Ako v\u00fdtvarn\u00e1 umelky\u0148a komunikuje s div\u00e1kom predov\u0161etk\u00fdm na vizu\u00e1lnej \u00farovni. Ako maliarka hovor\u00ed jazykom \u0161trukt\u00far a kompoz\u00edcie. Ako \u010dlovek chce ma\u0165 svoj n\u00e1zor. Ako div\u00e1k o\u010dak\u00e1va katarziu. Ako tvorca chce zastavi\u0165 \u010das.<\/p>\n\n\n\n
Postupom \u010dasu berie posolstvo umenia \u010doraz zodpovednej\u0161ie a paradoxne aj hravej\u0161ie. V posledn\u00fdch rokoch jej tvorba smeruje k abstrakcii, ktor\u00e1 predstavuje slobodu a odp\u00fatanie sa od pravidiel. Je to \u00faprimn\u00e9, ale aj \u0161pekulat\u00edvne. In\u0161piruje ju absurdita ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota. Situ\u00e1cie a s\u00favislosti, ktor\u00e9 vznikn\u00fa n\u00e1hodne alebo sa z \u010dasu na \u010das st\u00e1vame ich re\u017eis\u00e9rmi. Zameriava sa na t\u00e9my ako identita, kolekt\u00edvna aj individu\u00e1lna, pam\u00e4\u0165, \u010di postavenie ma\u013eby v umen\u00ed a jeho \u010dasov\u00e1 anal\u00fdza. Rita m\u00e1 ma\u010farsk\u00fa identitu a z\u00e1rove\u0148 vyrastala na Slovensku. Preto t\u00e9ma identity ako p\u00f4vod a nie\u010do, \u010do n\u00e1s ovplyv\u0148uje. Rita mala \u0161\u0165astie na prostredie, a tak sa nevyrovn\u00e1va s vlastnou minulos\u0165ou, sk\u00f4r rie\u0161i, \u010di sa \u010dlovek nach\u00e1dza so svojou identitou na jednom mieste a \u010di je jednozna\u010dn\u00e1 alebo m\u00f4\u017ee by\u0165 ambivalentn\u00e1. Zauj\u00edmaj\u00fa ju charaktery \u013eud\u00ed, \u010di n\u00e1rodov. Ak porovn\u00e1me slovensk\u00e9 a \u010desk\u00e9 umenie, s\u00fa in\u00e9 napriek tomu, \u017ee sa v mnoh\u00fdch bodoch prel\u00ednaj\u00fa. Bav\u00ed ju anal\u00fdza v tomto smere. Teda sk\u00fama\u0165 ako identita a p\u00f4vod ovplyvnia \u010dloveka a jeho tvorbu.<\/p>\n\n\n\n
V s\u00fa\u010dasnosti reflektuje obdobie moderny a pracujem s nostalgiou. Zauj\u00edma ju plynutie \u010dasu, starnutie, n\u00e1vrat do minulosti. A preto je jej \u010fal\u0161ou s\u00favisiacou a dnes aktu\u00e1lnou t\u00e9mou nostalgia, pam\u00e4\u0165 a cestovanie v \u010dase. Nar\u00e1ba s r\u00f4znymi fragmentmi, tvarmi, ale hlavne s farbou. Prostredn\u00edctvom nich vytv\u00e1ra v div\u00e1koch asoci\u00e1cie. Pou\u017e\u00edva svoje detstvo, ktor\u00e9 pre\u017eila v 90. rokoch, ako odrazov\u00fd most\u00edk. Zauj\u00edma ju, \u010di rovnak\u00e1 gener\u00e1cia dok\u00e1\u017ee pre\u017ei\u0165 nostalgiu podobne. Vytv\u00e1ra presahy medzi star\u00fdm a nov\u00fdm, medzi pr\u00edrodou a mestom, medzi minulos\u0165ou a s\u00fa\u010dasnos\u0165ou. Venuje sa ma\u013ebe, kol\u00e1\u017eam, videu a ak\u010dn\u00e9mu umeniu.<\/p>\n\n\n\n
