U\u017e od za\u010diatku ve\u013emi svedomito tvrdila, \u017ee raz p\u00f4jde \u0161tudova\u0165 fotografiu. Ke\u010f si nie\u010do zaumieni, tak rob\u00ed v\u0161etko preto aby to dosiahla. Ako mal\u00e1 chodila na r\u00f4zne kreat\u00edvne kr\u00fa\u017eky, \u010di v\u00fdtvarn\u00fa v\u00fdchovu. Prv\u00fd fo\u0165\u00e1k dostala e\u0161te ako mal\u00e1 od otca. Najprv fotila seba, nesk\u00f4r kamar\u00e1tky a okolie. V\u0161etko toto bolo predpokladom, \u017ee naozaj t\u00fa fotografiu \u0161tudova\u0165 p\u00f4jde. Zlomov\u00fdm sa stal moment, ke\u010f ju mamina zobrala na prieskum V\u0160VU. Tu Paulu uchv\u00e1tilo, \u017ee sa d\u00e1 umenie \u0161tudova\u0165 a \u017ee kreat\u00edvna tvorba nie je len z\u00e1le\u017eitos\u0165ou vo\u013en\u00e9ho \u010dasu. Tak za\u010dala svedomit\u00e1 pr\u00edprava na prij\u00edma\u010dky na vysok\u00fa \u0161kolu. Nau\u010den\u00e1 z gymn\u00e1zia u\u010di\u0165 sa, zvl\u00e1dla sk\u00fa\u0161ky a dnes \u0161tuduje na V\u0160VU v Bratislave.<\/p>\n\n\n\n
Paula Malinowska je \u0161tudentkou piateho ro\u010dn\u00edka na Vysok\u00e1 \u0161kola v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Bratislave. P\u00f4vodne za\u010d\u00ednala na Katedre Fotografie a nov\u00fdch m\u00e9di\u00ed, no po\u010das \u0161t\u00fadia prest\u00fapila na Katedru Interm\u00e9di\u00ed do Ateli\u00e9ru vvv. V tvorbe sa zaober\u00e1 hlavne evol\u00faciou \u010dloveka, jeho p\u00f4soben\u00edm na tejto plan\u00e9te v kontexte klimatickej kr\u00edzy. Pri pr\u00e1ci na projektoch ju bav\u00ed prep\u00e1ja\u0165 umenie s poznatkami z vedy a techniky.<\/p>\n\n\n\n
N\u00e1\u0161 vz\u0165ah k plan\u00e9te je striktne podriaden\u00fd krit\u00e9riu ekonomickej v\u00fdhodnosti a vedie k neobmedzen\u00e9mu vykoris\u0165ovaniu planet\u00e1rnych zdrojov. \u013dudsk\u00e9 bytosti pretv\u00e1raj\u00fa plan\u00e9tu Zem na z\u00e1hradu svojich pozemsk\u00fdch rozko\u0161\u00ed, ktor\u00e1 sa v\u0161ak glob\u00e1lne zvy\u0161uj\u00facou sa teplotou men\u00ed na vyprahnut\u00fd sklen\u00edk. Zmena kl\u00edmy v d\u00f4sledku \u010dlovekom vytvoren\u00e9ho umel\u00e9ho prostredia ur\u010duje nov\u00e9 podmienky pre \u017eivot na plan\u00e9te. Neschopnos\u0165 \u010dloveka adaptova\u0165 sa na tieto podmienky z biologick\u00e9ho h\u013eadiska v\u0161ak poklad\u00e1 na st\u00f4l p\u00e1l\u010div\u00fa ot\u00e1zku smerovania \u013eudskej existencie. Ak\u00fa rolu zohr\u00e1va m\u00e9dium fotografie po\u010das klimatickej kr\u00edzy? Dok\u00e1\u017ee umenie v s\u00fa\u010dasnej klimatickej kr\u00edze zapn\u00fa\u0165 alarm a nab\u00e1da\u0165 \u013eud\u00ed k sebareflexii? \u201eUmenie nem\u00e1 sl\u00fa\u017ei\u0165 ako liahe\u0148 pekn\u00fdch vec\u00ed a kr\u00e1su m\u00e1 h\u013eada\u0165 aj tam, kde nie je. M\u00e1 uk\u00e1za\u0165 to, \u010do nebolo viden\u00e9, d\u00e1va\u0165 do s\u00favislosti veci, ktor\u00fdm s\u00favislosti ch\u00fdbali a konfrontova\u0165 div\u00e1ka s vlastn\u00fdmi postojmi. Skuto\u010dn\u00e9 umeleck\u00e9 dielo by malo vytv\u00e1ra\u0165 nov\u00e9 vz\u0165ahy medzi viden\u00fdm a povedan\u00fdm. Malo by sl\u00fa\u017ei\u0165 ako alarm, ktor\u00fd div\u00e1ka prebud\u00ed – z ne\u010dinnosti, nepozornosti, \u013eahostajnosti.\u201c \u2013 Mgr. art Ivana Durk\u00e1\u010dov\u00e1 (Pohybliv\u00fd obraz v in\u0161tal\u00e1cii, Zrnitos\u0165 \u010dasu, 2018). Paula pri pr\u00e1ci na projektoch, ktor\u00fdch \u0165a\u017eisko je ukotven\u00e9 v ot\u00e1zke s\u00fa\u010dasnej klimatickej kr\u00edzy, sa sama seba ve\u013eakr\u00e1t p\u00fdta, \u010di dok\u00e1\u017eeme fotografiou nie\u010do zmeni\u0165. A pr\u00e1ve aj text Ivany Durk\u00e1\u010dovej Paulu motivuje h\u013eada\u0165 odpovede na ot\u00e1zky, na ktor\u00e9 zatia\u013e odpoveda\u0165 nevie. <\/p>\n\n\n\n
