1rom o ceste k fotografii, o \u0161t\u00fadiu na V\u0160VU, o svetle ako k\u013e\u00fa\u010dovom prvku obrazov\u00e9ho myslenia, ale aj o spolupr\u00e1cach s architektmi, \u010ciernymi dierami \u010di o v\u00fdstav\u00e1ch, ktor\u00e9 formovali jeho autorsk\u00fd prejav. V jeho pr\u00edbehu n\u00e1jdete pokoj, vytrvalos\u0165 a premyslen\u00fd z\u00e1mer \u2014 hodnoty, ktor\u00e9 s\u00fa v r\u00fdchlom svete st\u00e1le vz\u00e1cnej\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n

Fotograf Matej Hak\u00e1r sa k fotografii dostal netradi\u010dnou cestou. Ako s\u00e1m hovor\u00ed, jeho \u017eivot sa d\u00e1 rozdeli\u0165 na dve obdobia: pred fotografiou a po nej. Vyrastal v prostred\u00ed, kde fotografia nebola profesiou, ale sk\u00f4r dom\u00e1cim ritu\u00e1lom. \u201eM\u00f4j otec fotil, ale boli to sk\u00f4r momentky z v\u00fdletov. Mal doma zv\u00e4\u010d\u0161ov\u00e1k, lebo vtedy fotolaby neboli be\u017enou vecou,\u201c<\/em> spom\u00edna Matej. Napriek tomu, \u017ee fotoapar\u00e1ty boli pr\u00edtomn\u00e9 v rodine, ako die\u0165a v nich nevidel svoju bud\u00facnos\u0165. <\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Untitled (2017)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Prv\u00fd seri\u00f3zny kontakt s umen\u00edm pri\u0161iel na strednej umeleckej \u0161kole, kde \u0161tudoval ma\u013ebu a leptanie skla. Po ukon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadia ho ale osud zaviedol do celkom in\u00e9ho sveta \u2014 bankov\u00e9ho a finan\u010dn\u00e9ho sektora. \u201ePracoval som v banke, na teplom mieste s dobr\u00fdm pr\u00edjmom. Tak\u00e1 zlat\u00e1 klietka,\u201c<\/em> priznal. Av\u0161ak st\u00e1le v \u0148om r\u00e1stol pocit tvorivej pr\u00e1zdnoty, ktor\u00fd sa nedal potla\u010di\u0165. Zlom nastal, ke\u010f si jeho brat k\u00fapil prv\u00fd digit\u00e1lny fotoapar\u00e1t. \u201eZ\u00e1videl som mu ho. Musel som si ho vysk\u00fa\u0161a\u0165.\u201c<\/em> A vtedy to za\u010dalo. Najprv si po\u017ei\u010dal bratov fo\u0165\u00e1k, nesk\u00f4r si k\u00fapil vlastn\u00fd. Fotil \u010do sa dalo: produkty, eventy, dokonca aj svadby. V banke, kde pracoval, za\u010dal dokumentova\u0165 firemn\u00e9 akcie. \u201eTo bol moment, ke\u010f mi do\u0161lo, \u017ee fotka m\u00f4\u017ee by\u0165 aj platen\u00e1 pr\u00e1ca.\u201c<\/em> S\u00fabor \u017eivotn\u00fdch n\u00e1hod, nespokojnos\u0165 so stabilnou, no neuspokojivou kari\u00e9rou a vn\u00fatorn\u00fd pocit, \u017ee \u201enechce str\u00e1vi\u0165 \u017eivot v departmente, ktor\u00fd ho nenap\u013a\u0148a\u201c<\/em>, ho nakoniec priviedli k rozhodnutiu poda\u0165 si prihl\u00e1\u0161ku na V\u0160VU. \u201eMal som cez tridsa\u0165, ale povedal som si, \u017ee to mus\u00edm aspo\u0148 sk\u00fasi\u0165.\u201c<\/em> V priebehu dvoch t\u00fd\u017ed\u0148ov sa mobilizoval a nast\u00fapil na denn\u00e9 \u0161t\u00fadium fotografie a nov\u00fdch m\u00e9di\u00ed, kde str\u00e1vil \u0161es\u0165 rokov a pre\u0161iel v\u0161etk\u00fdmi tromi ateli\u00e9rmi katedry fotografie.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Pochod Antifa mobiliz\u00e1cia (2016)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Za\u010d\u00ednal u Silvie Saparovej, pokra\u010doval u Jany Hojstri\u010dovej a titul magistra z\u00edskal v ateli\u00e9ri \u013dubom\u00edra Stacha. V ateli\u00e9ru u  Silvie Saparovej sa stret\u00e1vali \u013eudia, ktor\u00ed s fotografiou pracovali podobn\u00fdm sp\u00f4sobom, prin\u00e1\u0161ali osobn\u00e9 alebo rodinn\u00e9 t\u00e9my a boli k tomu aj veden\u00ed. Ne\u0161lo o terapiu jednotlivca, ale prostredn\u00edctvom osobnej sk\u00fasenosti sa \u0161tudenti mali dotkn\u00fa\u0165 spolo\u010densk\u00fdch t\u00e9m. Matej sa na za\u010diatku e\u0161te len h\u013eadal, asi ako ka\u017ed\u00fd \u0161tudent. \u201eSpom\u00ednam si na jeden workshop v \u010cech\u00e1ch, pracovali sme tam s \u013eudsk\u00fdm telom. Tu vznikla aj zauj\u00edmav\u00e1 s\u00e9ria figurat\u00edvnych fotografi\u00ed. Fig\u00fara sa nach\u00e1dzala v priestoroch star\u00fdch kas\u00e1rn\u00ed. V\u017edy som si bol ist\u00fd v priestore, nikdy v\u0161ak nie fig\u00farou.