Dvaja v\u00fdtvarn\u00edci, ktor\u00fd sa spojili v \u0161peci\u00e1lnom projekte, ktor\u00fd nazvali Break the Wall. Projekt \u201eBreak the Wall\u201c sk\u00fama soci\u00e1lny rozmer post-socialistick\u00e9ho s\u00eddliska 90tych a 00t\u00fdch rokov, prostredn\u00edctvom spolo\u010dne vytvoren\u00fdch diel dvojicou Mat\u00fa\u0161a Ma\u0165\u00e1tka (1984) a Filipa Sabola (1989).<\/p>\n\n\n\n
T\u00edto dvaja umelecky zdatn\u00ed chalani sa poznaj\u00fa u\u017e dlh\u0161ie. A ani o tom nevedeli. Poch\u00e1dzaj\u00fa z toho ist\u00e9ho s\u00eddliska, z Ru\u017einova. Filip vyrastal na Po\u0161ni a Mat\u00fa\u0161 v Starom Ru\u017einove. No v \u010dase puberty Mat\u00fa\u0161 tr\u00e1vil ve\u013ea \u010dasu pr\u00e1ve na Po\u0161ni. Tak sa najprv poznali pr\u00e1ve z videnia, a\u017e k\u00fdm sa nestretli na vysokej \u0161kole, na ktorej presko\u010dili vz\u00e1jomn\u00e9 sympatie. Ke\u010f pri\u0161la mo\u017enos\u0165 vytvori\u0165 spolo\u010dn\u00fd projekt, tak nev\u00e1hali a pustili sa do \u201ebrainstormingu\u201c. U\u017e dlho sa pohr\u00e1vali s my\u0161lienkou vytvori\u0165 nie\u010do spolo\u010dn\u00e9. My\u0161lienka musela dozrie\u0165, aby nastal ten spr\u00e1vny moment. Obaja sa u\u017e predt\u00fdm zaoberali podobnou t\u00e9mou a tak \u013eahko na\u0161li spolo\u010dn\u00fd prienik. \u00daplne prv\u00fdm impulzom bola iniciat\u00edva zo strany Station Contemporary Art Gallery (od galeristky Radostiny Doganovej a Martiny R\u00f6tlingovej), ktor\u00e9 chalanom navrhli, \u010di by sme neurobili spolo\u010dn\u00fa v\u00fdstavu. A to bol ten spr\u00e1vny moment, kedy si povedali, \u017ee by bolo super urobi\u0165 v\u00fdstavu, nie jeden ved\u013ea druh\u00e9ho, ale jeden s druh\u00fdm. A tak dali dovedna hlavy, \u0161tetce, fixky aj ruky.<\/p>\n\n\n\n
Obaja chalani vych\u00e1dzaj\u00fa z podobn\u00e9ho mestsk\u00e9ho prostredia, ktor\u00e9 ich formovalo a vo svojej tvorbe sa \u010dasto vracaj\u00fa k svojim osobn\u00fdm sk\u00fasenostiam, ktor\u00e9 s\u00fa pre autenticitu projektu k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9. Obaja dospievali v graffiti a rapovej komunite nult\u00fdch rokov, no s\u00eddlisko, v ktorom vyrastali u\u017e opustili, \u201eprelomili stenu\u201c, \u010do im poskytuje odstup, z ktor\u00e9ho sa vedia k tejto problematike lep\u0161ie vyjadri\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Za\u010dal sa proces tvorby. Najprv si zvolili ve\u013ekosti form\u00e1tov, ktor\u00e9 by boli vhodn\u00e9 pre priestor gal\u00e9rie a potom si vytvorili digit\u00e1lne n\u00e1vrhy. Tu mali mo\u017enos\u0165 mazania, kop\u00edrovania vrstiev a