Je introvert, ktor\u00fd sa dobre c\u00edti vtedy, ke\u010f sa m\u00f4\u017ee niekde zavrie\u0165 a robi\u0165 si svoje veci. Z pre\u0161ovsk\u00e9ho gymn\u00e1zia odi\u0161iel \u0161tudova\u0165 do Bratislavy na V\u0160VU architekt\u00faru. Ke\u010f bol \u0161tvrt\u00e1k, tak si odrazu uvedomil, \u017ee to v\u00f4bec nie je cesta, ktorou by sa chcel \u010falej ubera\u0165. A tak i\u0161iel robi\u0165 do H&M. Tam zistil, \u017ee mo\u017eno predsa len mohol vydr\u017ea\u0165 a t\u00fa architekt\u00faru dokon\u010di\u0165. Napriek tomu, \u017ee pr\u00e1ca predava\u010da v obchode s oble\u010den\u00edm bola najhor\u0161\u00edm obdob\u00edm \u017eivota, Edo sa nau\u010dil ve\u013ea o \u013eu\u010foch. Po tejto pracovnej sk\u00fasenosti odch\u00e1dza do Prahy \u0161tudova\u0165 film. Ale ani tento odbor sa mu nepodarilo vychodi\u0165. Film neskon\u010dil preto, lebo jeho \u0161kolu, Akad\u00e9miu Josefa \u0160kvoreck\u00e9ho, zavreli a tak si musel \u00eds\u0165 h\u013eada\u0165 nov\u00fa \u0161kolu. <\/p>\n\n\n\n
Eduard Klena \u0161tudoval architekt\u00faru v Bratislave, film v Prahe aj v\u00fdtvarn\u00e9 umenie v Soule. Najprv to bola architekt\u00fara, ktor\u00fa nedokon\u010dil, potom v \u010cech\u00e1ch film, ktor\u00fd takisto nedo\u0161tudoval a z Prahy odi\u0161iel do Ju\u017enej K\u00f3rey, kde sa preorientoval na v\u00fdtvarn\u00e9 umenie. Na univerzite Sookmyung v Soule v Ju\u017enej K\u00f3rei si dokon\u010dil bakal\u00e1rske \u0161t\u00fadium v odbore Nov\u00e9 m\u00e9dia a Z\u00e1padn\u00e9 umenie. \u0160t\u00fadium dokon\u010dil a\u017e po n\u00e1vrate do Bratislavy. Magistersk\u00fd titul z\u00edskal na V\u0160VU v odbore grafika a in\u00e9 m\u00e9di\u00e1. Aj ke\u010f \u0161tudoval grafiku, dnes sa jej u\u017e ve\u013emi nevenuje. Omnoho viac ho bav\u00ed kresba a zauj\u00edma sc\u00e9nografia.<\/p>\n\n\n\n
Svojimi v\u00fdstupmi z vizu\u00e1lneho a filmov\u00e9ho umenia akt\u00edvne p\u00f4sob\u00ed na slovenskej, ale aj zahrani\u010dnej umeleckej sc\u00e9ne. Podporuje amat\u00e9rskych v\u00fdtvarn\u00edkov, ktor\u00fdch diela by pod\u013ea neho pokojne mohli vystavova\u0165 v Kunsthalle. Nem\u00e1 r\u00e1d klasick\u00fd form\u00e1t v\u00fdstavy, na ktor\u00fa si \u013eudia pr\u00eddu pozrie\u0165 zar\u00e1movan\u00e9 obr\u00e1zky vo v\u00fd\u0161ke o\u010d\u00ed. Chce, aby sa \u013eudia v gal\u00e9rii rad\u0161ej c\u00edtili ako u niekoho v ob\u00fdva\u010dke. Pre Eduarda je potrebn\u00e9 sa hra\u0165 a experimentova\u0165, preto\u017ee dnes u\u017e neexistuj\u00fa \u017eiadne hranice a bari\u00e9ry. Moment\u00e1lne pracuje v N\u00e1rodnom osvetovom centre, kde sa venuje neprofesion\u00e1lnym umelcom.<\/p>\n\n\n\n