\u201c<\/em> Tieto fotky nikdy neboli publikovan\u00e9, st\u00e1le ich m\u00e1m Matej v arch\u00edve. U Jany Hojstri\u010dovej sa venoval t\u00e9me priv\u00e1tneho priestoru, bolo potrebn\u00e9 zhmotni\u0165 n\u00e1zor na to, \u010do priv\u00e1tny priestor vlastne je a ako sa dok\u00e1\u017ee v r\u00e1mci spolo\u010dnosti aplikova\u0165. Napokon skon\u010dil u profesora \u013duba Stacha a tu vznikla Matejova najz\u00e1sadnej\u0161ia pr\u00e1ca, hoci nie najzn\u00e1mej\u0161ia. Bavilo ho foti\u0165 projekt Krajina na predaj (2019)<\/a><\/strong>. Zaoberal sa tu t\u00e9mou priemyseln\u00fdch budov, kategorizoval objekty, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eia ako logistick\u00e9 sklady. Na Slovensku sa v posledn\u00fdch rokoch okrem automobilov\u00e9ho priemyslu rozmohli aj logistick\u00e9 centr\u00e1 a krajina v\u00fdstavbou obrovsk\u00fdch h\u00e1l zmenila v\u00fdraz. Matej cestoval po krajine a mapoval ich.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Krajina na predaj<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Ka\u017ed\u00fd z ateli\u00e9rov mu poskytol in\u00fd pr\u00edstup k fotografii \u2014 od konceptu\u00e1lneho po dokument\u00e1rny. T\u00e1to \u0161irok\u00e1 paleta mo\u017enost\u00ed v\u00fdrazne ovplyvnila jeho poh\u013ead na fotografiu ako tak\u00fa. \u201eKa\u017ed\u00fd ateli\u00e9r vy\u017eadoval in\u00fd sp\u00f4sob myslenia. To mi pomohlo zisti\u0165, kde sa c\u00edtim siln\u00fd a komfortn\u00fd,\u201c<\/em> opisuje. Napriek r\u00f4znym experimentom a zadaniam sa v\u017edy vracal k dokumentu a objekt\u00edvnemu zaznamen\u00e1vaniu priestoru. \u201eZauj\u00edmalo ma vrstvenie obrazu a narat\u00edv v r\u00e1mci fotografie. V\u017edy som inklinoval k ist\u00e9mu druhu autenticity,\u201c<\/em> vysvet\u013euje. Anal\u00f3gov\u00fd proces, ktor\u00fd bol s\u00fa\u010das\u0165ou v\u00fduky, mu pomohol preh\u013abi\u0165 vz\u0165ah k remeslu samotn\u00e9mu. Vyvol\u00e1vanie fotiek, pr\u00e1ca so svetlom a pomalos\u0165 procesu \u2013 to v\u0161etko sa stalo z\u00e1kladom jeho uva\u017eovania o fotografii: menej kvantity, viac kvality.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Documentary foto (Plav\u00e1re\u0148 Iuventa | model @pm.raspberry | 2017)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Documentary foto (Plav\u00e1re\u0148 Iuventa | model @pm.raspberry | 2017)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Zlom nastal po\u010das jeho st\u00e1\u017ee v belgickom Gente (KASK & CONSERVATORIUM School of Arts<\/a>), kde sa stretol s estetick\u00fdm pr\u00edstupom, ktor\u00fd mu bol bl\u00edzky. \u201eBelgick\u00e1 dokument\u00e1rna estetika mi bola ve\u013emi prirodzen\u00e1. Po n\u00e1vrate som u\u017e vedel, \u017ee chcem foti\u0165 architekt\u00faru,\u201c<\/em> hovor\u00ed. Pr\u00e1ve tam sa definit\u00edvne vyprofiloval ako fotograf, ktor\u00e9mu vyhovuje statick\u00e9 prostredie, pr\u00e1ca s prirodzen\u00fdm svetlom a mo\u017enos\u0165 presne si napl\u00e1nova\u0165 ka\u017ed\u00fd z\u00e1ber. Dynamick\u00e9 situ\u00e1cie, ktor\u00e9 nedok\u00e1zal kontrolova\u0165, v \u0148om vyvol\u00e1vali \u00fazkosti. Jeho pedag\u00f3govia mu potvrdili, \u017ee v jeho pr\u00e1cach je c\u00edti\u0165 architektonick\u00fd jazyk, aj ke\u010f t\u00e9ma nebola priamo architekt\u00fara. \u201eV\u017edy mi hovorili, \u017ee ty aj ke\u010f fot\u00ed\u0161 dokument, tak v tom vidie\u0165 architekt\u00faru,\u201c<\/em> spom\u00edna. Tento druh uistenia ho priviedol k zameraniu, ktor\u00e9 u n\u00e1s nebolo e\u0161te naplno etablovan\u00e9 a dalo sa do\u0148 vst\u00fapi\u0165 s novou estetikou a citom pre detail.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Charleroi<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Charleroi<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Charleroi<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Charleroi<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Charleroi, prez\u00fdvan\u00e9 Pays Noir (\u010cierna krajina), sa rozprestiera na oboch brehoch rieky Sambre v oblasti pozna\u010denej priemyselnou \u010dinnos\u0165ou \u2013 \u0165a\u017ebou uhlia a oceliarstvom. Aj ke\u010f v\u00e4\u010d\u0161ina fabr\u00edk bola zatvoren\u00e1 u\u017e od 50. rokov, krajina je st\u00e1le posiata haldami a star\u00fdmi industri\u00e1lnymi budovami.<\/p>\n\n\n\n

