Lucia Mlyn\u010dekov\u00e1 za\u010dala \u0161t\u00fadium grafick\u00e9ho dizajnu u\u017e na strednej \u0161kole, kde si zvolila Stredn\u00fa umeleck\u00fa \u0161kolu v Tren\u010d\u00edne, odbor Propaga\u010dn\u00e1 grafika. Po strednej \u0161kole nast\u00fapila na Vysok\u00fa \u0161kolu v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Bratislave, na ktorej vy\u0161tudovala Katedru vizu\u00e1lnej komunik\u00e1cie. Po\u010das \u0161koly absolvovala \u0161tudijn\u00fd pobyt na Akademia Sztuk P\u0119knych v Katowicach, Projektowanie Graficzne (2014) a absolventsk\u00fa \u0161tudijno-pracovn\u00fa st\u00e1\u017e v LoFi studio + Openstructures studio, Brusel, Belgicko (2016), v r\u00e1mci programu Erazmus+.<\/p>\n\n\n\n
Poch\u00e1dza zo Slovenska, no v s\u00fa\u010dasnosti ju n\u00e1jdete v Prahe, kde \u017eije, pracuje a najm\u00e4 pokra\u010duje v doktorandskom \u0161t\u00fadiu na FA \u010cVUT v odbore Te\u00f3ria architekt\u00fary a pamiatkov\u00e1 starostlivos\u0165. Vo svojom s\u00fa\u010dasnom doktorandskom v\u00fdskume sa zaober\u00e1 fungovan\u00edm projek\u010dn\u00fdch \u00fastavov a ich ateli\u00e9rov v druhej polovici 20. storo\u010dia v \u010cech\u00e1ch aj na Slovensku. Okrem toho pokra\u010duje vo v\u00fdstavnej \u010dinnosti, ktor\u00e1 je tie\u017e spojen\u00e1 s jej s\u00fa\u010dasn\u00fdm v\u00fdskumom.<\/p>\n\n\n\n
Narodila sa v rodine architektov (star\u00ed rodi\u010dia, rodi\u010dia) a preto sa prirodzene zauj\u00edma oblas\u0165 architekt\u00fary. Fascinovan\u00e1 oboma smermi, grafick\u00fdm dizajnom aj architekt\u00farou sa v poslednej dobe zauj\u00edma o povojnov\u00fa architekt\u00faru \u010ceskoslovenska. Jej vlastn\u00e9 inicia\u010dn\u00e9 projekty zvy\u010dajne zah\u0155\u0148aj\u00fa architekt\u00faru a urbanizmus a zameriavaj\u00fa sa na rie\u0161enie verejn\u00fdch probl\u00e9mov, urbanistick\u00e9ho pl\u00e1novania, trvalo udr\u017eate\u013en\u00e9ho zachovania architekt\u00fary a dostupnosti inform\u00e1ci\u00ed. S jej pr\u00e1cou ste sa mohli stretn\u00fa\u0165 napr\u00edklad aj v projekte Hlava5<\/a> (mapovanie v\u00fdtvarn\u00fdch diel na \u00fazem\u00ed Tren\u010d\u00edn), J\u00e1n H. Blicha<\/a> (tvorba jej star\u00e9ho otca, urbanistu a architekta), \u010di spolupr\u00e1ca na projekte IKONY<\/a> (dokument\u00e1rny seri\u00e1l o nekompromisnej gener\u00e1cii architektov a ikonick\u00fdch stavb\u00e1ch z \u010dias socializmu.).<\/p>\n\n\n\n Lucia je na vo\u013enej nohe, ale nie osamel\u00fd vlk. Rada spolupracuje s dizajn\u00e9rmi, kur\u00e1tormi, architektmi, umelcami, remeseln\u00edkmi a \u010fal\u0161\u00edmi tvoriv\u00fdmi tvorcami. Spolupr\u00e1ca je v jej tvorbe k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1, preto ju te\u0161\u00ed pr\u00e1ca na projektoch ako IKONY, \u010cierne diery, Tren\u010d\u00edn 2026, Gal\u00e9ria M.A. Bazovsk\u00e9ho v Tren\u010d\u00edne, (V\u00fd)Stavoprojekt Tren\u010d\u00edn, Gastro+, Abandoned (re)creation a mnoho \u010fal\u0161\u00edch.