\u201eZme\u0148 sa. Vid\u00ed\u0161 to pokrytectvo, ke\u010f sa sna\u017e\u00ed\u0161 zmeni\u0165 in\u00e9ho \u010dloveka.\u201c Roman uprednost\u0148uje upriamenie pozornosti na probl\u00e9m, ne\u017e aby urobil vyhl\u00e1senie, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee by\u0165 z egoistickej alebo sebestrednej poz\u00edcie. Pracuje s humorom a cynizmom, nie s poslan\u00edm politickej v\u00fdpovede. R\u00e1d udr\u017eiava div\u00e1ka v pozore a upozor\u0148uje na materi\u00e1ly vytvoren\u00e9ho objektu alebo obrazu.<\/p>\n\n\n\n
Roman Bicek sa narodil v Bratislave. Punk a subkult\u00fary ovplyvnili jeho mlados\u0165. Po rokoch v Bratislave sa jeho rodina pres\u0165ahovala do Anglicka, a tak Roman v dvan\u00e1stich rokoch Bratislavu op\u00fa\u0161\u0165a a nov\u00fdm domovo sa st\u00e1va Lond\u00fdn. Tu Roman str\u00e1vil svoju mlados\u0165 skateboardingom a po\u010d\u00favan\u00edm tvrdej hudby 80. a 90. rokov. Ke\u010f\u017ee si musel n\u00e1js\u0165 \u010das aj na angli\u010dtinu, dostal sa ku komiksom a ilustr\u00e1ci\u00e1m. Vizu\u00e1lny jazyk za\u010dal nabera\u0165 na d\u00f4le\u017eitosti, ke\u010f\u017ee jeho slobodn\u00e9 vyjadrovanie prostredn\u00edctvom nov\u00e9ho jazyka bolo obmedzen\u00e9. V Lond\u00fdne vy\u0161tudoval Wimbledon School of Art. V roku 2000 sa vr\u00e1til nasp\u00e4\u0165 do Bratislavy, kde \u0161tudoval na Vysokej \u0161kole v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v 4. ateli\u00e9ri Prof. Ivana Csudaia, akad. mal.. Po skon\u010den\u00ed \u0161koly \u017eil v Prahe, \u0160tokholme a moment\u00e1lne sa zdr\u017eiava v Bratislave, v Petr\u017ealke.<\/p>\n\n\n\n
Roman Bicek sa vo svojej tvorbe zaober\u00e1 predov\u0161etk\u00fdm ma\u013ebou, kresbou a kol\u00e1\u017eou. V\u00fdjavy z ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota kombinuje s obrazmi z m\u00e9di\u00ed, pri ktor\u00fdch doch\u00e1dza k vytrhnutiu z p\u00f4vodn\u00e9ho kontextu a z\u00edskavaniu nov\u00fdch s\u00favislost\u00ed a narat\u00edvu. Jeho umenie komentuje probl\u00e9my pr\u00edtomn\u00e9 v na\u0161om soci\u00e1lno-politickom diskurze. Pou\u017e\u00edva r\u00f4zne m\u00e9di\u00e1, ako je kresba, ma\u013eba a kol\u00e1\u017e na amplifik\u00e1ciu jeho procesu kritick\u00e9ho myslenia. Kombinovan\u00edm protikladn\u00fdch prvkov v jeho tvorbe, ako napr\u00edklad kr\u00e1sy a surovosti alebo remeselnej zru\u010dnosti a expresivity, sa sna\u017e\u00ed div\u00e1kov zneisti\u0165 a vtiahnu\u0165 ich do nepresk\u00faman\u00fdch terit\u00f3ri\u00ed. Jeho cie\u013eom je dial\u00f3g bez vnucovania svojich n\u00e1zorov. Humor a satiru pou\u017e\u00edva na nadviazanie kontaktu s div\u00e1kom a spr\u00edstupnenie t\u00e9m, ktor\u00e9 s\u00fa \u010dasto nepr\u00edjemn\u00e9 \u010di tabuizovan\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Viac