Prv\u00fd raz sa v\u00fdraznej\u0161ie predstavila samostatnou v\u00fdstavou s n\u00e1zvom Dichot\u00f3mia (2014) v Gal\u00e9rii Cypri\u00e1na Majern\u00edka. Prezentovala na nej svoju diplomov\u00fa pr\u00e1cu \u2013 s\u00e9riu malieb, ktor\u00e9 zachyt\u00e1vali, respekt\u00edve tematizovali brehy rieky Dunaj ako ur\u010dit\u00e9 krajinn\u00e9 symboly jej samej. V tejto v\u00fdstave rezonuje pr\u00e1ve t\u00e9ma identity, ke\u010f\u017ee pred vznikom s\u00e9rie (v roku 2013) absolvovala spom\u00ednan\u00fd \u0161tudijn\u00fd pobyt na budape\u0161tianskej Akad\u00e9mii umenia. A prav\u00e9 t\u00e1to sk\u00fasenos\u0165 v nej vytvorila pocit ambivalentn\u00e9ho charakteru identity. Uvedomila si, \u017ee v\u010faka jazyku a kult\u00farnej identite m\u00e1 domov nielen na Slovensku, ale aj v Ma\u010farsku. Dok\u00e1\u017ee sa \u201einfiltrova\u0165\u201c medzi Ma\u010farov a pr\u00e1ce, ktor\u00e9 rob\u00ed, funguj\u00fa rovnako tam, ako aj na Slovensku. V s\u00e9rii Dichot\u00f3mia sa sna\u017eila tento pocit vizu\u00e1lne uchopi\u0165. Zobrazovala Dunaj, jeho brehy, stromy, lesy a pr\u00edrodu. Dunaj je fascinuj\u00faci pr\u00edrodn\u00fd element. Nesie v sebe siln\u00fa symboliku a hist\u00f3riu. Tu je s\u00edce jej t\u00e9ma lok\u00e1lna, no v\u017edy bude ma\u0165 dve strany. V tomto \u201erannom\u201c obdob\u00ed mala mo\u017enos\u0165 vidie\u0165 vlastn\u00e9 ma\u013eby v inom kontexte a to hne\u010f na nieko\u013ek\u00fdch skupinov\u00fdch v\u00fdstav\u00e1ch v Budape\u0161ti.<\/p>\n\n\n\n
Dnes s Ritou n\u00e1jde ve\u013ea rozhovorov. P\u00ed\u0161u o nej na SME<\/a> aj v Denn\u00edku N<\/a> a nie len tam. D\u00f4vod je jasn\u00fd. Rita Koszor\u00fas zv\u00ed\u0165azila v tohtoro\u010dnej s\u00fa\u0165a\u017ei Ma\u013eba roka<\/a>, ktor\u00fa ka\u017edoro\u010dne organizuje ako podporu pre mlad\u00fdch v\u00fdtvarn\u00edkov Nad\u00e1cia V\u00daB. \u017de by to bol tie\u017e n\u00e1\u0161 d\u00f4vod predstavenia si tejto \u00faspe\u0161nej maliarky? Mo\u017eno. Ale \u010di uver\u00edte alebo nie, je to viac zhoda okolnost\u00ed. N\u00e1\u0161 d\u00f4vod bol ten \u201e\u0161tandardnej\u0161\u00ed\u201c (ako to u n\u00e1s b\u00fdva) a to aktu\u00e1lna v\u00fdstava v gal\u00e9rii ATELI\u00c9R XIII<\/a>. Rita netvor\u00ed len v roku 2021, ale u\u017e pomerne dlh\u0161\u00ed \u010das. Vie to aj Juraj Li\u010dko (galerista) a Juli\u00e1na Mrvov\u00e1 (kur\u00e1torka), ktor\u00ed Ritinu v\u00fdstavu pl\u00e1novali e\u0161te d\u00e1vno pred t\u00fdmto prest\u00ed\u017enym ocenen\u00edm. Ale ako sama tvrd\u00ed: \u201eJe fascinuj\u00face, \u017ee sta\u010d\u00ed pe\u010diatka od poroty, ktor\u00e1 rozhodne, \u017ee t\u00e1to ma\u013eba vyhrala, a zrazu vznikne obrovsk\u00fd z\u00e1ujem. A pritom ja som tu st\u00e1le bola, mala som tie ist\u00e9 obrazy u\u017e nejak\u00fd ten \u010das.\u201c Ve\u013ea o aktu\u00e1lnej tvorbe, inspir\u00e1ci\u00e1ch a t\u00e9mach bolo u\u017e nap\u00edsan\u00e9. My sa vyberieme na za\u010diatok cesty.<\/p>\n\n\n\n Cesta k umeniu bola u\u017e od detstva bola ve\u013emi jednozna\u010dn\u00e1, preto\u017ee v\u017edy rada kreslila. V tej dobe to v\u0161ak nebolo ni\u010d \u0161pecifick\u00e9. V\u00fdtvarn\u00e1 jej bola v\u017edy bl\u00edzka a to aj napriek tomu, \u017ee v rodine nemala nikoho, kto by sa venoval umeniu. Rodi\u010dia ju v\u0161ak v\u017edy od detstva vo v\u0161etkom podporovali. Chodila na keramiku, v\u00fdtvarn\u00fa v\u00fdchovu a v\u0161etko, \u010do s t\u00fdm s\u00faviselo. Dokonca