<\/p>\n\n\n\n Lucia Mlyn\u010dekov\u00e1 sa dlhodobo zaober\u00e1 architekt\u00farou a urbanizmom druhej polovice 20. storo\u010dia. V projekte (V\u00fd)Stavoprojekt Tren\u010d\u00edn sa zameriava na projek\u010dn\u00fa kancel\u00e1riu Stavoprojekt. V\u00fdstava (2020 \u2013 2021), ktor\u00fa v r\u00e1mci projektu realizovala, tvorila r\u00f4zne arch\u00edvne materi\u00e1ly zachyt\u00e1vaj\u00face v\u00fdstavbu v Tren\u010d\u00edne, pri\u010dom d\u00f4le\u017eit\u00e9 bolo zapojenie n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov, ktor\u00ed mohli prinies\u0165 vlastn\u00e9 materi\u00e1ly, fotografie alebo spomienky a vytvoria tak kolekt\u00edvnu pam\u00e4\u0165. Lucia sa prostredn\u00edctvom tak\u00fdchto projektov sna\u017e\u00ed pouk\u00e1za\u0165 na kvalitn\u00fa v\u00fdtvarn\u00fa a architektonick\u00fa str\u00e1nku n\u00e1vrhov a realiz\u00e1cii, ktor\u00e9 vznikli e\u0161te za \u010dias socializmu.<\/p>\n\n\n\n V roku 2020 boli na N\u00e1rodnej cene za dizajn vystaven\u00e9 dva Luciine projekty. J\u00e1n H. Blicha a Hlava 5 (alebo Hlava*****).<\/p>\n\n\n\n O dielo star\u00e9ho otca sa Lucia za\u010dala intenz\u00edvne zauj\u00edma\u0165 pribli\u017ene v roku 2015. V tom \u010dase \u0161tudovala vizu\u00e1lnu komunik\u00e1ciu na V\u0160VU, ale st\u00e1le ju to \u0165ahalo k architekt\u00fare. V bakal\u00e1rke vizu\u00e1lne spracovala \u00fazemn\u00fd pl\u00e1n Tren\u010d\u00edna, na \u010do chcela nadviaza\u0165 aj v magisterskej pr\u00e1ci. V nej sa napokon rozhodla venova\u0165 tvorbe star\u00e9ho otca. Lucia spracov\u00e1vala arch\u00edv J\u00e1na H. Blichu po\u010das jedn\u00e9ho semestra. Za\u010dala h\u013eadan\u00edm star\u00fdch z\u00e1znamov a dokumentov v pivnici, nesk\u00f4r sa jej podarilo objavi\u0165 inform\u00e1cie aj vo verejn\u00fdch arch\u00edvoch. Ve\u013ea vec\u00ed sa dozvedela od starej mamy, Tatiany Blichovej, ktor\u00e1 so svoj\u00edm mu\u017eom aj spolupracovala. Obaja sa spoznali v priebehu 60. rokov na vysokej \u0161kole v Bratislave. Tatiana sa \u0161pecializovala na stavebn\u00e9 in\u017einierstvo (nesk\u00f4r mala pri man\u017eelov\u00fdch stavb\u00e1ch na starosti statiku), J\u00e1n na architekt\u00faru, pri\u010dom ho v \u0161kole viedli v\u00fdznamn\u00e9 osobnosti ako Jan Emil Koula, Emil Bellu\u0161, Vladim\u00edr Karf\u00edk, Emanuel Hru\u0161ka a J\u00e1n Svetl\u00edk.<\/p>\n\n\n\n Projekt J\u00e1n H. Blicha mapuje a prezentuje tvorbu Ing. arch. J\u00e1na H. Blichu (1939 \u2013 1999) prostredn\u00edctvom jeho vnu\u010dky, Lucie Mlyn\u010dekovej. Prv\u00e1 v\u00fdstava (Gal\u00e9ria HotDock, Bratislava 2016), predstavovala architekta ako v\u0161estrann\u00e9ho a talentovan\u00e9ho umelca, architekta, urbanistu, soch\u00e1ra i grafika. V druhej (GMAB, Tren\u010d\u00edn 2018) sa div\u00e1k mohol okrem jeho tvorby zozn\u00e1mi\u0165 nie len s teoretickou rovinou jeho pr\u00e1ce, a tie\u017e sa na chv\u00ed\u013eu prenies\u0165 do \u00falohy architekta prostredn\u00edctvom hry in\u0161pirovanej architektov\u00fdm