Svoju pr\u00e1cu, ktor\u00fa za\u010dal tvori\u0165 tesne po \u0161kole ozna\u010duje ako \u201ccollectively unconscious\u201d. V nej sa zaoberal silou ega a jeho diela boli \u010dasto in\u0161pirovan\u00e9 architekt\u00farou, urbanizmom, pri\u010dom reflektovali t\u00fato komplikovan\u00fa \u0161trukt\u00faru, ktor\u00e1 funguje na viacer\u00fdch \u00farovniach d\u00f4le\u017eitosti sp\u00e1jaj\u00fac ekol\u00f3giu, spolo\u010dnos\u0165 a jej hierarchiu, mor\u00e1lku, politiku, nihilistick\u00fa ir\u00f3niu s jednou jednoduchou my\u0161lienkou v podtexte \u201ePre\u010do to funguje a ak\u00fd je zmysel tohto v\u0161etk\u00e9ho? Nie je to n\u00e1hodou len hmla, ru\u017eov\u00e9 okuliare, \u010di n\u00e1hrada za nevyhnutn\u00e9? A pre\u010do m\u00e1me tak\u00fd z\u00e1ujem to cel\u00e9 nasledova\u0165? \u201d<\/p>\n\n\n\n
Tyrell (2018)<\/strong> #CITYSCAPE (2018)<\/strong> Eduard Klena, sa u\u017e nieko\u013eko rokov venuje pojmu jednotlivca v spolo\u010dnosti a jeho t\u00e9ma sa dostato\u010dne preexponuje pod\u010diarknut\u00edm pobytu v jednom z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch miest na svete. \u013dudsk\u00e9 tr\u00e1penie a nepr\u00e1vosti s\u00fa t\u00e9mami, o ktor\u00e9 sa zauj\u00edma dnes. Pomocou r\u00f4znych m\u00e9di\u00ed sprac\u00fava ot\u00e1zku jednotlivca v mase, jeho \u00falohu a bud\u00facnos\u0165 v syst\u00e9me ekonomick\u00fdch a soci\u00e1lnych vz\u0165ahov.<\/p>\n\n\n\n do bud\u00facnosti \/ into the future \/ \ubbf8\ub798\ub85c – mirae ro (2020)<\/strong> RU\u017dOVO (2020)<\/strong>
V\u00fdstava bola autorskou v\u00fdpove\u010fou komentuj\u00facou socio-ekonomick\u00e9 pomery, mor\u00e1lku, hierarchiz\u00e1ciu okolo n\u00e1s. Pohr\u00e1val sa s hodnotou bytosti ako jednotlivca a jej umiestnen\u00edm v syst\u00e9me, poukazoval na jej mo\u017en\u00fa predestin\u00e1ciu. Edo uprednost\u0148uje ve\u013ek\u00e9 plochy papiera, kde sa obmedzuje na technick\u00e9 pero, fixu a tu\u0161.<\/p>\n\n\n\n
Tematika mesta sa v pr\u00e1cach Eduarda Klenu sklo\u0148uje ve\u013emi \u010dasto. Vo svojich kresb\u00e1ch \u010dasto pracuje s konceptom fikt\u00edvnych utopick\u00fdch megamiest, pri\u010dom sa zameriava na \u0161trukt\u00faru mestsk\u00fdch aglomer\u00e1ci\u00ed. Siete urbanistick\u00fdch prvkov s\u00fa v\u0161ak pre neho najm\u00e4 organick\u00fdm produktom \u013eudskej \u010dinnosti a prostriedkom, mapou pom\u00e1haj\u00facou v \u010d\u00edtan\u00ed vz\u00e1jomn\u00fdch vz\u0165ahov a osudov jednotlivcov. In\u0161tal\u00e1cia, vytvoren\u00e1 na mieru elektri\u010dkov\u00e9mu voz\u0148u na Trnavskom m\u00fdte, nar\u00e1ba s priestorom elektri\u010dky ako s mikrosvetom osudov cestuj\u00facich, ktor\u00ed v tomto priestore str\u00e1caj\u00fa \u0161tat\u00fat individuality a st\u00e1vaj\u00fa sa masou, pr\u00fadiacou t\u00fdmto dopravn\u00fdm uzlom za plnen\u00edm svojich rutinn\u00fdch povinnost\u00ed. Autor, fascinovan\u00fd objemom prepraven\u00fdch \u013eud\u00ed v takomto dopravnom prostriedku v priebehu rokov, pracuje s bielymi model\u00e1rskymi pan\u00e1\u010dikmi, symbolizuj\u00facimi zna\u010dne