Aj ke\u010f ho ako mal\u00e9ho ani nenapadlo, \u017ee sa raz stane umelcom a \u017ee bude vystavova\u0165 svoje diela, napriek tomu sa to chtiac-nechtiac udialo. U\u017e ako die\u0165a r\u00e1d kreslil a v\u017edy ho to bavilo. Len\u017ee v tom veku chcel by\u0165 rad\u0161ej \u0161of\u00e9rom autobusu alebo archeol\u00f3gom. N\u00e1klonnos\u0165 k umeniu pri\u0161la a\u017e na strednej \u0161kole, kde ho zaujala grafika. T\u00e1 mu vyhovovala pre detailn\u00fa pr\u00e1cu v tenk\u00fdch link\u00e1ch a obvykle v monochr\u00f3mnom preveden\u00ed. No \u0161t\u00fadiom dej\u00edn umenia a konfront\u00e1ciou s in\u00fdmi maliarskymi odvetviami, najm\u00e4 hist\u00f3riou tradi\u010dnej ma\u013eby z\u00e1padn\u00e9ho sveta si uvedomil, \u017ee mu je bli\u017e\u0161ia pr\u00e1ve ma\u013eba. A tak sa rod\u00e1k z Pre\u0161ova Richard Marco rozhodol sk\u00fama\u0165 ma\u013ebu na vysokej \u0161kole. V rokoch 2015 \u2013 2021 \u0161tudoval na V\u0160VU v Bratislave u prof. Daniela Fishera a u prof. Ivana Csudaia. Jeho tvorba v sebe sp\u00e1ja prvky in\u0161pirovan\u00e9 historickou ma\u013ebou i fotorealizmom, ktor\u00e9 kombinuje s modern\u00fdmi digit\u00e1lnymi technol\u00f3giami.<\/p>\n\n\n\n
U\u017e po\u010das \u0161t\u00fadia v roku 2020 na Vysokej \u0161kole v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed, na katedre ma\u013eby, vst\u00fapil na umeleck\u00fa sc\u00e9nu v\u00fdraznou samostatnou v\u00fdstavou v Silentium v Gal\u00e9rii mesta Bratislavy<\/a> a po ukon\u010den\u00ed \u0161koly pokra\u010doval v prezent\u00e1cii svojej tvorby samostatnou v\u00fdstavou Leth\u00e9 v Nitrianskej Galerii<\/a>. Prezentoval sa na skupinov\u00fdch v\u00fdstav\u00e1ch v gal\u00e9rii v Liptovskom Mikul\u00e1\u0161i a v Bratislave. Je zast\u00fapen\u00fd v s\u00fakromn\u00fdch zbierkach doma aj v zahrani\u010d\u00ed. Aktu\u00e1lne prebieha jeho autorsk\u00e1 v\u00fdstava v Station conteporary art gallery<\/a>.<\/p>\n\n\n\n Vo svojom maliarskom programe nar\u00e1ba s realistick\u00fdmi mot\u00edvmi. Pri ich spracovan\u00ed sa pohybuje od expres\u00edvne gestick\u00e9ho po fotorealisticky prec\u00edzny rukopis. Jeho pr\u00e1cu mo\u017eno obsahovo i form\u00e1lne prepoji\u0165 s historickou, najm\u00e4 barokovou ma\u013ebou. Dramatick\u00e1 svetelnos\u0165 jeho obrazov aj pou\u017e\u00edvan\u00e1 technika farebn\u00fdch lakov a laz\u00far, ktor\u00fa niekedy kombinuje s grafitovou kresbou, je \u0148ou do istej miery in\u0161pirovan\u00e1. Budovanie v\u00fdznamu obrazu u neho stoj\u00ed na pr\u00e1ci so symbolmi, a to v rovine predmetovej, ako aj v rovine symbolickej farebnosti jednotliv\u00fdch pl\u00e1tien.<\/p>\n\n\n\n Richard v roku 2020 vst\u00fapil svojou samostatnou v\u00fdstavou Silentium do podkrovia Mirbachovho pal\u00e1ca Gal\u00e9rie mesta Bratislavy s existenci\u00e1lnou t\u00e9mou smrti. Kone\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 sa objavuje v jeho dielach nie je v\u00fdrazom sm\u00fatku \u010di morbidity, ale d\u00e1va si za cie\u013e hovori\u0165 viac o \u0165a\u017eiskov\u00fdch obrysoch \u017eivota samotn\u00e9ho. Oproti aktu\u00e1lnym, ale pominute\u013en\u00fdm t\u00e9mam sa koncentruje na ve\u010dn\u00e9 ot\u00e1zky existencie \u010dloveka. Vz\u0165ah \u017eivota a smrti v jeho pr\u00e1cach \u00fazko s\u00favis\u00ed s modernou filozofiou, zaoberaj\u00facou sa podstatou existencie \u010dloveka. Viac ako stav je pre neho bytie spojen\u00e9 s \u010dasom a trvan\u00edm. Smr\u0165 ako tu\u0161en\u00e9 a nevyhnutn\u00e9 ukon\u010denie tohto trvania tak paradoxne m\u00f4\u017ee by\u0165 zdrojom prec\u00edtenia h\u013abky \u017eivota. N\u00e1zov v\u00fdstavy Silentium je latinsk\u00fdm v\u00fdrazom pre ticho a odkazuje na posv\u00e4tn\u00fa hodinu modlitieb. Pre s\u00fa\u010dasn\u00e9ho \u010dloveka m\u00e1 predstavova\u0165 stav ut\u00ed\u0161enia a vymanenia sa z r\u00fdchlo plyn\u00faceho sveta. V\u00fdstava sa sna\u017eila div\u00e1kovi umo\u017eni\u0165 pre\u017ei\u0165 tak\u00e9to post\u00e1tie v pokoji a prepojenie so sebou sam\u00fdm ako aj s vlastnou kone\u010dnos\u0165ou \u2013 bez neust\u00e1lej snahy o v\u00fdkon, ktor\u00fd sa v na\u0161ej spolo\u010dnosti stal takmer modlou. V zmysle historick\u00e9ho zrkadlenia pominute\u013enosti vst\u00fapil Richard aj do dial\u00f3gu so st\u00e1lou expoz\u00edciou barokov\u00fdch zbierok Gal\u00e9rie mesta Bratislavy. Zasiahol do nej v autentick\u00fdmi pr\u00e1cami a naru\u0161il jej ust\u00e1len\u00e9 vz\u0165ahy ako aj ve\u010dnos\u0165 v r\u00e1mci pr\u00edbehu dej\u00edn umenia. In\u0161tal\u00e1cia obrazov, opret\u00fdch o stenu, akoby pripraven\u00fdch na odvoz, prezentuje do\u010dasnos\u0165 tohto z\u00e1sahu. Hoci n\u00e1metom jeho diel s\u00fa sochy zo stredoeur\u00f3pskych gal\u00e9ri\u00ed, nejedn\u00e1 sa o reprodukcie diel GMB. S\u00fa samostatn\u00fdm dial\u00f3gom diela v diele, ktor\u00e9 umiestnen\u00edm do st\u00e1lej expoz\u00edcie z\u00edskali \u010fal\u0161ie uhly komunik\u00e1cie. Pominute\u013enos\u0165 diel ako umeleck\u00fdch vyjadren\u00ed dobov\u00fdch n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch predst\u00e1v a sveton\u00e1zorov bola v galerijnom prostred\u00ed zastaven\u00e1 konzervovan\u00edm, stopy \u010dasu v\u0161ak na nich ostali v podobe oderov a jaziev. Richard svojim obrazom tie\u017e u\u0161tedril \u201erany\u201c v podobe f\u013eakov od laz\u00far \u010di riedidla, \u010d\u00edm utrpenie kone\u010dnosti zap\u00edsal priamo do \u0161trukt\u00fary svojich obrazov. Text k v\u00fdstave pripravila kur\u00e1torka Richardovej v\u00fdstavy Jana Babu\u0161iakov\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Pod\u013ea gr\u00e9ckej mytol\u00f3gie vstup do podsvetia str\u00e1\u017ei Kerberos \u2013 ohniv\u00fd pes s troma hlavami. M\u00e1 zabr\u00e1ni\u0165 du\u0161iam m\u0155tvych, aby sa vr\u00e1tili do norm\u00e1lneho sveta, a \u017eiv\u00fdm, aby vst\u00fapili do r\u00ed\u0161e m\u0155tvych. Od sveta \u017eiv\u00fdch odde\u013euje podsvetie 5 riek: v\u0161etko zmrazuj\u00faca rieka Styx, rieka n\u00e1rekov Acher\u00f3n, rieka z\u00e1rmutkov K\u00f3k\u00fdtos, ohniv\u00e1 rieka Pyriflegeth\u00f3n a temn\u00e1 L\u00e9th\u00e9, ktorej vody d\u00e1vaj\u00fa zabudn\u00fa\u0165 na v\u0161etko pozemsk\u00e9. Cez rieku Styx prev\u00e1\u017ea du\u0161e prievozn\u00edk Ch\u00e1ron, ale len za poplatok. Tento starovek\u00fd odkaz sa sna\u017eil Richard na v\u00fdstave L\u00e9th\u00e9 v Nitrianskej Gal\u00e9rii