dielom. V porad\u00ed tretie pokra\u010dovanie v\u00fdstavy J\u00e1n H. Blicha si kladie za cie\u013e presk\u00fama\u0165 hlb\u0161ie dva z\u00e1kladn\u00e9 body v jeho \u017eivote. Prv\u00fdm je jeho vrcholov\u00e9 dielo, Dom sm\u00fatku na s\u00eddlisku Juh v Tren\u010d\u00edne a druh\u00fdm je hlb\u0161ie nazeranie na jeho osobnos\u0165, prostredn\u00edctvom jeho denn\u00fdch z\u00e1znamov z pracovn\u00fdch por\u00e1d v Stavoprojektovom ateli\u00e9ri.<\/p>\n\n\n\n J\u00e1n H. Blicha bol v\u0161estrann\u00fd umelec. P\u00f4sobil ako architekt a venoval si uzbanizmu \u010di dizajnu. J\u00e1n H. Blicha sa narodil v r. 1939 na v\u00fdchodnej \u010dasti Slovenska v obci Jasenov. U\u017e po\u010das \u0161t\u00fadia na Strednej priemyselnej \u0161kole drev\u00e1rskej v Pre\u0161ove z\u00edskaval vzdelanie smeruj\u00face k \u0161t\u00fadiu na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej \u0161koly technickej (dne\u0161nej FA-STU BA), ktor\u00fa ukon\u010dil v r. 1966. Tu na neho priamo vpl\u00fdvali vtedaj\u0161ie osobnosti architekt\u00fary a urbanizmu ako Vladim\u00edr Karf\u00edk, Emanuel Hru\u0161ka, J\u00e1n Svetl\u00edk \u010di Jan Emil Koula. Okrem toho tu spoznal Tatianu, s ktorou sa tie\u017e v r. 1966 vzali a n\u00e1sledne spolo\u010dne pres\u0165ahovali do Tren\u010d\u00edna. Pracova\u0165 pre mesto Tren\u010d\u00edn za\u010dal v roku 1967 na \u00datvare \u00fazemn\u00e9ho pl\u00e1novania a architekt\u00fary MsNV. Situ\u00e1cia po roku 1968 viedla k zmen\u00e1m v re\u017eime, postupne vy\u00fastila k obdobiu zn\u00e1mej normaliz\u00e1cie, no z\u00e1rove\u0148 pon\u00fakala nov\u00e9 pracovn\u00e9 pr\u00edle\u017eitosti. Nesk\u00f4r v roku 1974 za\u010dal pracova\u0165 pre Stavoprojekt Trnava, ktor\u00fd v tomto roku zalo\u017eil vysunut\u00e9 pracovisko v Tren\u010d\u00edne. Tu dostal mo\u017enos\u0165 p\u00f4sobi\u0165 ako ved\u00faci jedn\u00e9ho z ateli\u00e9rov a zotrval tu a\u017e do jeho ukon\u010denia v r. 1989. Okrem pr\u00edle\u017eitost\u00ed, ktor\u00e9 mu pon\u00fakal tento ateli\u00e9r, h\u013eadal tie\u017e priestor na realiz\u00e1ciu na p\u00f4de vtedaj\u0161ieho Zv\u00e4zu slovensk\u00fdch architektov (ZSA) \u010di prostredn\u00edctvom Slovensk\u00e9ho fondu v\u00fdtvarn\u00fdch umelcov(SFVU). Pribli\u017ene rok po Ne\u017enej revol\u00facii si s man\u017eelkou Tatianou zalo\u017eili vlastn\u00fa firmu Proarch, kde pracovala nesk\u00f4r aj ich dc\u00e9ra Adriana.<\/p>\n\n\n\n Lucia mapuje umenie vo verejnom priestore mesta Tren\u010d\u00edn. Poukazuje na situ\u00e1ciu v Tren\u010d\u00edne, kde pod\u013ea jej n\u00e1zoru, nach\u00e1dza dostatok verejn\u00fdch priestranstiev, ale ch\u00fdbaj\u00fa v nich \u013eudia. Pod\u013ea Lucii to v Tren\u010d\u00edne nie je to a\u017e tak o architekt\u00fare, ako o \u013eu\u010foch a udalostiach, ktor\u00e9 sa vo verejnom priestore nach\u00e1dzaj\u00fa. \u013dudia s\u00fa zvyknut\u00ed na ur\u010dit\u00fd sp\u00f4sob vyu\u017eitia priestoru (prejazd, prechod) a