Matej sa u\u010dil nielen fotografova\u0165, ale aj v\u00fdznamne prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad dramaturgiou v\u00fdsledku. V\u00fdber fotiek, poradie, kompoz\u00edcia s\u00faboru \u2013 to v\u0161etko v sebe nieslo kur\u00e1torsk\u00fd rozmer. Pr\u00e1ve ten sa stal jeho silnou str\u00e1nkou aj v neskor\u0161\u00edch spolupr\u00e1cach. \u201eChcem sa v tom zlep\u0161ova\u0165, lebo kur\u00e1torsk\u00fd v\u00fdber m\u00f4\u017ee v\u00fdsledok pov\u00fd\u0161i\u0165, ale aj zni\u010di\u0165,\u201c<\/em> dod\u00e1va. \u0160t\u00fadium sa tak pre neho stalo nielen priestorom technick\u00e9ho zdokonalenia, ale najm\u00e4 priestorom sebauvedomenia a formovania osobn\u00e9ho vizu\u00e1lneho jazyka. Rukopis, ktor\u00fd si za\u010dal budova\u0165 u\u017e po\u010das \u0161koly, sa stal v\u00fdchodiskom pre jeho profesion\u00e1lnu kari\u00e9ru.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Z cyklu Bratislavka ZOO (2018)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Z cyklu Bratislavka ZOO (2018)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Popri \u0161kole sa musel venova\u0165 aj pr\u00e1ci. Ako samo\u017eivite\u013e si nemohol dovoli\u0165 luxus be\u017en\u00e9ho \u0161tudentsk\u00e9ho \u017eivota. \u201eJeden batoh bol \u0161kolsk\u00fd, druh\u00fd pracovn\u00fd. Po\u010das prest\u00e1vok som telefonoval, rie\u0161il klientov.\u201c<\/em> Napriek hektick\u00e9mu re\u017eimu si udr\u017eal vytrvalos\u0165. \u201eV\u017edy ma podr\u017eali \u013eudia, ktor\u00ed mi verili, aj ke\u010f som u\u017e mal chu\u0165 to vzda\u0165.\u201c<\/em> Za\u010diatky Mateja Hak\u00e1ra tak nie s\u00fa len o zmene profesie, ale o h\u013eadan\u00ed zmysluplnosti, osobnej identite a o odvahe vyst\u00fapi\u0165 z komfortnej z\u00f3ny. \u201eFotografia mi dala nov\u00fd \u017eivot. Aj dnes sa na\u0148 pozer\u00e1m ako na moment, ke\u010f sa veci za\u010dali h\u00fdba\u0165 t\u00fdm spr\u00e1vnym smerom.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n