konfrontova\u0165 so s\u00fa\u010dasnos\u0165ou, ke\u010f s\u00fa pocity pr\u00e1zdna a pominute\u013enosti rovnako n\u00e1stoj\u010div\u00e9 ako v cel\u00fdch dejin\u00e1ch \u013eudstva. Richard o\u017eivuje niektor\u00e9 historick\u00e9 \u201epr\u00edzraky\u201c a v konfront\u00e1cii s dne\u0161kom ich vyu\u017e\u00edva ako komunika\u010dn\u00fd prostriedok s verejnos\u0165ou. \u010ci u\u017e ide o pohrebn\u00e9 dary, rozpadnut\u00e9 sochy modiel, resp. zni\u010den\u00e9 umeleck\u00e9 diela ako stopy konfliktov, ktor\u00e9 zmenili svet. Kolekciou L\u00e9th\u00e9 sa Richard predstavuje ako maliar intenz\u00edvne sa zauj\u00edmaj\u00faci najm\u00e4 o portr\u00e9t. N\u00e1v\u0161tevn\u00edk bol na v\u00fdstave konfrontovan\u00fd napr\u00edklad so zobrazen\u00edm detskej lebky \u010di s apropri\u00e1ciou \u201eOstrova smrti\u201c Arnolda B\u00f6cklina, resp. portr\u00e9tom \u201eKr\u00e1\u013eovnej noci\u201c \u2013 neexistuj\u00facej podoby Margar\u00e9ty Brabantskej. T\u00e9ma temnej pominute\u013enosti a zabudnutia je ch\u00e1pan\u00e1 metaforicky. P\u00e4\u0165 riek podsvetia \u2013 p\u00e4\u0165 r\u00f4znych em\u00f3ci\u00ed. V\u00fdstavou sa vinulo zabudnutie (L\u00e9th\u00e9) a pripom\u00ednanie, ke\u010f\u017ee pri vstupe do podsvetia sa museli m\u0155tvi napi\u0165 z L\u00e9th\u00e9, aby zabudli na svoje spomienky a minul\u00fa existenciu. Kur\u00e1torkou tejto v\u00fdstavy bola \u013dudmila Kasaj Pol\u00e1\u010dkov\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Najnov\u0161ia samostatn\u00e1 v\u00fdstava Richarda Marca pokra\u010duje v jeho zaujat\u00ed t\u00e9mou pominute\u013enosti a smrte\u013enosti. \u0164a\u017eisko v\u00fdstavy s n\u00e1zvom Revenant tvor\u00ed rovnomenn\u00e1 s\u00e9ria jeho najnov\u0161\u00edch diel, v ktor\u00fdch typicky \u013eudsk\u00fd aspekt tentoraz silnej\u0161ie prep\u00e1ja so sf\u00e9rou umenia a kladie si ot\u00e1zku, \u010di je zni\u010den\u00fd obraz nadobro straten\u00fd. Tak\u00e9to ma\u013eby znovuvytv\u00e1ra na z\u00e1klade ich fotografick\u00fdch z\u00e1znamov, pri\u010dom ich obraz sklad\u00e1 z vrstiev farieb, ktor\u00e9 nar\u00fa\u0161a rozp\u00fa\u0161\u0165adlom. T\u00e1to autorsk\u00e1 technika sp\u00f4sobuje v kone\u010dnom v\u00fdsledku ist\u00fa rozostrenos\u0165 a ne\u010ditate\u013enos\u0165 a vn\u00fatorne s\u00favis\u00ed so stopami, ktor\u00e9 po skuto\u010dnom umeleckom diele ostali, \u010di u\u017e s\u00fa to fotografie, \u0161t\u00fadie alebo opisy. Tie s\u00fa zo svojej podstaty nepresn\u00e9 a nedostato\u010dn\u00e9 \u2013 rekon\u0161trukcia je preto vopred ods\u00faden\u00e1 na interpret\u00e1ciu. Nejedn\u00e1 sa teda o reprodukcie, ale o vzkriesenie diel z jeho odtla\u010dkov. Kur\u00e1torkou aktu\u00e1lnej v\u00fdstavy je Jana Babu\u0161iakov\u00e1<\/p>\n\n\n\n Richard Marco s\u00edce patr\u00ed k najmlad\u0161ej gener\u00e1ci\u00ed umelcov na Slovensku, ale v\u010faka svojej maliarskej technike in\u0161pirovanej historickou ma\u013ebou, v zaujat\u00ed bytostn\u00fdmi ot\u00e1zkami \u010dloveka a kombin\u00e1ciou s vizu\u00e1lnym jazykom fotografie, u\u017e patr\u00ed k v\u00fdrazn\u00fdm solit\u00e9rnym autorom v m\u00e9diu ma\u013eby.<\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n