nemali motiv\u00e1ciu zmeni\u0165 svoje n\u00e1vyky. Potrebujeme sa u\u010di\u0165 vyu\u017e\u00edva\u0165 verejn\u00e9 plochy nov\u00fdm sp\u00f4sobom. Ukazuje sa, \u017ee aj m\u00e1le z\u00e1sahy, (stoli\u010dky \u2013 projekt \u201eSadni si\u201c v Bratislave, sl\u00e1vnos\u0165- \u201eza\u017e\u00edt m\u011bsto jinak\u201c v \u010cesku), ktor\u00e9 naru\u0161ia zau\u017e\u00edvan\u00fa predstavu vy\u017e\u00edvania mestsk\u00e9ho priestoru, vedia prinies\u0165 dlhodob\u00e9 zmeny vo vyu\u017e\u00edvan\u00ed t\u00fdchto priestranstiev a prinavr\u00e1ti\u0165 \u013eud\u00ed do mesta.<\/p>\n\n\n\n \u010eal\u0161\u00edm z\u00e1sadn\u00fdm projektom je Hlava 5. Projekt, ktor\u00fd si vzal za \u00falohu zmapova\u0165 umeleck\u00e9 in\u0161tal\u00e1cie, ktor\u00e9 vznikli v obdob\u00ed rokov 1965-1989 v r\u00e1mci tzv. Hlavy 5 pod\u013ea z\u00e1kona \u010d.355. Lucia Mlyn\u010dekov\u00e1 sa tieto diela rozhodla zmapova\u0165 a spolu s mamou, architektkou Adrianou Mlyn\u010dekovou, ktor\u00e1 je ved\u00facou \u00datvaru \u00fazemn\u00e9ho pl\u00e1novania v Tren\u010d\u00edne, architektom Alexandrom Topilinom a \u010desk\u00fdmi dizajn\u00e9rmi Michaelou Mr\u00e1zkovou a Prokopom Harazimom rozbehli projekt Hlava***** (Hlava5). V r\u00e1mci v\u00fdskumu sa im doposia\u013e podarilo zaevidova\u0165 pribli\u017ene 120 diel. Tie s\u00fa pod\u013ea Lucie z 80 percent v dezol\u00e1tnom stave. T\u00fdka sa to najm\u00e4 zhrdzaven\u00fdch bronzov\u00fdch odliatkov, ale aj rozpadaj\u00facich sa bet\u00f3nov\u00fdch plast\u00edk. Viacer\u00e9 sochy s\u00fa pritom dnes nezvestn\u00e9 \u2013 okrem bet\u00f3nov\u00e9ho Psa od Blichu s\u00fa to niektor\u00e9 diela od Petra Lehock\u00e9ho a napr\u00edklad aj T\u0155\u0148ov\u00e1 koruna od soch\u00e1ra Jozefa Fizela.<\/p>\n\n\n\n Cie\u013eom iniciat\u00edvy diela aj postupne re\u0161taurova\u0165. V spolupr\u00e1ci s mestom u\u017e vy\u010distili a obnovili sochy v mestskom parku ako aj dvojicu Blichov\u00fdch plast\u00edk. Na rade s\u00fa diela \u010fal\u0161\u00edch autorov. V bud\u00facnosti by chceli opravi\u0165 v\u0161etky diela, ktor\u00e9 patria mestu. Jednou z motiv\u00e1ci\u00ed jej aj \u00faspe\u0161n\u00e1 kandidat\u00fara Tren\u010d\u00edna na titul Eur\u00f3pske hlavn\u00e9 mesto kult\u00fary v roku 2026.<\/p>\n\n\n\n V roku 2022 sa podarilo Lucii spolu s Mateuszom S\u0142owakiewiczk\u00fdm a Pawe\u0142om Ratajczykom (Potvory), z\u00edska\u0165 N\u00e1rodn\u00fa cenu za dizajn za Ikony web-doc v kateg\u00f3rii Digital. S oboma dizajn\u00e9rmi sa strela pr\u00e1ve na \u0161tudijnom pobyte v Po\u013esku a nesk\u00f4r v spolo\u010dnom ateli\u00e9ry v Prahe.