do h\u013abky charakterizova\u0165 a pochopi\u0165 tvorbu Romana Biceka n\u00e1m pom\u00f4\u017ee autorsk\u00fd text \u013dubo\u0161a Lehostsk\u00e9ho, kur\u00e1tora Romanovej v\u00fdstavy s n\u00e1zvom Reason Is Treason: \u201eZ aktu\u00e1lnej i ned\u00e1vnej tvorby Romana Biceka je zrejm\u00e9, \u017ee sa zauj\u00edma o kult\u00farne, spolo\u010densk\u00e9 a politick\u00e9 dianie a je zorientovan\u00fd v humanitn\u00fdch discipl\u00ednach. Pri reflexii t\u00e9m, ktor\u00fdmi sa vo svojich dielach zaober\u00e1, v spomenut\u00fdch oblastiach vyh\u013ead\u00e1va, triedi a n\u00e1sledne pracuje s r\u00f4znymi zdrojmi a materi\u00e1lmi (obrazy, texty, idey, princ\u00edpy, mot\u00edvy, symbolika…) r\u00f4znorodej proveniencie (slovensk\u00e1 i zahrani\u010dn\u00e1 periodick\u00e1 tla\u010d, odborn\u00e1 literat\u00fara, masm\u00e9dia, popkult\u00fara, politika, hist\u00f3ria, umenie, vlastn\u00e1 tvorba…). Tie sa mu nesk\u00f4r st\u00e1vaj\u00fa in\u0161pir\u00e1ciou, stavebn\u00fdmi prvkami, kompozi\u010dn\u00fdmi fragmentmi, v\u00fdzamotvorn\u00fdmi bodmi, intertextu\u00e1lnymi odkazmi alebo skr\u00e1tka v\u00fdtvarn\u00fdm materi\u00e1lom, ktor\u00fd kol\u00e1\u017euje, komponuje, remixuje, komentuje, paroduje alebo inak uv\u00e1dza do siete vizu\u00e1lnych a v\u00fdznamov\u00fdch vz\u0165ahov, pri\u010dom jeho poh\u013ead je v\u017edy neortodoxn\u00fd a otvoren\u00fd, av\u0161ak s identifikovate\u013en\u00fdm smerovan\u00edm na konkr\u00e9tne t\u00e9my, probl\u00e9my, re\u00e1lie, te\u00f3rie \u010di ideol\u00f3gie. Tematicky sa Bicek dot\u00fdka fenom\u00e9nov ako extr\u00e9mny nacionalizmus, xenof\u00f3bia, kolonializmus, narcizmus, sexizmus, ma\u010dizmus, stereotypn\u00e9 predstavy o in\u00fdch \u010di stoto\u017e\u0148ovanie sa s vlastn\u00fdm stereotypn\u00fdm obrazom, predstieran\u00fd z\u00e1ujem o ekol\u00f3giu, absencia sebareflexie, vypr\u00e1zdnenos\u0165 a ban\u00e1lnos\u0165 masmedi\u00e1lnych obsahov a reklamy, probl\u00e9my kapitalizmu, trhu s umen\u00edm a postavenia umelca v spolo\u010dnosti, vz\u0165ah takzvan\u00e9ho vysok\u00e9ho a n\u00edzkeho v kult\u00fare, pseudofilozofovanie, \u010di kr\u010dmov\u00e1 sociol\u00f3gia a politol\u00f3gia. V\u00fdrazovo autorovu tvorbu charakterizuj\u00fa kateg\u00f3rie ako expres\u00edvnos\u0165, autentickos\u0165, provokat\u00edvnos\u0165, bizarnos\u0165, absurdnos\u0165, z\u00e1mern\u00e1 infantilnos\u0165 a ban\u00e1lnos\u0165, kontrastnos\u0165, \u0161karedos\u0165, grotesknos\u0165, komickos\u0165, ir\u00f3nia, par\u00f3dia a vyu\u017e\u00edvanie al\u00fazi\u00ed. Zauj\u00edmav\u00fd je Bicekov pr\u00edstup k vlastnej pr\u00e1ci a k vlastn\u00fdm dielam, ktor\u00e9 v\u00e4\u010d\u0161inou nevn\u00edma ako definit\u00edvne ukon\u010den\u00e9, posv\u00e4tne uzavret\u00e9, r\u00e1mom fyzicky ohrani\u010den\u00e9 artefakty, \u010di nebodaj produkty ur\u010den\u00e9 pre trh s umen\u00edm, ale ako otvoren\u00e9 a prehodnoteniu pr\u00edstupn\u00e9 \u0161trukt\u00fary, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee s\u00e1m autor pretv\u00e1ra\u0165, ni\u010di\u0165, alebo pou\u017e\u00edva\u0165 ich (materi\u00e1lne) fragmenty na tvorbu nov\u00fdch diel.