Ku koncu \u0161t\u00fadia sa Matej za\u010dal prirodzene prekl\u00e1pa\u0165 z akademick\u00e9ho prostredia do sveta profesion\u00e1lnej fotografie. Z po\u010diatku to bolo najm\u00e4 o zbieran\u00ed sk\u00fasenost\u00ed a testovan\u00ed toho, \u010do v\u0161etko fotenie zah\u0155\u0148a. \u201eFotil som v\u0161etko, \u010do sa dalo. Produktov\u00e9 veci, eventy, dokonca aj svadby,\u201c<\/em> spom\u00edna s \u00fasmevom. Napriek tomu, \u017ee ho k architekt\u00fare smerovala u\u017e \u0161kola, prv\u00e9 re\u00e1lne z\u00e1kazky pri\u0161li a\u017e postupne, a to najm\u00e4 v\u010faka osobn\u00fdm kontaktom a sp\u00f4sobu, ak\u00fdm dok\u00e1zal s fotoapar\u00e1tom n\u00e1js\u0165 atmosf\u00e9ru priestoru. Zlomov\u00fdm bodom bola prv\u00e1 spolupr\u00e1ca s architektom Martinom Sko\u010dekom<\/a>. \u201eMysl\u00edm si, \u017ee to bola tak\u00e1 prv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ia d\u00f4vera. Ak povie, \u017ee sk\u00faste foti\u0165 s n\u00edm, asi ste pre\u0161li nejak\u00fdmi krit\u00e9riami,\u201c<\/em> hodnot\u00ed s odstupom. Fotilo sa podkrovie v Starom Meste a napriek tomu, \u017ee dnes si u\u017e presne nespom\u00edna na ulicu, pova\u017euje tento moment za \u0161tartovac\u00ed bod svojej architektonickej dr\u00e1hy.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Martin Sko\u010dek | Byt 29a (2023)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Martin Sko\u010dek | Byt 29a (2023)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Postupne sa na jeho pr\u00e1cu za\u010dali naba\u013eova\u0165 \u010fal\u0161ie ateli\u00e9ry a spolupr\u00e1ce. V tom \u010dase fungoval intenz\u00edvne aj na Instagrame, kde zverej\u0148oval nielen nov\u00e9 architektonick\u00e9 z\u00e1bery, ale aj dokument\u00e1rne cykly z predch\u00e1dzaj\u00facej tvorby. \u201eTo podhubie followerov sa tak prirodzene pretransformovalo z dokumentu na architekt\u00faru.\u201c<\/em> Za d\u00f4le\u017eit\u00fa pova\u017euje aj svoju \u0161kolsk\u00fa pr\u00e1cu, v ktorej zachyt\u00e1val napr\u00edklad domy z pie\u0161\u0165ansk\u00fdch vilov\u00fdch \u0161tvrt\u00ed. Tie obrazy nesk\u00f4r rezonovali aj mimo akademickej p\u00f4dy. Ukazovali, \u017ee jeho estetika a v\u00fdraz maj\u00fa komunika\u010dn\u00fd potenci\u00e1l aj v profesion\u00e1lnom prostred\u00ed. U\u017e po\u010das \u0161t\u00fadia si uvedomoval, \u017ee je d\u00f4le\u017eit\u00e9 budova\u0165 dial\u00f3g so zad\u00e1vate\u013eom. Pr\u00e1ve komunik\u00e1cia sa \u010dasto st\u00e1vala k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm momentom pri formovan\u00ed v\u00fdslednej podoby fotografi\u00ed. \u201eSom citliv\u00fd, ke\u010f niekto diktuje. H\u013ead\u00e1m prienik, kde sa m\u00f4\u017ee stretn\u00fa\u0165 moja predstava s o\u010dak\u00e1van\u00edm klienta,<\/em>\u201c opisuje.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Sadovsky & Architects | Apartm\u00e1ny v Ro\u017e\u0148ave (2023)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Sadovsky & Architects | Apartm\u00e1ny v Ro\u017e\u0148ave (2023)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Tento otvoren\u00fd pr\u00edstup mu nesk\u00f4r otvoril dvere k spolupr\u00e1cam s ateli\u00e9rmi ako Grau Architekti<\/a>, Kuklica \u2013 Smerek<\/a>, Bakyta Architekti<\/a>, Kilo \/ Hon\u010d<\/a>, ZeroZero<\/a>, GutGut,<\/a> AT26 Architects<\/a>, Michal Vr\u0161ansk\u00fd<\/a>, Martin Sko\u010dek<\/a> \u010di SIEBERT+TALA\u0160<\/a>, ale aj s developersk\u00fdmi spolo\u010dnos\u0165ami ako YIT, HB Reavis \u010di LUCRON. Na t\u00fdchto projektoch sa u\u010dil nielen zachyt\u00e1va\u0165 priestor, ale aj komunikova\u0165 jeho identitu. \u201eNiektor\u00ed architekti mi hovorili, \u017ee s\u00edce fot\u00edm interi\u00e9r, ale c\u00edtia v tom architekt\u00faru. To bola pre m\u0148a siln\u00e1 motiv\u00e1cia.\u201c<\/em> Za\u010diatky profesion\u00e1lnej dr\u00e1hy Mateja Hak\u00e1ra tak nie s\u00fa len o prv\u00fdch klientoch, ale o rozv\u00e1\u017enosti, s akou pristupuje ku ka\u017edej spolupr\u00e1ci. Pr\u00e1ve schopnos\u0165 z\u00edska\u0165 d\u00f4veru v\u00f4bec nebola samozrejmos\u0165ou, ale v\u00fdsledkom dlhodob\u00e9ho procesu, v ktorom sa sp\u00e1jali remeseln\u00e1 zdatnos\u0165, estetick\u00fd cit a trpezlivos\u0165 pri budovan\u00ed vz\u0165ahov.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Grau Architects | Kuku\u010d\u00ednova (2024)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Grau Architects | Kuku\u010d\u00ednova (2024)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Jednou z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch kapitol v Matejovej profesion\u00e1lnej dr\u00e1he je jeho spolupr\u00e1ca s o.z. \u010cierne diery<\/a>. Pr\u00e1ve v tomto prostred\u00ed sa jeho cit pre dokument a architektonick\u00fa estetiku pretavili do systematickej fotografickej pr\u00e1ce s vysokou kultivovanos\u0165ou. Do spolupr\u00e1ce vst\u00fapil v \u010dase, ke\u010f u\u017e mal vyprofilovan\u00fd rukopis a \u010cierne diery si ho cielene vybrali pre vizu\u00e1lny jazyk, ktor\u00fd zodpovedal charakteru ich ed\u00edci\u00ed. \u201eZavolali ma, preto\u017ee si vyberaj\u00fa fotografa pod\u013ea typu publik\u00e1cie. Mali jasno, \u010do h\u013eadaj\u00fa,\u201c<\/em> spom\u00edna Matej. Prvou spolo\u010dnou pr\u00e1cou bola publik\u00e1cia Elektr\u00e1rne<\/a>1<\/sup><\/strong> venovan\u00e1 elektr\u00e1r\u0148am, ktor\u00e1 sa stala nosn\u00fdm titulom a akousi kronikou technick\u00fdch stavieb na Slovensku. Vznikala p\u00e4\u0165 rokov a pre Mateja to bola \u0161kola v\u00fddr\u017ee, systematickosti a citlivosti k detailu. \u201eFascinovalo ma len dosta\u0165 sa do t\u00fdchto objektov. Ten proces ma nesmierne bavil, st\u00e1le sa k t\u00fdm fotografi\u00e1m vraciam,\u201c<\/em> priznal.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Elektr\u00e1rne<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

1<\/sup>Ve\u013ek\u00e1 kniha architekt\u00fary elektr\u00e1rn\u00ed na Slovensku \u2013 od historick\u00fdch vodn\u00fdch a tepeln\u00fdch elektr\u00e1rn\u00ed a\u017e po at\u00f3mov\u00e9 stroje. Na Slovensku sa dodnes zachovali z\u00e1vody, ktor\u00e9 s\u00fa funk\u010dn\u00fdmi m\u00fazeami. Nezmenili sa od \u010dias, ke\u010f vypl\u00e1val Titanic, a na\u010falej dod\u00e1vaj\u00fa elektrick\u00fa energiu do siete, k\u00fdm im m\u00e1 kto vymie\u0148a\u0165 s\u00fa\u010diastky. Histori\u010dky industri\u00e1lnej architekt\u00fary Eva Bell\u00e1kov\u00e1 a Veronika Chl\u00e1dekov\u00e1 nav\u0161t\u00edvili spolo\u010dne s fotografom Matejom Hak\u00e1rom 21 vybran\u00fdch prev\u00e1dzok od Bratislavy cez Mochovce, horn\u00fa Nitru, Kremnicu, Ke\u017emarok a\u017e po Vojany. Zrkadl\u00ed sa v nich v\u00fdvoj architekt\u00fary 20. storo\u010dia. Novou prioritou sa v\u0161ak st\u00e1va vplyv na \u017eivotn\u00e9 prostredie.<\/p>\n\n\n\n