u\u017e v dvan\u00e1stich rokoch vedela, \u017ee chce \u00eds\u0165 na stredn\u00fa umeleck\u00fa \u0161kolu. Tam sa nakoniec najsk\u00f4r aj hl\u00e1sila a to na re\u0161taur\u00e1torstvo. No prijali na kame\u0148osoch\u00e1rstvo, z ktor\u00e9ho nesk\u00f4r prest\u00fapila na propaga\u010dn\u00e9 v\u00fdtvarn\u00edctvo a odtia\u013e putovala rovno na Vysok\u00fa \u0161kolu v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed. \u010ci\u017ee cesta bola jednozna\u010dn\u00e1 a vraj nikdy nechcela robi\u0165 ni\u010d in\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Rita Koszor\u00fas \u0161tudovala najsk\u00f4r propaga\u010dn\u00e9 v\u00fdtvarn\u00edctvo na \u0160kole \u00fa\u017eitkov\u00e9ho v\u00fdtvarn\u00edctva Josefa Vydru v Bratislave (akad. mal. Milan Bo\u010dkay, akad. mal. Mari\u00e1n Me\u0161ko). V rokoch 2008 \u2013 2010 za\u010dala \u0161t\u00fadium na V\u0160VU v Bratislave, na Katedre grafiky a in\u00fdch m\u00e9di\u00ed, Ateli\u00e9r vo\u013enej grafiky (prof. akad. mal. Robert Jan\u010dovi\u010d). Nesk\u00f4r, v rokoch 2010 \u2013 2014, pokra\u010dovala na Katedre ma\u013eby a in\u00fdch m\u00e9di\u00ed, Ateli\u00e9r +-XXI. (prof. akad. mal. Daniel Fischer). V rokoch 2012 \u2013 2014 tu absolvovala aj dopl\u0148uj\u00face pedagogick\u00e9 \u0161t\u00fadium a z\u00e1rove\u0148 po\u010das letn\u00e9ho semestra 2012\/13 \u0161tudovala na Magyar K\u00e9pz\u0151m\u0171v\u00e9szeti Egyetem\/Hungarian University of Fine Arts, Budapest, Ateli\u00e9r ma\u013eby (prof. Bukta Imre, Kiss P\u00e9ter). Vo svojej tvorbe sa popri ma\u013ebe venuje aj jej presahom do in\u00fdch m\u00e9di\u00ed ako je ak\u010dn\u00e9 umenie \u010di video. Z\u00fa\u010dastnila sa nieko\u013ek\u00fdch zahrani\u010dn\u00fdch rezidenci\u00ed a symp\u00f3zi\u00ed. Akt\u00edvne sa prezentuje na samostatn\u00fdch a skupinov\u00fdch v\u00fdstav\u00e1ch doma a v zahrani\u010d\u00ed. Okrem spom\u00ednan\u00e9ho v\u00ed\u0165azstva v roku 2021 tak aj v rokoch 2020, 2019 a 2015 bola finalistkou ocenenia Ma\u013eba roka. V roku 2020 bola aj finalistkou s\u00fa\u0165a\u017ee Nad\u00e1cie Novum. Tento rok vydala knihu schMERZbuch, ktor\u00e1 sumarizuje jej tvorbu kol\u00e1\u017e\u00ed a v\u00fdber z malieb za posledn\u00e9 dva roky.<\/p>\n\n\n\n V\u00ed\u0165azn\u00e9 dielo schMERZbild FALL ale aj kniha schMERZbuch s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou v\u00e4\u010d\u0161ieho celku. Ide o s\u00fabor diel, ktor\u00fd sa vol\u00e1 schMERZbild. Rita to naz\u00fdva s\u00e9riou, ale ide sk\u00f4r o rozsiahly umeleck\u00fd program, ktor\u00fd rozv\u00edja u\u017e dlh\u0161ie obdobie a to od roku 2019. E\u0161te st\u00e1le nem\u00e1 dopovedan\u00e9 v\u0161etky n\u00e1pady, tak\u017ee z\u00e1kladn\u00fa koncepciu st\u00e1le dop\u013a\u0148a a postupne sa transformuje aj do in\u00fdch pod\u00f4b. Nosnou t\u00e9mou je \u010das, ak\u00e9si cestovanie v \u010dase a nostalgia. Je tu vidite\u013en\u00e1 siln\u00e1 reflexia na eur\u00f3pske avantgardy z prvej polovice 20. storo\u010dia, najm\u00e4 na dadaizmus a surrealizmus. U\u017e s\u00e1m n\u00e1zov schMERZbild odha\u013euje postoj a nazna\u010duje, \u017ee ide o dial\u00f3g s minulos\u0165ou. Vypo\u017ei\u010diava si ho od nemeck\u00e9ho maliara Kurta Schwittersa, ktor\u00e9ho my\u0161lienky Ritu ve\u013emi oslovili, rovnako ako aj cel\u00fd jeho pr\u00edstup k tvorbe.