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n Z Romanov\u00fdch v\u00fdstav vypichneme napr\u00edklad The Guardian of Culture (2015) alebo Benito&Penis Unicorn (2018). N\u00e1zov prevej spom\u00ednanej v\u00fdstavy vych\u00e1dza z rovnomenn\u00e9ho obrazu, in\u0161pirovan\u00e9ho postavami, ktor\u00e9 sa \u010dasto nach\u00e1dzaj\u00fa v priam mocensk\u00fdch poz\u00edci\u00e1ch v oblasti kult\u00fary a umenia. Umenie poskytuje obrovsk\u00fa slobodu, no niektor\u00ed \u013eudia \u00fa\u010delovo vytv\u00e1raj\u00fa jeho hranice a n\u00e1silne sa sna\u017eia eliminova\u0165 to, \u010do pod\u013ea ich predstavy nezapad\u00e1 do s\u00fa\u010dasn\u00e9ho umenia. Roman zast\u00e1va opa\u010dn\u00fd n\u00e1zor \u2013 umenie a kult\u00fara by sa mali prel\u00edna\u0165 a nie budova\u0165 ak\u00fasi nepr\u00edstupn\u00fa elitn\u00fa sf\u00e9ru s \u00fa\u010delom udr\u017eania \u010di zv\u00fd\u0161enia hodnoty konkr\u00e9tnych diel, autorov alebo in\u0161tit\u00faci\u00ed. Jeho diela s\u00fa uvo\u013enen\u00e9, expres\u00edvne, no st\u00e1le si ponech\u00e1vaj\u00fa n\u00e1dych ir\u00f3nie \u2013 aj vo\u010di samotn\u00e9mu m\u00e9diu ma\u013eby. Ma\u013ebu v s\u00fa\u010dasnom umen\u00ed Roman vn\u00edma tak, \u017ee je st\u00e1le za\u0165a\u017een\u00e1 svojimi dejinami a tie\u017e dejinami umenia, v ktor\u00fdch st\u00e1la na \u010dele mnoho storo\u010d\u00ed. A s t\u00fdm sa ako maliar mus\u00edte vysporiada\u0165, ak chcete by\u0165 s\u00fa\u010dasn\u00fdm umelcom. A to je \u00fastrednou t\u00e9mou v\u00fdtavy The Guardian of Culture.<\/p>\n\n\n\n Kur\u00e1torom druhej spom\u00ednanej v\u00fdstavy Benito&Penis Unicorn je Matej Fabian, ktor\u00e9ho text najlep\u0161ie pop\u00ed\u0161e spom\u00ednan\u00fa v\u00fdstavu a jej v\u00fdchodisk\u00e1: \u201eCharakterick\u00fdm znakom je ist\u00e1 rezign\u00e1cia, \u010di nez\u00e1ujem o fin\u00e1lny maliarsky artefakt. Roman sa t\u00fdmto sp\u00f4sobom vymedzuje vo\u010di ma\u013ebe ako fin\u00e1lnemu artiklu, artefaktu \u010di produktu, ale z\u00e1rove\u0148 nerezignuje na ma\u013ebu ako tvoriv\u00fd proces, ktor\u00fd m\u00e1 v\u017edy nieko\u013eko zastaven\u00ed. Prv\u00e9 \u0161t\u00e1dium je kol\u00e1\u017e, ktor\u00e1 m\u00e1 charakter kvantitat\u00edvn\u00e9ho v\u00fdskumu. Tu autor pracuje s ve\u013ek\u00fdm mno\u017estvom vstupov rozli\u010dn\u00e9ho p\u00f4vodu \u2013 dejiny umenia, osobn\u00e9 t\u00e9my, \u010di sk\u00fasenosti, politick\u00e1 situ\u00e1cia \u2013 