<\/p>\n\n\n\n Web-doc dokument\u00e1rnej s\u00e9rie Ikony chce interakt\u00edvnou a vizu\u00e1lne p\u00fatavou formou nadchn\u00fa\u0165 dospel\u00fdch i ml\u00e1de\u017e pre t\u00e9mu slovenskej architektonickej moderny. Text webu sprev\u00e1dza audiovizu\u00e1lny obsah starostlivo vybran\u00fd z arch\u00edvov \u2013 zostrihan\u00e9 vide\u00e1, arch\u00edvne fotografie stavieb, ale aj fotografie zo s\u00fa\u010dasnosti a autorsk\u00e9 kol\u00e1\u017ee. Hlavnou in\u0161pir\u00e1ciou bol grafick\u00fd dizajn obdobia modernizmu. Str\u00e1nka funguje ako samostatn\u00e9 dielo, ale d\u00e1 sa vn\u00edma\u0165 aj ako ak\u00fdsi \u00favod do cel\u00e9ho dokument\u00e1rneho cyklu. Web je kompletne prelo\u017een\u00fd do anglick\u00e9ho jazyka a spolu s otitulkovan\u00fdmi filmami dokument\u00e1rnej s\u00e9rie umo\u017e\u0148uje prezent\u00e1ciu tejto najlep\u0161ej hodiny slovenskej architekt\u00fary aj \u0161irok\u00e9mu zahrani\u010dn\u00e9mu publiku.<\/p>\n\n\n\n Projekt Ikony mapuje gener\u00e1ciu architektov, ktor\u00e1 po druhej svetovej vojne formovala nielen architektonick\u00fa tv\u00e1r krajiny, ale aj samotn\u00fd obraz architekta ako nekompromisnej origin\u00e1lnej individuality. Cie\u013eom tohoto projektu nie je feti\u0161izova\u0165 vybran\u00e9 osobnosti architekt\u00fary, ale uk\u00e1za\u0165 ich pr\u00e1cu vo svetle dobov\u00fdch kontextov a s\u00fa\u010dasn\u00fdch paradoxov. V zrkadle oscilovania medzi ich uctievan\u00edm a prekl\u00ednan\u00edm, medzi ochranou a b\u00faran\u00edm ich diel, sa formuj\u00fa portr\u00e9ty osobnost\u00ed \u2013 ikon povojnovej moderny.<\/p>\n\n\n\n Ukazuje sa, \u017ee probl\u00e9m s dedi\u010dstvom modernizmu je st\u00e1le ve\u013emi aktu\u00e1lny. Sta\u010d\u00ed si spomen\u00fa\u0165, \u017ee developeri pr\u00e1ve (2022) b\u00faraj\u00fa bratislavsk\u00fd Istropolis, v\u00fdznamn\u00e9 dielo slovenskej povojnovej architekt\u00fary. Vlani (2021) zasa pri v\u00fdstavbe dia\u013enice pri odpo\u010d\u00edvadle Triblavina odstr\u00e1nili s\u00fabor bet\u00f3nov\u00fdch prelieza\u010diek, ktor\u00e9 boli dielom Alexandra Bilkovi\u010da a architektov Vikt\u00f3rie Cvengro\u0161ovej a Virgila Droppu.<\/p>\n\n\n\n Jedn\u00fdm z d\u00f4vodov, pre\u010do sa architekt\u00fara a v\u00fdtvarn\u00e9 diela necitliv\u00fdm z\u00e1sahom menia na nepoznanie, pr\u00edpadne sa likviduj\u00fa, je pod\u013ea Lucie fakt, \u017ee sa na\u0161a spolo\u010dnos\u0165 nedok\u00e1zala od minul\u00e9ho re\u017eimu odosobni\u0165. \u201eJe asi najjednoduch\u0161ie tak\u00e9to diela ods\u00fadi\u0165 a hodi\u0165 do jedn\u00e9ho vreca s t\u00fdm, \u017ee s\u00fa poplatn\u00e9 komunizmu,\u201c hovor\u00ed Lucia. Nazd\u00e1va sa, \u017ee \u013eu\u010fom sa nechce sk\u00fama\u0165, nemaj\u00fa o to z\u00e1ujem a ch\u00fdba aj dostato\u010dn\u00fd \u010dasov\u00fd odstup. Lucia na z\u00e1ver dod\u00e1va: \u201eAsi mus\u00ed nasta\u0165 genera\u010dn\u00e1 v\u00fdmena, aby na to spolo\u010dnos\u0165 za\u010dala nazera\u0165 inak. Moja gener\u00e1cia tieto diela u\u017e napr\u00edklad nevn\u00edma cez prizmu re\u017eimu, ale ako samostatn\u00e9 v\u00fdtvarn\u00e9 diela. D\u00f4kazom s\u00fa aj viacer\u00e9 iniciat\u00edvy a ob\u010dianske hnutia, ktor\u00e9 akt\u00edvne poukazuj\u00fa na ich v\u00fdznam.\u201c.<\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n