Aj ke\u010f v detstve chcel by\u0165 sk\u00f4r pot\u00e1pa\u010dom alebo smetiarom, popri t\u00fdmto pl\u00e1nom st\u00e1le kreslil a ma\u013eoval. Kreslil, kreslil a kreslil a\u017e ho spolu\u017eia\u010dka zo z\u00e1klady prihl\u00e1sila na \u201ezu\u0161ku\u201c. Tam sa zozn\u00e1mil s mo\u017enos\u0165ou \u00eds\u0165 \u0161tudova\u0165 na stredn\u00fa umeleck\u00fa \u0161kolu do Kremnice. Po dlh\u0161\u00edch diskusi\u00e1ch doma, si nakoniec pretla\u010dil, \u017ee pr\u00e1ve do Kremnice \u0161tudova\u0165 p\u00f4jde. Napriek tomu, \u017ee poch\u00e1dzal sk\u00f4r z be\u017enej \u201epraktickej\u201c rodiny, ktor\u00e1 nemala ve\u013emi vz\u0165ah k umeniu, na\u0161iel si doma aspo\u0148 kni\u017eku N\u00e1rodnej gal\u00e9rie v Lond\u00fdne. Z nej si prekres\u013eoval portr\u00e9ty od Rubensa \u010di C\u00e9zanna. Nesk\u00f4r za\u010dal prekres\u013eova\u0165 hudobn\u00e9 kapely z plag\u00e1tov. Na strednej za\u010dal kresli\u0165 aj \u017eiv\u00fdch modelov a modelky. \u0160t\u00fadium v Kremnicou mu dalo ve\u013ea a hlavne dobr\u00fd odrazov\u00fd most\u00edk k \u010fal\u0161\u00edm pl\u00e1nom.<\/p>\n\n\n\n
V roku 2005 nast\u00fapil na Fakultu v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed Akad\u00e9mie umen\u00ed v Banskej Bystrici do Ateli\u00e9ru klasick\u00fdch maliarskych discipl\u00edn k profesorovi \u013dudov\u00edtovi Holo\u0161kovi. V rokoch 2009 a\u017e 2011 \u0161tudoval na Vysokej \u0161kole v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Bratislave v Ateli\u00e9ri mal+by u docentky Klaudie Kosziby. Zatia\u013e posledn\u00fdm \u0161tudijn\u00fdm krokom bolo, ke\u010f v roku 2014 ukon\u010dil doktorandsk\u00e9 \u0161t\u00fadium na Fakulte v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed Akad\u00e9mie umen\u00ed v Banskej Bystrici u profesora \u013dudov\u00edta Holo\u0161ku. Od toho roku z\u00e1rove\u0148 p\u00f4sob\u00ed ako odborn\u00fd asistent na Univerzite Kon\u0161tant\u00edna Filozofa v Nitre na Katedre v\u00fdtvarnej tvorby a v\u00fdchovy.<\/p>\n\n\n\n
Juraj Toman je maliarom strednej gener\u00e1cie slovensk\u00fdch autorov. P\u00f4sob\u00ed v Tren\u010d\u00edne. Vo svojej tvorbe sa venuje s\u00fastavn\u00fdm sp\u00f4sobom ma\u013ebe a vyobrazovaniu krajiny a mestsk\u00e9ho prostredia. Znovu otv\u00e1ra a prehodnocuje \u017e\u00e1ner krajinoma\u013eby najm\u00e4 z h\u013eadiska jej narat\u00edvnych kval\u00edt. Pozn\u00e1vac\u00edm znakom Jurajov\u00fdch malieb je viac\u00farov\u0148ov\u00e9 ch\u00e1panie priestoru. Rozvrstvuje ho podobne, ako to rob\u00ed \u013eudsk\u00e9 vn\u00edmanie \u2013 v\u017edy pracuje s viac ako jedn\u00fdm \u010dasopriestorom. Tento princ\u00edp sa v jeho obrazoch prejavuje ako simult\u00e1nne ma\u013eovanie dvoch rov\u00edn zobrazovanej krajiny \u010di urb\u00e1nneho priestoru na jednom pl\u00e1tne. Nevyh\u00fdba sa istej nostalgii – kedy premie\u0161avanie toho, \u010do bolo, bude a mohlo by\u0165, p\u00f4sob\u00ed ako zn\u00e1zornenie \u010dohosi ch\u00fdbaj\u00faceho, ne\u00fapln\u00e9ho v tom, ako sa svet jav\u00ed \u201etu a teraz\u201c.<\/p>\n\n\n\n