ide o tzv. research material. Pr\u00e1ve v tejto etape Roman testuje ich kompozi\u010dn\u00e9, tematick\u00e9, \u010di v\u00fdrazov\u00e9 mo\u017enosti, ktor\u00e9 s\u00fa konfrontovan\u00e9 s kresebnou, \u010di maliarskou stopou\u2026 Nov\u00fdm prvkom je razantn\u00e1 diagon\u00e1la, \u010di vertik\u00e1la hierarchick\u00e9ho charakteru, poukazuj\u00faca na svet tu a tam, na deliacu \u010diaru medzi t\u00fdmi \u201chore\u201d \u010di \u201cdole\u201d, medzi \u00faspechom \u010di ne\u00faspechom. Tieto kateg\u00f3rie nie s\u00fa jasne oddelen\u00e9, \u010diernobiele. Roman nerozde\u013euje, ani nemoralizuje; jednoducho nastavuje zrkadlo. Kol\u00e1\u017e sa u Biceka st\u00e1va nosite\u013eom v\u00fdznamu, ale aj odrazov\u00fdm most\u00edkom, v\u00fdchodiskom k \u010fal\u0161ej, maliarskej f\u00e1ze. T\u00e1to sa d\u00e1 definova\u0165 ako forma kvalitat\u00edvneho v\u00fdskumu, kde s\u00fa vybran\u00e9 mot\u00edvy spracovan\u00e9 kresebne \u010di maliarsky. Ide preva\u017ene o gestick\u00e9, p\u00f4vodne figur\u00e1lne ma\u013eby, kde doch\u00e1dza k \u010fal\u0161iemu typu extrahovania inej, \u010disto maliarskej esencie. D\u00f4le\u017eit\u00fdm komponentom je v tomto pr\u00edpade maliarska stopa, ktor\u00e1 m\u00e1 drsn\u00fd, surov\u00fd bad-paintingov\u00fd charakter, \u010d\u00edm sa vymedzuje z dom\u00e1ceho maliarskeho kontextu. Napriek jej expres\u00edvnemu charakteru, je c\u00edti\u0165 ist\u00fa di\u0161tanciu a\u017e nadh\u013ead, odde\u013euj\u00faci Bicekov pr\u00edstup od p\u00e1tosu sp\u00e1jan\u00e9ho s t\u00fdmto typom tvorby. \u010eal\u0161\u00edm \u0161t\u00e1diom je ma\u013eba na pl\u00e1tne, ktor\u00e1 ak nie je synt\u00e9zou, tak je minim\u00e1lne predch\u00e1dzaj\u00facimi etapami pou\u010den\u00e1. Ide o ma\u013eby na opa\u010dn\u00fdch stran\u00e1ch nenapnut\u00fdch pl\u00e1tien rozli\u010dnej kvality, \u0161trukt\u00fary, \u010di stup\u0148a rozpracovanosti. Ich spolo\u010dn\u00fdm znakom je ist\u00e1 neukon\u010denos\u0165 form\u00e1tu. Samotn\u00e9 pl\u00e1tno a jeho form\u00e1t nie s\u00fa definit\u00edvou, sk\u00f4r z\u00e1kladn\u00fdm materi\u00e1lom sl\u00fa\u017eiacim nielen na ma\u013eovanie, ale aj na \u010fal\u0161iu \u00fapravu (nadstavovanie, vyrez\u00e1vanie, pokr\u010denie a podobne). Pr\u00e1ve tu vstupuje do hry funkcia a mot\u00edv r\u00e1mu, ktor\u00fd nem\u00e1 podporn\u00fd, \u010di ohrani\u010duj\u00faci charakter, ale st\u00e1va sa potenci\u00e1lnym in\u0161tala\u010dn\u00fdm prvkom. Tematicky Bicekove ma\u013eby odkazuj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm na dejiny umenia. M\u00e1me mo\u017enos\u0165 vidie\u0165 parafr\u00e1zu na Rembrandtov \u00danos Eur\u00f3py, Nebukadnesara od Wiliama Blakea, Matissov Tanec, ale aj re\u010dniaceho Benita Mussoliniho opieraj\u00faceho sa o kvetinu\u2026 Prostredn\u00edctvom