pominute\u013en\u00fa \u017eiv\u00fa hmotu, vyskytuj\u00facu sa na kr\u00e1tky \u010das v tomto dopravnom uzle a n\u00e1sledne sa pres\u00favaj\u00facu inam. Pohyb tejto masy charakterizuje ist\u00e1 pravidelnos\u0165 v \u010dase, pripom\u00ednaj\u00faca pr\u00edrodn\u00e9 sily pr\u00edlivu a odlivu. In\u0161tal\u00e1cia, zlo\u017een\u00e1 z 3 600 unifikovan\u00fdch fig\u00farok je tak i ak\u00fdmsi procesu\u00e1lnym portr\u00e9tom Trnavsk\u00e9ho m\u00fdta ako tranzitn\u00e9ho priestoru. V\u00fdstava po\u010d\u00edta s particip\u00e1ciou div\u00e1ka, ktor\u00e9mu s\u00fa t\u00edto indiferentn\u00ed \u201cobyvatelia\u201d vydan\u00ed napospas a jeho pohyb v priestore voz\u0148a ako aj \u010fal\u0161ia prev\u00e1dzka eventov po\u010das trvania v\u00fdstavy je z\u00e1rove\u0148 ich mimovo\u013enou de\u0161trukciou. In\u0161tal\u00e1cia tak v priebehu v\u00fdstavy men\u00ed svoju podobu a proces ni\u010denia je jednak odtla\u010dkom jedine\u010dnej aktivity individu\u00e1lnych n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov v priestore a z\u00e1rove\u0148 pod\u010diarkuje absenciu genia loci Trnavsk\u00e9ho m\u00fdta. V \u0161ir\u0161om spolo\u010denskom kontexte predstavuje tie\u017e kritiku uniformity mestsk\u00e9ho \u017eivota, pri\u010dom otv\u00e1ra i priestor pre prehodnotenie v\u00fdznamu, ktor\u00fd priklad\u00e1me indiv\u00edduu v hybnom s\u00fakol\u00ed glob\u00e1lneho ekonomick\u00e9ho stroja.<\/em> (text: Jana Babu\u0161iakov\u00e1 \/ kur\u00e1torka v\u00fdstavy).<\/p>\n\n\n\n
S odstupom \u010dasu Eduard Klena sleduje rast mesta v r\u00e1mci mo\u017enost\u00ed, ktor\u00e9 ter\u00e9n \u010di spolo\u010dnos\u0165 pon\u00faka. Vid\u00ed, ako sa za posledn\u00fdch p\u00e4\u0165 rokov do popredia dostalo uvo\u013e\u0148ovanie striktn\u00fdch mravov, ako si \u017eeny preb\u00edjaj\u00fa svoje miesto medzi tradi\u010dne patriarch\u00e1lne nastaven\u00fdmi mu\u017emi, ako sa jedna z najbohat\u0161\u00edch a technologicky najvyspelej\u0161\u00edch kraj\u00edn sveta postupne prepad\u00e1va do negat\u00edvnych \u010d\u00edsel v popula\u010dnej krivke a prakticky vymiera. Seoul, ako hlavn\u00e9 mesto a metropola, ktor\u00e1 poskytuje pr\u00e1cu, ubytovanie a \u017eivot pre zhruba polovicu obyvate\u013eov tejto krajiny, celkovo reprezentuje faktory, ktor\u00e9 h\u00fdbu spolo\u010dnos\u0165ou. Star\u00e9 \u0161tvrte zo sedemdesiatych rokov sa systematicky likviduj\u00fa a s\u00fa nahr\u00e1dzan\u00e9 mas\u00edvnymi a steriln\u00fdmi v\u00fd\u0161kov\u00fdmi blokmi, podobn\u00fdmi ako vajce vajcu, odl\u00ed\u0161en\u00e9 obrovsk\u00fdmi popisn\u00fdmi \u010d\u00edslami na svojich uniformn\u00fdch fas\u00e1dach. Ich cie\u013eom je poskytova\u0165 b\u00fdvanie, ktor\u00e9ho je st\u00e1le nedostatok, pre po\u010detn\u00fa vrstvu mladej gener\u00e1cie, ako \u0161tartovaciu \u010diaru pre ich \u017eivot v zlo\u017eitej spolo\u010dnosti, do