Jeho diela spo\u010diatku vznikaj\u00fa priamo na mieste, kde m\u00e1 mo\u017enos\u0165 dan\u00fd n\u00e1met vidie\u0165. Nesk\u00f4r sa v\u0161ak s obrazom pres\u00fava do svojho ateli\u00e9ru, kde intuit\u00edvnym sp\u00f4sobom dielo dokon\u010duje do fin\u00e1lnej podoby. Tak\u00fdto pr\u00edstup dovo\u013euje p\u00f4vodn\u00fd n\u00e1met, ktor\u00fd Juraj dr\u017e\u00ed vo svojej mysli u\u017e iba ako rozmazan\u00fa predstavu, premeni\u0165 na skuto\u010dn\u00fd obraz. Preto\u017ee u\u017e nevn\u00edma iba p\u00f4vodn\u00fd n\u00e1met, ale predov\u0161etk\u00fdm plochu obrazu a prvotn\u00fd z\u00e1znam, ktor\u00fd si vy\u017eaduje nov\u00fd pr\u00edstup. Jeho n\u00e1metmi sa pritom st\u00e1vaj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm opusten\u00e9 \u010dasti miest. Tov\u00e1rne, kotolne, hospod\u00e1rske dvory. Nepriamym sp\u00f4sobom tak mo\u017eno tieto obrazy vn\u00edma\u0165 aj ako upozornenie na st\u00e1le existuj\u00face dedi\u010dstvo.<\/p>\n\n\n\n
Niekedy sa ocit\u00e1me v minulosti, inokedy v pr\u00edtomnosti, st\u00e1le m\u00e1me mo\u017enos\u0165 medzi t\u00fdmito vrstvami prep\u00edna\u0165, \u201epreostrova\u0165\u201c poh\u013ead na in\u00fa \u00farove\u0148 reality. Najin\u0161pirat\u00edvnej\u0161\u00edmi s\u00fa pre Juraja vypr\u00e1zdnen\u00e9 ulice mesta, vr\u00e1tane jeho \u201enemiest\u201c \u2013 opusten\u00fdch, nefunk\u010dn\u00fdch, logiku postr\u00e1daj\u00facich exteri\u00e9rov. Na prechod do inej reality n\u00e1s \u0161peci\u00e1lne neupozor\u0148uje, zrak div\u00e1ka do nej naj\u010dastej\u0161ie nech\u00e1 jednoducho \u201eprepadn\u00fa\u0165\u201c v druhej polovici obrazu. Pou\u017e\u00edva presved\u010div\u00e9 prostriedky aktu\u00e1lneho v\u00fdtvarn\u00e9ho jazyka, nie v\u0161ak bez jemnej pr\u00edmesi \u201eretro\u201c v\u00fdrazu.<\/p>\n\n\n\n
Aktu\u00e1lna Jurajova v\u00fdstava nesie n\u00e1zov No\u010dn\u00e9 situ\u00e1cie. \u010co si v\u0161\u00edmate po\u010das no\u010dn\u00fdch prech\u00e1dzok, napr\u00edklad po\u010das ven\u010denia psa v okol\u00ed domu? Aut\u00e1, stromy, \u013eud\u00ed, budovy? Tren\u010diansky v\u00fdtvarn\u00edk Juraj Toman ma\u013euje z fotografie alebo priamo aj tieto tzv. no\u010dn\u00e9 situ\u00e1cie. Poh\u013eady na osvetlen\u00e9 \u010dasti ulice, vchody do panel\u00e1ka, v\u0161etko so svojskou atmosf\u00e9rou vn\u00edmania priestoru a \u010dasu. Na v\u00fdstave v bratislavskej Station Contemporary Art Gallery v Petr\u017ealke m\u00f4\u017eete vidie\u0165 pr\u00e1ve tieto tzv. No\u010dn\u00e9 situ\u00e1cie, ale aj poh\u013eady na mestsk\u00fd priestor, zvierat\u00e1 v zanikaj\u00facej architekt\u00fare b\u00fdvalej Meriny alebo stretnutia s priate\u013emi v ateli\u00e9ri. Tento v\u00fdber je pritom prirodzene podmienen\u00fd spont\u00e1nnym rozhodnut\u00edm umelca ma\u013eova\u0165 to, \u010do sa nach\u00e1dza v jeho tesnej bl\u00edzkosti. \u017divotn\u00fd priestor s\u00fa\u010dasn\u00e9ho \u010dloveka predsa len z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti tvor\u00ed pobyt v meste. Nejedn\u00e1 sa v\u0161ak o mesto v jeho \u017eivej, dennej podobe, ale naopak ide o prostredie, ktor\u00e9 je zahalen\u00e9 r\u00fa\u0161kom noci, a ak\u00fdmsi neop\u00edsate\u013en\u00fdm tajomnom. No\u010dn\u00e9 situ\u00e1cie, ktor\u00e9 Juraj vypodobuje dokonca m\u00f4\u017eu vzbudzova\u0165 u niektor\u00fdch z n\u00e1s pocit akejsi neistoty, strachu a o\u010dak\u00e1vania, \u017ee sa m\u00e1 udia\u0165 nie\u010do prekvapuj\u00face. V skuto\u010dnosti sa ale ni\u010d nedeje. Priestor zost\u00e1va pr\u00e1zdny a \u013eudia na obrazoch stoja st\u00e1le v tej istej polohe. Pr\u00e1ve t\u00e1to statickos\u0165 v\u0161ak umo\u017e\u0148uje vn\u00edma\u0165 jeho diela aj z in\u00e9ho uhla poh\u013eadu. Po chv\u00ed\u013each pozorovania sa otvoria