uveden\u00fdch aleg\u00f3ri\u00ed n\u00e1m Roman sprostredk\u00fava spr\u00e1vu o s\u00fa\u010dasnom stave sveta na jednej strane, ale z\u00e1rove\u0148 tematizuje aj postavenie umelca, \u010di jeho \u00falohu v spolo\u010dnosti. N\u00e1jdeme tu par\u00f3die, \u010di odkazy na ve\u013ek\u00e9 men\u00e1 s\u00fa\u010dasn\u00e9ho umenia ako Luc Tuymans, Ai Weiwei, \u010di anonymn\u00e9ho maliara\/g\u00e9nia. V\u0161etk\u00fdch sp\u00e1ja ist\u00e1 izol\u00e1cia \u2013 v ateli\u00e9ri (Luc Tuymans), v r\u00e1me obrazu (anonymn\u00fd maliar), \u010di v spolo\u010denskej situ\u00e1cii (Ai Weiwei). Jednou z mo\u017enost\u00ed interpret\u00e1cie je poz\u00edcia umelca uzavret\u00e9ho v slonovinovej ve\u017ei vlastn\u00e9ho umenia, trhovej poz\u00edcie, alebo spolo\u010densk\u00e9ho statusu\u2026.. ale aj t\u00e1to samota, \u010di selfkomfort m\u00e1 svoje trhliny a poukazuje na fakt, \u017ee umelec, rovnako ako ka\u017ed\u00fd \u010dlovek nem\u00f4\u017ee existova\u0165 bez naplnenia z\u00e1kladn\u00fdch biologick\u00fdch, spolo\u010densk\u00fdch, \u010di ekonomick\u00fdch potrieb a od nich odvoden\u00e9 \u0161trukt\u00fary (mocensk\u00e9, intitucion\u00e1lne a trhov\u00e9) vpl\u00fdvaj\u00fa na ka\u017ed\u00e9ho z n\u00e1s.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n D\u00f4le\u017eit\u00fdm momentom v Romanovej umeleckej \u201ekari\u00e9re\u201c bola aj mo\u017enos\u0165 interakcia s \u013eu\u010fmi, ku ktor\u00fdm by za norm\u00e1lnych okolnost\u00ed nedostala. V otvorenom form\u00e1te \u0161t\u00fadia Pilotenkueche bolo pre neho z\u00e1\u017eitkom vidie\u0165 \u010do sa odohr\u00e1va v hlav\u00e1ch in\u00fdch umelcov a ak\u00e9 s\u00fa ich motiv\u00e1cie. To, \u017ee sa po\u010das rezidencie v Lipsku stretol s in\u00fdmi umelcami s odli\u0161n\u00fdm z\u00e1zem\u00edm, ideol\u00f3giou a sk\u00fasenos\u0165ami, obohatilo jeho tvorbu. Po rezidencii sa Roman op\u00e4\u0165 ponoril do pr\u00e1ce a pokra\u010doval vo svojich projektoch.<\/p>\n\n\n\n Najnov\u0161\u00edm je aktu\u00e1lna v\u00fdstava s n\u00e1zvom What’s the Point<\/a>. \u201ePo turbulentnom roku 2020 n\u00e1m Roman Bicek serv\u00edruje s\u00e9riu malieb s pomyselnou n\u00e1lepkou s varovan\u00edm o explicitnom obsahu. Bicek m\u00e1 superschopnos\u0165 naraz zhmotni\u0165 milu\u010dk\u00e9 i desiv\u00e9, podmaniv\u00e9 a odpudzuj\u00face. Viacer\u00e9 kr\u00edzy naokolo a v \u0148om ho posunuli inam ne\u017e smerom k priamo\u010diaremu h\u013eadaniu nov\u00fdch rie\u0161en\u00ed svojich obr\u00e1zkov. Spo\u013eahlivo n\u00e1m v\u0161ak dod\u00e1va n\u00e1klad surov\u00fdch diel. Tie obsahuj\u00fa fragmenty vizu\u00e1lnych inform\u00e1ci\u00ed v ma\u013ebe, kol\u00e1\u017ei a kresbe, \u010dastokr\u00e1t v \u0161okuj\u00facich kombin\u00e1ci\u00e1ch. Jeho \u201ebad painting\u201c ost\u00e1va nato\u013eko