Autorsk\u00e9 v\u00fdchodisk\u00e1 tvorby Pauly Malinowskej sa odv\u00edjaj\u00fa od t\u00e9my \u013eudskej evol\u00facie v kontexte s\u00fa\u010dasn\u00e9ho stavu klimatickej n\u00fadze, rap\u00eddneho v\u00fdvoja technol\u00f3gi\u00ed, zrodu umelej inteligencie a v neposlednom rade aj glob\u00e1lnej pand\u00e9mie. Moment\u00e1lne sa zauj\u00edma o digit\u00e1lne umenie, vizu\u00e1lny jazyk 3D programov. Tie vn\u00edma ako evol\u00faciu fotografick\u00e9ho m\u00e9dia, z ktor\u00e9ho vo svojej tvorbe vych\u00e1dza. Pracuje s fotogrametriou, technika 3D skenovania jej umo\u017e\u0148uje konvertova\u0165 fyzick\u00fd priestor do d\u00e1t. V tomto \u010falej pracuje s chybovos\u0165ou programu a momentom n\u00e1hody, jej projekty maj\u00fa generat\u00edvny charakter. T\u00fdmto sp\u00f4sobom poukazuje na ot\u00e1zku \u013eudskej pr\u00edtomnosti v digit\u00e1lnom svete ovl\u00e1danom algoritmami. Je konverzia \u010dloveka na d\u00e1ta pr\u00edle\u017eitos\u0165ou pre vznik novej kolektivity, alebo naopak, prostriedkom nov\u00e9ho druhu odcudzenia?<\/p>\n\n\n\n
Spom\u00ednan\u00e9 t\u00e9my sa odzrkad\u013euj\u00fa v projektoch ako napr\u00edklad Garden of Earthly Delights (2020), \u010di Ivy boom<\/a> (2021). Z\u00e1merom Paulinho bakal\u00e1rskeho projektu Garden of Earthly Delights je pouk\u00e1za\u0165 na ak\u00fatnos\u0165 situ\u00e1cie klimatickej kr\u00edzy. T\u00e1 je v s\u00fa\u010dasnosti najv\u00e4\u010d\u0161ou v\u00fdzvou, akej \u010dlovek ako biologick\u00fd druh \u010del\u00ed. Cie\u013eom pr\u00e1ce je nab\u00e1da\u0165 div\u00e1ka k uvedomelosti tejto skuto\u010dnosti, nako\u013eko m\u00e1 Paula pocit, \u017ee probl\u00e9mu nie je venovan\u00fd dostatok pozornosti. \u010clovek, hybn\u00e1 sila epochy antropoc\u00e9nu, manipuluje ako s plan\u00e9tou, tak aj s jej obrazom. Postprodukcia fotografie umo\u017e\u0148uje pretvori\u0165 si svet na vlastn\u00fd obraz. Pomocou po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9ho programu, tak Paula manipuluje vytvoren\u00fdm obrazom sveta, teda fotografiou. Z\u00e1kladom s\u00fa fotografie umel\u00e9ho prostredia vytvoren\u00e9ho \u010dlovekom, z ktor\u00e9ho v\u0161ak jeho tvorcu cielene vymaz\u00e1va. Tak\u00fdmto sp\u00f4sobom nadv\u00e4zuje na ot\u00e1zku smerovania \u013eudskej existencie: Je mo\u017en\u00e9, \u017eeby bol Homo Sapiens koniec koncov zo svojej z\u00e1hrady vyhnan\u00fd?<\/p>\n\n\n\n Sci-fi v\u00edzie bud\u00facnosti pracuj\u00face s mot\u00edvom \u201epr\u00edrody preberaj\u00facej kontrolu\u201c nad \u013eudstvom zni\u010denou plan\u00e9tou, s\u00fa popkult\u00farnou vizualiz\u00e1ciou rozpadu \u013eudskej civiliz\u00e1cie, nadch\u00e1dzaj\u00faceho \u201ekonca sveta\u201c. Typick\u00fd post-apokalyptick\u00fd zelen\u00fd vizu\u00e1l expanzie pop\u00ednav\u00fdch druhov rastl\u00edn a li\u00e1n sa rozp\u00edna po degraduj\u00facich mestsk\u00fdch aglomeraci\u00e1ch, premie\u0148aj\u00fac ich na z\u00f3ny vyl\u00fa\u010denia \u013eudskej civiliz\u00e1cie. Fikt\u00edvne prostredia vytvoren\u00e9 \u010dlovekom, kde v\u0161ak \u013eudsk\u00e1 ruka u\u017e viac nehr\u00e1 \u017eiadnu rolu, patria bud\u00facnosti. Viacer\u00e9 environment\u00e1lne \u0161t\u00fadie sk\u00famaj\u00face dopad zmeny kl\u00edmy na biodiverzitu ukazuj\u00fa, \u017ee t\u00e1to bud\u00facnos\u0165 vlastne mo\u017eno nie je a\u017e tak\u00e1 vzdialen\u00e1. Ve\u010dnezelen\u00fd bre\u010dtan, v antickej mytol\u00f3gii symbol nesmrte\u013enosti, benefitujuje z rast\u00facej koncentr\u00e1cie oxidu uhli\u010dit\u00e9ho v atmosf\u00e9re a rozp\u00edna sa naprie\u010d ekosyst\u00e9mami z\u00e1padnej Eur\u00f3py. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee \u201cboom\u201d bre\u010dtanu je reakciou na otep\u013eovanie kl\u00edmy: v\u00fdskumy ukazuj\u00fa, \u017ee v oblastiach s vy\u0161\u0161ou \u00farov\u0148ou otep\u013eovania bol zaznamenan\u00fd aj v\u00fdskyt expanzie lianovyt\u00fdch druhov. Michael Perring, ekol\u00f3g na univerzite v Gente v Belgicku, sk\u00famal so svojim t\u00edmom trend zalia\u0148ovania (z angl. lianification) v spojitosti s klimatick\u00fdmi zmenami, pracuj\u00fac s d\u00e1tami z viac ako 1800 v\u00fdskumn\u00fdch pl\u00f4ch v 40tich lesn\u00fdch oblastiach v r\u00e1mci Eur\u00f3py, na \u00fazemiach od \u00cdrska po Ma\u010farsko, vr\u00e1tane z\u00e1padn\u00e9ho Slovenska. V\u00fdskum ukazuje, \u017ee expanzia lianovit\u00fdch druhov m\u00f4\u017ee by\u0165 celosvetov\u00fdm fenom\u00e9nom. Pod\u013ea Jodi Dean n\u00e1s \u201eklimatick\u00e9 zmeny prip\u00fatavaj\u00fa k perspekt\u00edve, ktor\u00e1 osciluje medzi t\u00fdm, \u010do je nemo\u017en\u00e9 a t\u00fdm, \u010do je nezvratn\u00e9, medzi u\u017e a e\u0161te nie, v\u0161ade a nie tu, nie tak celkom\u201c. Na katastrofu klimatickej kr\u00edzy sa v s\u00fa\u010dasnosti nie sme schopn\u00ed pozera\u0165 priamo, preto\u017ee jej relevantnos\u0165 sa st\u00e1va ot\u00e1zkou z\u00e1znamu extr\u00e9mov. Tie sa v\u0161ak samy o sebe st\u00e1vaj\u00fa d\u00f4kazmi o u\u017e d\u00e1vno prebiehaj\u00facej katastrofe. Pri\u0161iel u\u017e teda koniec sveta? Kde v\u0161ak za\u010d\u00edna a kde kon\u010d\u00ed pohroma? Svet sa mo\u017eno nekon\u010d\u00ed n\u00e1razom. Potichu a postupne degraduje, ch\u00e1tra, pomaly sa rozpad\u00e1va\u2026 a mo\u017eno obrast\u00e1 zele\u0148ou? Tieto ot\u00e1zky si kladie Paula vo svojom magisterskom projekte Ivy boom.<\/p>\n\n\n\n Aktu\u00e1lnym Paulin\u00fdm projektom spolu s Evou Tak\u00e1csovou je ich spolo\u010dn\u00e1 letn\u00e1 v\u00fdstava s n\u00e1zvom Garden Dialogues<\/a>. V\u00fdstava diel Garden Dialogues je nepriamym dial\u00f3gom t\u00fdchto dvoch autoriek prostredn\u00edctvom tematickej pr\u00edbuznosti predmetov ich z\u00e1ujmu ak\u00fdmi s\u00fa koncept \u010dloveka ako hyperpred\u00e1tora, ekologick\u00e1 kr\u00edza, kritika kapitalizmu a z nich prameniaca nostalgia, naliehavos\u0165 \u010di dezil\u00fazia. Pr\u00e1ce oboch diev\u010dat maj\u00fa jasn\u00fd aktivistick\u00fd charakter. K\u00fdm Eva performuje \u00fakony ved\u00face k pomyselnej zmene s\u00fa\u010dasn\u00e9ho klimatick\u00e9ho smerovania na individu\u00e1lnej \u00farovni, Paula zhmot\u0148uje dystopick\u00e9 predstavy z\u00e1sadne ovplyv\u0148uj\u00face podobu sveta, v akej ho dnes pozn\u00e1me.<\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n