<\/p>\n\n\n\n Spolo\u010dn\u00fdm menovate\u013eom v dielach Rity Koszor\u00fas je sk\u00famanie \u010dasu, najm\u00e4 pokusy o jeho zastavenie. Umenie je pre Ritu n\u00e1strojom na vytrhnutie z jej \u0161tandardn\u00e9ho plynutia \u2013 prostredn\u00edctvom sk\u00famania a zachyt\u00e1vania procesu\u00e1lnosti, ale aj vytvoren\u00edm mo\u017enosti ponorenia sa do ur\u010dit\u00e9ho bez\u010dasia. Problematizuje mo\u017enos\u0165 zachytenia kolekt\u00edvneho pocitu, zdie\u013ean\u00e9ho, univerz\u00e1lneho z\u00e1\u017eitku. Jej ma\u013eby predstavuj\u00fa abstraktn\u00e9 kompoz\u00edcie, v ktor\u00fdch prep\u00e1ja rozli\u010dn\u00e9 charaktery a \u0161trukt\u00fary. S materi\u00e1lom rada experimentuje a k maliarskemu pl\u00e1tnu sprvu pristupuje ako k textilu, l\u00e1tke, ktor\u00fa mo\u017eno tvarova\u0165. Analyzuje kol\u00e1\u017e ako m\u00e9dium v \u0161ir\u0161om pon\u00edman\u00ed \u2013 ako strat\u00e9giu \u201emo\u017enosti v\u00fdberu\u201d \u010di dial\u00f3g s umen\u00edm medzivojnov\u00e9ho obdobia. Okrem ma\u013eby sa venuje videu, in\u0161tal\u00e1cii a kol\u00e1\u017e\u00ed na papieri.<\/p>\n\n\n\n Rita Koszor\u00fas na aktu\u00e1lnej v\u00fdstave H\u013eadanie Mn\u00e9mosyn\u00e9<\/a> reaguje na ned\u00e1vnu rezidenciu v portugalskom Porte a na prv\u00fd intenz\u00edvny kontakt s oce\u00e1nom. Vo svojej abstraktnej ma\u013ebe nadv\u00e4zuje na medzivojnov\u00fd modernizmus ale aj na Marcela Prousta. Sk\u00fama na\u0161u kolekt\u00edvnu pam\u00e4\u0165 na pr\u00edklade svojho detstva a zaober\u00e1 sa melanch\u00f3liou a nostalgiou. V ATELIERi XIII vytvorila priestorov\u00fa in\u0161tal\u00e1ciu<\/a> s prieh\u013eadmi na z\u00e1klade vlastn\u00fdch kol\u00e1\u017e\u00ed, ke\u010f si div\u00e1k v priestore vytv\u00e1ra vlastn\u00fa kompoz\u00edciu z obrazov.<\/p>\n\n\n\n Rita Koszor\u00fas tvor\u00ed odjak\u017eiva. Mnoho in\u0161pirat\u00edvnych osobnost\u00ed stretla u\u017e po\u010das \u0161t\u00fadia na vysokej \u0161kole, \u010di u\u017e doma, alebo v zahrani\u010d\u00ed a stret\u00e1va sa s nimi neust\u00e1le. Umenie pre \u0148u v\u017edy predstavovalo slobodu a nikdy ani nerozm\u00fd\u0161\u013eala nad in\u00fdm povolan\u00edm. Ke\u010f\u017ee v rodine nemala nikoho, kto by tie\u017e p\u00f4sobil v oblasti umenia a kult\u00fary, rozhodnutie sta\u0165 sa v\u00fdtvarnou umelky\u0148ou bolo pre \u0148u z\u00e1sadn\u00e9. Znamenalo to vtedy nie\u010do rebelsk\u00e9 a subjekt\u00edvne, nie\u010do, \u010do bolo len jej. Ke\u010f\u017ee Rita u\u017e z\u00edskala mnoho sk\u00fasenost\u00ed (dobr\u00fdch aj zl\u00fdch) a od tohto rozhodnutia pre\u0161lo ve\u013ea \u010dasu, utvrdila sa v tom, \u017ee tvori\u0165 mus\u00ed a keby to tak nebolo, nemala by svoje miesto na zemi.<\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n