kvalitn\u00fd, \u017ee n\u00e1s rozosmieva a prin\u00e1\u0161a zimomriavky, \u201ereality check\u201c zmie\u0161an\u00fd s oslepuj\u00facou opicou, ktor\u00e1 n\u00e1s prevalcuje nev\u00fdslovnou chu\u0165ou na \u010fal\u0161ie poldeci. Hoci Bicek komentuje aktu\u00e1lne dianie, integruj\u00fac nekon\u010diaci pr\u00fad privlastnen\u00fdch a manipulovan\u00fdch obr\u00e1zkov z r\u00f4znych zdrojov, tentokr\u00e1t je osobnej\u0161\u00ed. S\u010dista-jasna sa osobne objavuje vo forme auto-portr\u00e9tov, napr. ako smie\u0161na fig\u00farka v ruk\u00e1ch babky na LSD tripe, alebo v par\u00f3dii na univerz\u00e1lny subjekt – ako p\u00edsmeno I (nama\u013eovan\u00e9 so zbra\u0148ou) vypadnut\u00e9 zo slova WHITE. Zostarnut\u00e1 umelcova tv\u00e1r na n\u00e1s pozer\u00e1 z me\u0161ca, t\u00fdpek je kone\u010dne v bal\u00edku. Aby sme sa naladili na jeho disonantn\u00e9 \u201etracky\u201c, vn\u00fatorn\u00e9 pochody, na ktor\u00e9 sme sa nep\u00fdtali, potrebujeme pochopi\u0165 Bicekovu povahu pedantsk\u00e9ho pozorovate\u013ea, pobaven\u00e9ho divn\u00fdmi detailmi, v\u00fdstrelkami a paradoxmi. Absorbuje inform\u00e1cie ako \u0161pongia ponoren\u00e1 vo sv\u00e4tenej vode pri vchode do kostola, hromadiac n\u00e1pady pok\u00fdm ich nevy\u0161plechne naspa\u0165 do tv\u00e1re falick\u00fdch sebaklamov totalitarizmov a konzervativizmu, rovnako ako do \u00fasmevu \u013eud\u00ed opit\u00fdch optimistick\u00fdmi v\u00edziami. Hr\u00e1 sa s vizu\u00e1lnym a hovoren\u00fdm jazykom, poskytuj\u00fac im mal\u00fd, ale dosta\u010duj\u00faci priestor, aby ich nesk\u00f4r pretrel a znejasnil vrstvou \u010fal\u0161ej ma\u013eby.\u201c<\/em> \u2013 Miroslava Urbanov\u00e1 (kur\u00e1torka v\u00fdstavy). <\/p>\n\n\n\n Roman si pravidelne odbieha od tvorivej maliarskej \u010dinnosti k \u010dinnosti viac organiza\u010do-prev\u00e1dzkovej. Spolu s partiou v zlo\u017een\u00ed Juraj Rattaj, Jaroslav Ky\u0161a, Ludmila Hrachovinov\u00e1 a Aur\u00e9lia Garov\u00e1 zalo\u017eili projekt HotDock<\/a>. HotDock Project Space je \u201eartist-run\u201c gal\u00e9ria \u2013 priestor pre s\u00fa\u010dasn\u00e9 umenie v Bratislave, ktor\u00e1 bola zalo\u017een\u00e1 v roku 2010. Jej cie\u013eom je prin\u00e1\u0161a\u0165 a otv\u00e1ra\u0165 priestor pre r\u00f4zne s\u00fa\u010dasn\u00e9 projekty a umelcov zo Slovenska a zo zahrani\u010dia. Vytv\u00e1ra\u0165 tak network medzi dom\u00e1cou umeleckou sc\u00e9nou a zahrani\u010dn\u00fdmi hos\u0165ami a takisto sie\u0165ova\u0165 sa s gal\u00e9riami podobn\u00e9ho typu. Od roku 2018 je gal\u00e9ria pres\u0165ahovan\u00e1 na novej adrese v Petr\u017ealke, \u010do ju stavia do nov\u00e9ho kontextu vypl\u00fdvaj\u00faceho zo \u0161pecifickosti lokality a decentraliz\u00e1cie umenia z centra hlavn\u00e9ho mesta. <\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n