Nadv\u00e4zali na \u0148u \u010fal\u0161ie publik\u00e1cie: 101: Slovensk\u00e1 architekt\u00fara<\/a>2<\/sup> <\/strong>o stavb\u00e1ch modernej architekt\u00fary na Slovensku, Sob\u00e1\u0161ne siene: \u010casov\u00e9 schr\u00e1nky dizajnu a umenia<\/a>3<\/sup><\/strong> \u2013 obrazovo-slovn\u00fd prieskum civiln\u00fdch obradn\u00fdch priestorov z obdobia socializmu, a napokon Dom odborov \u2013 Istropolis<\/a>4<\/sup><\/strong>, ktor\u00fd za\u010dal dokumentova\u0165 najprv s\u00e1m z vlastn\u00e9ho z\u00e1ujmu. \u201eDemol\u00e1cia Istropolisu bola tak\u00fd siln\u00fd moment, \u017ee sme sa rozhodli z toho urobi\u0165 samostatn\u00fa publik\u00e1ciu. Vznikol siln\u00fd autorsk\u00fd materi\u00e1l.\u201c<\/em> Ka\u017ed\u00e1 publik\u00e1cia vznikala v dlhodobom procese, s kur\u00e1torskou spolupr\u00e1cou a d\u00f4razom na autorsk\u00fd pr\u00edstup. V dvoch knih\u00e1ch spolupracoval s kur\u00e1torkou \u013dubicou Sege\u010dovou, ktor\u00fa ozna\u010duje za ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fa mentorku. \u201eBolo skvel\u00e9, \u017ee som vedel od\u00eds\u0165 od materi\u00e1lu a zveri\u0165 v\u00fdber in\u00e9mu oku. Boli to super procesy.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
101: Slovensk\u00e1 architekt\u00fara<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

2<\/sup>Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie stavby moderny na Slovensku, ktor\u00fdch zoznam nie je kone\u010dn\u00fd. Nov\u00e1 kniha v rozsahu 704 str\u00e1n zachyt\u00e1va v\u00fdvoj slovenskej architekt\u00fary 20. storo\u010dia na pr\u00edklade 101 stavieb. Od mohyly na Bradle cez Slovensk\u00fd rozhlas a\u017e po rodinn\u00e9 domy architektov navrhnut\u00e9 do posledn\u00e9ho detailu. V\u00fdber 101 diel v r\u00f4znych lokalit\u00e1ch od Bratislavy po Trebi\u0161ov vznikol na objedn\u00e1vku medzin\u00e1rodnej in\u0161tit\u00facie DOCOMOMO, ktor\u00e1 sa venuje ochrane pamiatok modernej architekt\u00fary. Texty kolekt\u00edvu Oddelenia architekt\u00fary Historick\u00e9ho \u00fastavu Slovenskej akad\u00e9mie vied sprev\u00e1dzaj\u00fa fotografie Mateja Hak\u00e1ra.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Sob\u00e1\u0161ne siene: \u010casov\u00e9 schr\u00e1nky dizajnu a umenia<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
Sob\u00e1\u0161ne siene: \u010casov\u00e9 schr\u00e1nky dizajnu a umenia<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

3<\/sup>Nov\u00e1 kniha o najkraj\u0161\u00edch sob\u00e1\u0161nych sie\u0148ach na Slovensku. S\u00fa ako konzervy \u010dasu. Sta\u010d\u00ed otvori\u0165 a \u010dlovek n\u00e1jde umenie a dizajn star\u00e9 50 rokov. Mo\u017eno by zostali nepov\u0161imnut\u00e9 neby\u0165 v\u00fdskumu Sabiny Jankovi\u010dovej. Fotograf Matej Hak\u00e1r ich nav\u0161t\u00edvil a zdokumentoval \u2014 od Bratislavy po Sabinov, od Perneku po \u010cabra\u010fsk\u00fd Vrbovok, od Stre\u010dna po Lazy pod Makytou. V knihe sa do\u010d\u00edtate aj o v\u00fdzname obradov pre spolo\u010dnos\u0165 v texte od etnologi\u010dky Zuzany Be\u0148u\u0161kovej, ako aj o hist\u00f3rii svadobnej m\u00f3dy v preh\u013eade od kur\u00e1torky Zuzany Ded\u00edk \u0160idl\u00edkovej.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Dom odborov \u2013 Istropolis<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

4<\/sup>V roku 2022 zb\u00farali na Trnavskom m\u00fdte v Bratislave najv\u00e4\u010d\u0161ie kult\u00farno-spolo\u010densk\u00e9 zariadenie na Slovensku \u2014 ikonu povojnov\u00e9ho modernizmu. Sl\u00fa\u017eila pritom sotva 40 rokov a \u00farady posudzovali podnet na jej vyhl\u00e1senie za n\u00e1rodn\u00fa kult\u00farnu pamiatku. Ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee bola napriek tomu zlikvidovan\u00e1 aj bez schv\u00e1lenia nov\u00e9ho investi\u010dn\u00e9ho z\u00e1meru? Kniha Henriety Morav\u010d\u00edkovej a Petra Szalaya analyzuje vznik a z\u00e1nik Domu odborov, techniky a kult\u00fary \u2014 od roku 1990 premenovan\u00e9ho na Istropolis. Sprev\u00e1dzaj\u00fa ju fotografie zo v\u0161etk\u00fdch et\u00e1p existencie Istropolisu. Otvorenie v roku 1981 nafotil \u013dubo Stacho, ut\u00f3piu v roku 2004 Hertha Hurnaus, ch\u00e1tranie v rokoch 2018 a\u017e 2021 Olja Tria\u0161ka Stefanovi\u0107 a b\u00faranie v roku 2022 Matej Hak\u00e1r. Dizajn\u00e9rka \u013dubica Sege\u010dov\u00e1 bola za koncepciu knihy zaraden\u00e1 medzi finalistov Ceny Nad\u00e1cie Tatra banky za umenie.<\/p>\n\n\n\n