ktorej sa maj\u00fa zaradi\u0165 a do ktorej maj\u00fa n\u00e1sledne plodi\u0165 deti, po vzore predst\u00e1v vl\u00e1dy. Likvid\u00e1cia rokov sedemdesiatych, ke\u010f Seoul za\u017eil svoj prv\u00fd rozsiahly rast do v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n, m\u00e1 zjednodu\u0161i\u0165 rann\u00fa a ve\u010dern\u00fa jazdu pracuj\u00facich do centra mesta, vyhn\u00fa\u0165 sa straten\u00fdm hodin\u00e1m vo vlakoch, dia\u013ekov\u00fdch autobusoch, \u010di aut\u00e1ch. Tento stav poskytuje vznik ak\u00e9hosi oxymoronu, kde s\u00fa proti sebe postaven\u00e9 faktory demografick\u00e9ho \u00fabytku a urbanistick\u00e9ho rastu. Nedoch\u00e1dza k uvo\u013e\u0148ovaniu a roz\u0165ahovaniu \u017eivotn\u00e9ho priestoru, naopak je e\u0161te stiesnenej\u0161\u00ed a komplikovanej\u0161\u00ed a z\u00e1rove\u0148 je ot\u00e1zne, \u010di novobudovan\u00e9 s\u00eddla do bud\u00facnosti naplnia svoju p\u00f4vodne zam\u00fd\u0161\u013ean\u00fa funkciu. Tieto vstupy Klena prev\u00e1dza urbanisticko-architektonicky do \u0161irokorozmern\u00fdch monochr\u00f3mnych kresieb naklonovan\u00fdch megas\u00eddlisk r\u00f4znych form\u00e1tov, pod\u010diarkuje stratenos\u0165, hodnotu \u010dloveka (ak tu nejak\u00e1 je), rutinu jedn\u00e9ho d\u0148a s druh\u00fdm, ako podobnos\u0165 domu s domom, pozorovane ak\u00fdsi \u017eivotn\u00fd nihilizmus, ktor\u00fd sa zakr\u00e1da ulicami skoro nekone\u010dn\u00e9ho mesta. N\u00e1zov v\u00fdstavy -> \u200b\u201cdo bud\u00facnosti \/ into the future\/ miraero\u201d, \u200bpracuje s ak\u00fdmisi dobr\u00fdmi vyhliadkami, s ktor\u00fdmi je zvy\u010dajne prep\u00e1jan\u00fd, av\u0161ak autor ho skepticky spytuje a ponech\u00e1va fin\u00e1lnu odpove\u010f na div\u00e1kovi. <\/em>(text: Jana Kucejov\u00e1 \/ kur\u00e1torka v\u00fdstavy a Eduard Klena \/ autor v\u00fdstavy)<\/p>\n\n\n\n
V in\u0161tal\u00e1cii \u201eRu\u017eovo\u201c pracuje s mot\u00edvom triedneho delenia a dobrovo\u013enej \u010di n\u00fatenej \u201cghettoiz\u00e1cie\u201d jednotliv\u00fdch skup\u00edn nielen na ekonomickej a spolo\u010denskej, ale v d\u00f4sledku toho i geografickej rovine. In\u0161pir\u00e1ciu \u010diasto\u010dne \u010derp\u00e1 z popkult\u00farnych dystopick\u00fdch sci-fi diel, pri\u010dom sa vedome vracia k jedn\u00e9mu z pionierov tejto t\u00e9my, expresionistick\u00e9mu eposu Fritza Langa Metropolis, ktor\u00fd v roku 1927 predstavil temn\u00fa v\u00edziu bud\u00facnosti technokratickej spolo\u010dnosti o sto rokov nesk\u00f4r roz\u0161tiepenej na vl\u00e1dnucu vrstvu, \u017eij\u00facu v luxusn\u00fdch domoch a z\u00e1hrad\u00e1ch na v\u00fdsln\u00ed, a robotn\u00edkov \u017eij\u00facich v podzem\u00ed a pracuj\u00facich v tov\u00e1r\u0148ach. Dnes, ke\u010f sa bl\u00ed\u017eime k roku 2027, do ktor\u00e9ho bol dej vtedy \u010falekej bud\u00facnosti zasaden\u00fd, je odkaz tohto filmu o to silnej\u0161\u00ed, o \u010do viac sa pod\u013ea s\u00fa\u010dasn\u00fdch analytikov no\u017enice medzi jednotliv\u00fdmi vrstvami bud\u00fa otv\u00e1ra\u0165. \u010ci u\u017e to bude sp\u00f4soben\u00e9 bl\u00ed\u017eiacou sa robotiz\u00e1ciou, biomedic\u00ednskymi technol\u00f3giami umo\u017e\u0148uj\u00facimi radik\u00e1lnu modifik\u00e1ciu tela \u010di zvr\u00e1tenie starnutia, alebo klimatick\u00fdmi zmenami, na\u0161u spolo\u010dnos\u0165 nepripravenos\u0165 na tieto zmeny m\u00f4\u017ee nen\u00e1vratne rozdeli\u0165. Samotn\u00fd n\u00e1zov in\u0161tal\u00e1cie je ironickou nar\u00e1\u017ekou na technooptimistick\u00e9 v\u00edzie bud\u00facnosti, ktor\u00e9 v dejin\u00e1ch filmu a literat\u00fary tvoria pendant dystopick\u00fdch diel podobn\u00fdch Metropolisu. Lietaj\u00face z\u00e1mky umiestnen\u00e9 v \u201cz\u00e1hrade\u201d z okrasn\u00fdch rastl\u00edn, posunut\u00e9 tak do roviny procesu\u00e1lnej objektovej in\u0161tal\u00e1cie, vykres\u013euj\u00fa rozdelenie spolo\u010densk\u00fdch tried cez ich charakteristick\u00e9 \u010drty, alebo \u010drty im s\u00e9manticky prisudzovan\u00e9, pri\u010dom s\u00fa vizu\u00e1lne, vertik\u00e1lne a horizont\u00e1lne usporiadan\u00e9. Ka\u017ed\u00e1 z t\u00fdchto \u010d\u0155t je postaven\u00e1 do priestoru \u017eivotn\u00e9ho prostredia vytv\u00e1ran\u00e9ho \u017eivou pr\u00edrodou a cel\u00e1 in\u0161tal\u00e1cia kriticky poukazuje na ot\u00e1zku, kto skuto\u010dne dok\u00e1\u017ee pre\u017ei\u0165 bl\u00ed\u017eiace sa spolo\u010densk\u00e9 v\u00fdkyvy a koho sa skuto\u010dne dotkn\u00fa. Kto bude zo situ\u00e1cie fin\u00e1lne \u0165a\u017ei\u0165, kto na nej strat\u00ed, kto skuto\u010dne z\u00edska, \u010do chcel, kto nechcene o nie\u010do pr\u00edde, hoc v snahe si polep\u0161i\u0165. Na vytvorenie z\u00e1mkov bola z\u00e1merne pou\u017eit\u00e1 nov\u00e1 technol\u00f3gia 3D tla\u010de, odkazuj\u00faca k technologick\u00e9mu pokroku. Z\u00e1rove\u0148 v tomto pr\u00edpade nesie i stopu od\u0165a\u017eitosti a neosobnosti v kontexte umeleckej tvorby, pre mnoho \u013eud\u00ed doteraz spojenej s rukodielnou \u010dinnos\u0165ou. In\u0161tal\u00e1cia zachyt\u00e1va a poskytuje proces pomyseln\u00e9ho spolo\u010densk\u00e9ho rozkolu, ktor\u00fd kop\u00edruje pomal\u00e9 tektonick\u00e9 pohyby badate\u013en\u00e9 v na\u0161ej s\u00fa\u010dasnosti. Zmena in\u0161tal\u00e1cie v \u010dase a priestore, sp\u00f4soben\u00e1 prirodzen\u00fdm procesom uv\u00e4dania rastl\u00edn, obrazne hovor\u00ed o z\u00e1niku niektor\u00fdch spolo\u010densk\u00fdch tried a o rozkvete nov\u00fdch, v \u0161ir\u0161ej rovine v\u0161ak tie\u017e upozor\u0148uje na klimatick\u00e9 zmeny obdobia antropoc\u00e9nu, ktor\u00e9 sa ako v\u00e4\u010d\u0161ia hrozba potichu vkr\u00e1daj\u00fa medzi na\u0161e soci\u00e1lne \u201c\u017eabomy\u0161ie\u201d vojny. <\/em>(text: Jana Babu\u0161iakov\u00e1 \/ kur\u00e1torka v\u00fdstavy).<\/p>\n\n\n\n