v\u0161etk\u00fdch mo\u017en\u00fdch \u00fakonov bez m\u00ed\u0148ania farby. Potom n\u00e1vrhy preniesli maliarskym sp\u00f4sobom na pl\u00e1tna. Za v\u00fdsledkom tak vidno spolo\u010dne vlo\u017een\u00fa energiu a vz\u00e1jomn\u00fa hru v\u00fdtvarn\u00fdch princ\u00edpov. Bol to ve\u013emi dynamick\u00fd proces. Projekt m\u00f4\u017ee div\u00e1kovi poskytn\u00fa\u0165 nov\u00fd poh\u013ead na problematiku s\u00eddlisk a pom\u00f4\u017ee lep\u0161ie pochopi\u0165 pr\u00edbehy z bet\u00f3novej d\u017eungle. Pre tandem Ma\u0165\u00e1tko x Sabol je tento ich projekt zhodnoten\u00edm ur\u010ditej etapy \u017eivota prostredn\u00edctvom spolo\u010dn\u00e9ho dial\u00f3gu a pr\u00e1ce, \u010do je v dne\u0161nej dobe neobvykl\u00e9 a vz\u00e1cne.<\/p>\n\n\n\n
\u201eBreak the Wall\u201c je anal\u00fdzou fenom\u00e9nu s\u00eddlisk, ktor\u00e9 vznikali v predo\u0161lom re\u017eime s n\u00e1dychom ut\u00f3pie, v\u00edzie ve\u010dn\u00e9ho mieru a prosperity. Mat\u00fa\u0161 a Filip patria do gener\u00e1cie, ktor\u00e1 vyrastala \u010derstvo po p\u00e1de socialistick\u00e9ho re\u017eimu. T\u00e1to gener\u00e1cia sa narodila do \u201enov\u00e9ho sveta\u201c, do nov\u00fdch pomerov v spolo\u010dnosti. Utopick\u00e9 pl\u00e1ny b\u00fdvania na s\u00eddlisk\u00e1ch stroskotali v dev\u00e4\u0165desiatych rokoch, kedy sa v\u010faka otvoreniu hran\u00edc, p\u00e1du totality a pr\u00edchodu vo\u013en\u00e9ho trhu, stali centrami narastaj\u00facej kriminality a obchodu s drogami. Bloky panelov\u00fdch domov, ktor\u00e9 vznikali ako masov\u00e9 rie\u0161enie problematiky b\u00fdvania, sa nesk\u00f4r premenili na \u00fato\u010disko d\u00edlerov, pouli\u010dn\u00fdch obchodn\u00edkov a ich z\u00e1kazn\u00edkov. Kedysi \u010dist\u00e9 panel\u00e1ky postupne za\u0161edli, boli pop\u00edsan\u00e9 mlad\u00fdmi zo svojej z\u00f3ny, zrodilo sa graffiti.<\/p>\n\n\n\n
Toto post-socialistick\u00e9 s\u00eddlisko je vn\u00edman\u00e9 ako rozvetven\u00e1 obytn\u00e1 geometrick\u00e1 \u0161trukt\u00fara, ako s\u00fa\u010das\u0165 civiliza\u010dnej krajiny. Ide o mestsk\u00fd biotop, prostredie, ktor\u00e9 je ob\u00fdvan\u00e9 \u010dlovekom. \u010clovek ako spolo\u010densk\u00fd tvor sa st\u00e1va s\u00fa\u010das\u0165ou spolo\u010denstiev, \u201emestsk\u00fdch kme\u0148ov\u201c. V tomto prostred\u00ed existuje viacero subkult\u00far, skup\u00edn \u013eud\u00ed, ktor\u00e9 zdie\u013eaj\u00fa podobn\u00e9 n\u00e1zory a praktizuj\u00fa podobn\u00e9 ritu\u00e1ly. Ka\u017ed\u00fd sa sna\u017e\u00ed zarobi\u0165 peniaze sp\u00f4sobom, ktor\u00fd mu ide najlep\u0161ie a pre\u017ei\u0165, \u010di leg\u00e1lne alebo ileg\u00e1lne.<\/p>\n\n\n\n