Tvorba publik\u00e1ci\u00ed ho nau\u010dila aj prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o dramaturgii. Tieto spolo\u010densk\u00e9, dokumenta\u010dn\u00e9 a kult\u00farne publik\u00e1cie predstavuj\u00fa pre Mateja nie\u010do medzi vo\u013enou a komer\u010dnou tvorbou. Zost\u00e1va v nich vernos\u0165 autorsk\u00e9mu rukopisu, no maj\u00fa aj jasn\u00fd komunika\u010dn\u00fd z\u00e1mer a uplatnenie. \u201eJe to skvel\u00fd kompromis. Nie\u010do, \u010do m\u00e1 re\u00e1lny dosah a z\u00e1rove\u0148 si v tom udr\u017eiavam slobodu.\u201c <\/em>Spolupr\u00e1ca s \u010ciernymi dierami sa tak pre Mateja stala d\u00f4le\u017eit\u00fdm medzn\u00edkom. Nielen preto, \u017ee sa dostal k v\u00fdznamn\u00fdm projektom, ale aj preto, \u017ee potvrdila, \u017ee jeho vizu\u00e1lna re\u010d dok\u00e1\u017ee fungova\u0165 v kontexte architektonickej, kult\u00farnej a kritickej reflexie.<\/p>\n\n\n\n

Tvorba Mateja Hak\u00e1ra je charakteristick\u00e1 prec\u00edznos\u0165ou, minimalizmom a schopnos\u0165ou pracova\u0165 s priestorom ako so svojbytn\u00fdm subjektom. Architekt\u00fara v jeho fotografi\u00e1ch nep\u00f4sob\u00ed ako kulisa, ale ako akt\u00edvny partner v dial\u00f3gu obrazu. Jeho rukopis je zrete\u013en\u00fd, no nevnucuj\u00faci sa. \u201eMysl\u00edm si, \u017ee moja fotografia m\u00e1 ist\u00fa nad\u010dasovos\u0165. Nesna\u017e\u00ed sa zap\u00e1\u010di\u0165 ani \u0161okova\u0165, ale sk\u00f4r objekt\u00edvne zaznamena\u0165 dan\u00fd priestor,\u201c<\/em> vysvet\u013euje Matej. Z\u00e1kladom jeho vizu\u00e1lneho myslenia je svetlo. Venuje mu pozornos\u0165 nielen pri samotnom foten\u00ed, ale u\u017e v pr\u00edpravnej f\u00e1ze. Miesta si chod\u00ed vopred \u201eo\u0161aha\u0165\u201c, sleduje, ako sa menia v r\u00f4znych sveteln\u00fdch podmienkach, a ka\u017ed\u00fd z\u00e1ber si detailne premysl\u00ed. \u201eSvetlo je pre m\u0148a najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed parameter. V\u00e4\u010d\u0161ina mojich fotografi\u00ed vznik\u00e1 na z\u00e1klade pl\u00e1novania, n\u00e1hody je tam pomenej,\u201c<\/em> hovor\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
BKP\u0160 Architekti | Slovensk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 gal\u00e9ria<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Jeho fotografick\u00fd \u0161t\u00fdl nie je o efektoch \u010di inscenovan\u00fdch z\u00e1sahoch, ale o trpezlivom pozorovan\u00ed a v\u00fdbere momentu, ke\u010f je priestor \u201ev harm\u00f3nii\u201c. Ve\u013emi db\u00e1 na kompoz\u00edciu, vrstvenie obrazov a \u0161ir\u0161\u00ed kontext stavby. Architekt\u00fara nie je pre neho len objekt na fotografii, ale aj jej okolit\u00fd urbanistick\u00fd a soci\u00e1lny kontext. \u201eD\u00f4le\u017eit\u00e9 je pre m\u0148a vidie\u0165, ako stavba funguje v z\u00e1stavbe, ak\u00fd m\u00e1 vz\u0165ah k ostatn\u00fdm budov\u00e1m, ako vpl\u00fdva na \u0161ir\u0161ie prostredie.\u201c<\/em> Matejov pr\u00edstup je nekompromisn\u00fd, ale aj citliv\u00fd. Vie, kedy fotografiu estetizova\u0165 a kedy zosta\u0165 pr\u00edsne dokument\u00e1rny. V\u00fdsledok nie je pre neho len o kvalite predlohy, ale o schopnosti n\u00e1js\u0165 v priestore to podstatn\u00e9. \u201eSna\u017e\u00edm sa nezn\u00e1silni\u0165 realitu. Niekedy rad\u0161ej neberiem z\u00e1kazku, ako by som mal spravi\u0165 nie\u010do, s \u010d\u00edm sa nestoto\u017e\u0148ujem,\u201c<\/em> hovor\u00ed otvorene.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
GFI Architects | Bratislava Downtown<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
GFI Architects | Bratislava Downtown<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