mo\u017enosti ponori\u0165 sa do obrazu hlb\u0161ie. Do jeho atmosf\u00e9ry a zamera\u0165 svoj poh\u013ead na osobit\u00fa a vycibren\u00fa farebnos\u0165. Tak\u00fa, o ktorej pochybujeme \u010di je re\u00e1lnou napodobeninou, ktor\u00fa umelec skuto\u010dne videl, alebo fikt\u00edvnou fant\u00e1ziou autora, ktor\u00e1 odzrkad\u013euje jeho pocity a n\u00e1lady. Podstatnej\u0161ie ale je, \u017ee t\u00e1to neistota vytv\u00e1ra mo\u017enos\u0165 c\u00edti\u0165 vlastn\u00e9 em\u00f3cie. Skrze \u00faprimn\u00fa v\u00fdpove\u010f o mieste sa tak pon\u00faka mo\u017enos\u0165 \u010d\u00edta\u0165 Jurajove obrazy ako obnovu citov k pre\u017e\u00edvanej skuto\u010dnosti. Upozor\u0148uje na vz\u0165ah \u010dloveka k miestu, kde sa nach\u00e1dza. Autor textu k v\u00fdstave je Pavol M\u00fadry.<\/p>\n\n\n\n
Juraj ve\u013emi r\u00e1d spom\u00edna aj na spolo\u010dn\u00fa v\u00fdstavu s Jurajom Florekom z roku 2014, ktor\u00e1 sa konala v multimedi\u00e1lnom priestore pre s\u00fa\u010dasn\u00fa kult\u00faru N\u00e1stupi\u0161te 1-12 v podchode pod Autobusovou stanicou v Topo\u013e\u010danoch. I\u0161lo o ma\u013eby in\u0161pirovan\u00e9 s\u00fa\u010dasn\u00fdm, preva\u017ene ponur\u00fdm mestsk\u00fdm prostred\u00edm, opusten\u00fdmi are\u00e1lmi a zabudnut\u00fdmi pr\u00edrodn\u00fdmi zakutiami mesta. Maliarsky pr\u00edstup oboch autorov je po form\u00e1lnej str\u00e1nke vyhotovenia obrazu odli\u0161n\u00fd a z\u00e1rove\u0148 povahovo poch\u00e1dzaj\u00faci z takmer identick\u00e9ho zdroja. Ich spolo\u010dn\u00fdm znakom je priamy vizu\u00e1lny dojem z obklopuj\u00faceho, priamo za\u017eit\u00e9ho priestoru, pri\u010dom obaja pristupuj\u00fa k viden\u00e9mu z\u00e1\u017eitku \u00faplne inak. Viden\u00e1 skuto\u010dnos\u0165 pretransformovan\u00e1 do obrazu je v ich ma\u013eb\u00e1ch obohaten\u00e1 o v\u00fdznamy, ktor\u00e9 sa v obrazoch t\u00fdchto dvoch maliarov paralelne prel\u00ednaj\u00fa. Mo\u017eno trochu poetizovan\u00fd p\u00e1tos pre\u017e\u00edvanej v\u0161ednosti badate\u013en\u00fd v ich tvorbe, bol e\u0161te umocnen\u00fd netradi\u010dn\u00fdm priestorom monument\u00e1lneho podchodu pod Autobusovou stanicou v Topo\u013e\u010danoch, v ktorom sa autori rozhodli prezentova\u0165 svoje diela.<\/p>\n\n\n\n
D\u00f4le\u017eit\u00fdm projektom, na ktorom participoval aj Juraj je v\u00fdstava Premeny Meriny. Merina v podobe, v akej sme ju poznali, u\u017e neexistuje. Pr\u00e1ve teraz prebiehaj\u00fa nezvratn\u00e9 zmeny, ktor\u00fdch v\u00fdsledkom bude definit\u00edvna likvid\u00e1cia jedn\u00e9ho z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch priemyseln\u00fdch are\u00e1lov na Slovensku, a spolu s n\u00edm mizne aj kus hist\u00f3rie Tren\u010d\u00edna. Merina v \u010dasoch svojej najv\u00e4\u010d\u0161ieho rozmachu zamestn\u00e1vala tis\u00edce Tren\u010danov a jej hist\u00f3ria je s\u00fa\u010das\u0165ou kolekt\u00edvnej pam\u00e4te mesta a jeho obyvate\u013eov. V\u00fdstava Premeny Meriny je reakciou na tento proces, ktor\u00fd sa jej autori pok\u00fasili zaznamena\u0165 a transformova\u0165 do formy umeleck\u00fdch v\u00fdstupov. Vystavuj\u00faci autormi okrem Juraja Tomana boli Tom\u00e1\u0161 Tulis, Martin \u017dovinec, Jozef \u017dovinec, Jana Gombikov\u00e1, Piotr G\u0105ska, Du\u0161an Chrastina a Andrej Dan\u00f3czi. V\u00fdstava sa konala v roku 2021 v industri\u00e1lnych negalerijn\u00fdch priestoroch na \u017eelezni\u010dnej stanici v Tren\u010d\u00edne.<\/p>\n\n\n\n