V jeho pr\u00e1ci rezonuje aj kur\u00e1torsk\u00fd aspekt. Fotografie v\u017edy sklad\u00e1 do premyslen\u00fdch s\u00faborov, uva\u017euje nad porad\u00edm, rytmom aj dramaturgiou. Tento proces vn\u00edma ako rovnocenn\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 fotografickej tvorby. \u201eTla\u010d\u00edm si n\u00e1h\u013eady, rozklad\u00e1m ich na stole a rozm\u00fd\u0161\u013eam, ako bude ten pr\u00edbeh fungova\u0165. Niekedy menej fotiek povie viac.\u201c<\/em> Jeho vizu\u00e1lny \u0161t\u00fdl je v\u00fdsledkom dlhodob\u00e9ho procesu, v ktorom sa sp\u00e1ja remeslo, cit pre obraz a schopnos\u0165 interpretova\u0165 priestor v \u0161ir\u0161\u00edch s\u00favislostiach. Pr\u00e1ve v tejto kombin\u00e1cii nach\u00e1dzaj\u00fa architekti aj div\u00e1ci hodnotu, ktor\u00e1 presahuje be\u017en\u00fa dokument\u00e1ciu.<\/p>\n\n\n\n

Popri publikovanej a komer\u010dnej tvorbe si Matej systematicky buduje aj svoju autorsk\u00fa prezent\u00e1ciu vo forme v\u00fdstav a dlhodob\u00fdch projektov. Hoci sa \u010dasto pohybuje v priestore architektonickej fotografie, jeho amb\u00edcia presahuje dokument\u00e1rny r\u00e1mec. \u201eFotografia m\u00e1 \u00faplne in\u00fd z\u00e1\u017eitok, ke\u010f sa ocitne vo ve\u013ekom form\u00e1te, na stene, v priestore. Z\u00edska fyzick\u00fd rozmer a in\u00fd druh narat\u00edvu,\u201c<\/em> tvrd\u00ed. V\u00fdstavy, ktor\u00e9 realizoval, vznikali naj\u010dastej\u0161ie v kontexte rezidenci\u00ed alebo konkr\u00e9tnych architektonick\u00fdch udalost\u00ed. K jeho najv\u00fdraznej\u0161\u00edm patr\u00ed napr\u00edklad ve\u013ekorozmern\u00e1 in\u0161tal\u00e1cia pre Dni architekt\u00fary a dizajnu v Slovenskej n\u00e1rodnej gal\u00e9rii \u010di samostatn\u00e1 v\u00fdstava v Bruseli, kde prezentoval reflexiu cesty a fotografie slovenskej ambas\u00e1dy. \u201eBolo to siln\u00e9, lebo to vznikalo priamo na mieste, reagovalo to na priestor a kontext.\u201c<\/em> Je otvoren\u00fd aj individu\u00e1lnym prezent\u00e1ci\u00e1m. Aj ke\u010f sa o ne akt\u00edvne nesna\u017e\u00ed, priznal, \u017ee by sa v bud\u00facnosti r\u00e1d venoval viac galerijn\u00fdm form\u00e1tom. \u201eNiektor\u00ed maj\u00fa moje fotky doma na stene. Je to nie\u010do, \u010do chcem viac rozvin\u00fa\u0165. Ale zatia\u013e si to rob\u00edm s\u00e1m, bez produk\u010dn\u00e9ho z\u00e1zemia.\u201c <\/em>\u010eal\u0161\u00edmi v\u00fdznamn\u00fdmi v\u00fdstavami boli spolo\u010dn\u00e1 v\u00fdstava s Lenkou Lind\u00e1k Luka\u010dovi\u010dovou<\/a> (O) miznut\u00ed<\/a><\/strong>5<\/sup> (EQO Spi\u0161sk\u00fd Hrhov, 2023) a samostatn\u00e1 v\u00fdstava Spi\u0161sk\u00fd travert\u00edn: N\u00e1rodn\u00fd stavebn\u00fd kame\u0148<\/a><\/strong>6<\/sup> (Station Contemporary Art Gallery, Bratislava, 2022).<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
(O) miznut\u00ed: Lenka Lind\u00e1k Luka\u010dovi\u010dov\u00e1, Matej Hak\u00e1r (foto Matej Hak\u00e1r pre www.paradajsphotomag.com)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n
\"\"
(O) miznut\u00ed: Lenka Lind\u00e1k Luka\u010dovi\u010dov\u00e1, Matej Hak\u00e1r (foto Matej Hak\u00e1r pre www.paradajsphotomag.com)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

5<\/sup>Spolo\u010dn\u00e1 v\u00fdstava reflektuj\u00face t\u00e9mu miznutia v priestore a kult\u00fare. S\u00e9ria Mateja Hak\u00e1ra o spi\u0161skom travert\u00edne tu fungovala ako vizu\u00e1lna metafora str\u00e1caj\u00faceho sa materi\u00e1lov\u00e9ho dedi\u010dstva. V dial\u00f3gu so s\u00e9riou Lenky Lind\u00e1k Luka\u010dovi\u010dovej o Trn\u00e1vke vznikol konceptu\u00e1lny prienik medzi \u0165a\u017eobou surov\u00edn a urbanistick\u00fdm rozpadom, pod\u010diarknut\u00fd kur\u00e1torskou dramaturgiou Adama Macka.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Spi\u0161sk\u00fd travert\u00edn: N\u00e1rodn\u00fd stavebn\u00fd kame\u0148 (foto Matej Hak\u00e1r pre www.paradajsphotomag.com)<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

6<\/sup>Autorsk\u00e1 s\u00e9ria fotografi\u00ed zachyt\u00e1vaj\u00faca proces \u0165a\u017eby a vyu\u017eitia travert\u00ednu v oblasti Spi\u0161sk\u00e9ho Podhradia. Matej Hak\u00e1r tu poukazuje na prepojenie krajiny, materi\u00e1lu a architekt\u00fary, \u010do pova\u017euje za d\u00f4le\u017eit\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 n\u00e1\u0161ho kult\u00farneho vedomia. Projekt vznikol ako s\u00facs\u0165 diplomovej pr\u00e1ce a kur\u00e1torkou v\u00fdstavy bola Katar\u00edna Snop\u010dokov\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

Z dlhodob\u00fdch projektov stoj\u00ed za zmienku najm\u00e4 dokumentovanie umenia vo verejnom priestore pre Gal\u00e9riu mesta Bratislavy. Tento projekt prebieha nieko\u013eko rokov a pokr\u00fdva plastiky, sochy a objekty z obdobia socializmu. \u201eFotil som u\u017e asi stovku diel. Aktu\u00e1lne existuj\u00fa vo forme webovej platformy, ale ver\u00edm, \u017ee z toho raz vznikne aj v\u00fdstava alebo publik\u00e1cia.\u201c<\/em> Matej sa nevzd\u00e1va ani osobn\u00fdch, vo\u013en\u00fdch cyklov. Fotenie v pr\u00edrode, zachyt\u00e1vanie zmien v krajine \u010di mestsk\u00fdch javov tvoria paraleln\u00fa l\u00edniu jeho tvorby. \u201eNie v\u0161etko mus\u00ed ma\u0165 okam\u017eit\u00fd v\u00fdstup. Niekedy veci kon\u010dia v \u0161ufl\u00edku. Ale viem, \u017ee sa k nim vr\u00e1tim.\u201c V\u00fdstavy a dlhodob\u00e9 projekty tak pre Mateja predstavuj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fd kontrapunkt ku komer\u010dnej tvorbe. Umo\u017e\u0148uj\u00fa mu rozv\u00edja\u0165 vlastn\u00fd jazyk, reagova\u0165 na t\u00e9my, ktor\u00e9 ho zauj\u00edmaj\u00fa, a pracova\u0165 v slobodnej\u0161om re\u017eime. V jeho pr\u00edstupoch sa tak prirodzene prep\u00e1ja fotografia ako remeslo, vizu\u00e1lne umenie aj forma kult\u00farnej a historickej reflexie.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Ateli\u00e9r 2021 + LABAK | N\u00e1mestie Slobody<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Matej Hak\u00e1r nie je len fotograf architekt\u00fary. Je pozorovate\u013eom priestoru, ktor\u00fd vid\u00ed za povrch vec\u00ed, rozumie svetlu, proporci\u00e1m a tichu materi\u00e1lu. Jeho cesta k fotografii nebola priamo\u010diara \u2013 viedla cez ma\u013ebu, bankov\u00fd sektor, osobn\u00fa nespokojnos\u0165 a neskor\u00fd n\u00e1vrat k umeniu. Pr\u00e1ve tento obl\u00fak mu dnes d\u00e1va pevn\u00fd z\u00e1klad, v\u010faka ktor\u00e9mu pristupuje k tvorbe s rozvahou, remeselnou istotou a hodnotov\u00fdm presahom. V jeho fotografi\u00e1ch nie je patina trendov ani prvopl\u00e1nov\u00fd efekt. Namiesto toho pon\u00faka poh\u013ead, ktor\u00fd je premyslen\u00fd, vyv\u00e1\u017een\u00fd a ukotven\u00fd v \u010dasopriestore, ktor\u00fd dokumentuje. Pr\u00e1ve v tom spo\u010d\u00edva jeho pr\u00ednos: zachyt\u00e1va nielen to, \u010do vid\u00edme, ale aj to, \u010do o priestore intuit\u00edvne c\u00edtime. Jeho dlhodob\u00e1 spolupr\u00e1ca s \u010ciernymi dierami, publik\u00e1cie, v\u00fdstavy a prec\u00edzne kur\u00e1torsk\u00e9 pr\u00edstupy sved\u010dia o tom, \u017ee nejde len o technick\u00fa zdatnos\u0165. Ide o schopnos\u0165 porozumie\u0165 t\u00e9me, prec\u00edti\u0165 jej kult\u00farny a spolo\u010densk\u00fd rozmer a pretransformova\u0165 ho do nad\u010dasovej vizu\u00e1lnej re\u010di. Matej Hak\u00e1r tak svojou tvorbou nielen mapuje slovensk\u00fa architekt\u00faru, ale spoluvytv\u00e1ra vizu\u00e1lny arch\u00edv doby. A hoci je jeho fotografick\u00fd prejav civiln\u00fd a neok\u00e1zal\u00fd, v\u00fdsledky hovoria jasne: ide o autora, ktor\u00fd si svoje miesto v kontexte slovenskej vizu\u00e1lnej kult\u00fary z\u00edskal s pokorou, pr\u00e1cou a vytrvalos\u0165ou.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"
Matej Hak\u00e1r<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

Matej Hak\u00e1r <\/strong>je slovensk\u00fd fotograf zameran\u00fd na architekt\u00faru, verejn\u00fd priestor a kult\u00farnu krajinu. Vy\u0161tudoval fotografiu a nov\u00e9 m\u00e9di\u00e1 na V\u0160VU v Bratislave, kde pre\u0161iel v\u0161etk\u00fdmi tromi ateli\u00e9rmi katedry fotografie. Jeho tvorba je charakteristick\u00e1 citlivos\u0165ou k priestoru, pr\u00e1cou so svetlom a d\u00f4razom na kur\u00e1torsk\u00fd v\u00fdber. Spolupracuje s architektmi, vydavate\u013estvami aj kult\u00farnymi in\u0161tit\u00faciami. Jeho fotografie sa objavuj\u00fa v publik\u00e1ci\u00e1ch \u010ciernych dier, v \u010dasopisoch o architekt\u00fare a boli vystaven\u00e9 doma aj v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

\n
WEB<\/a><\/div>\n\n\n\n
INSTAGRAM<\/a><\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
<\/div>\n\n\n\n