![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-DbIOUvqtAg4-1-1024x684.jpg\")
Na svoje detstvo pritom spom\u00edna ako na mimoriadne slobodn\u00e9 a \u0161\u0165astn\u00e9 obdobie. Vyrastala s dvoma star\u0161\u00edmi bratmi, pri\u010dom najm\u00e4 s t\u00fdm mlad\u0161\u00edm, ktor\u00fd je od nej star\u0161\u00ed o tri roky, tr\u00e1vila ve\u013ea \u010dasu. Ke\u010f\u017ee boli ako deti \u010dasto chor\u00ed, lek\u00e1rka im neodpor\u00fa\u010dala nav\u0161tevova\u0165 matersk\u00fa \u0161kolu a tak zost\u00e1vali \u010dasto doma. Nat\u00e1lia toto obdobie s \u00fasmevom prirovn\u00e1va k akejsi vo\u013enej, takmer montessori v\u00fdchove. \u201eJa som do \u0161k\u00f4lky v\u00f4bec nechodila. S bratom sme \u010dasto b\u00fdvali chor\u00ed, tak sme zost\u00e1vali doma a mali sme neskuto\u010dne kr\u00e1sne detstvo. Ke\u010f som potom nast\u00fapila do \u0161koly, bola som tak\u00e9 trochu divok\u00e9, tarzanovsk\u00e9 diev\u010datko.\u201c<\/em> Pr\u00e1ve detsk\u00e1 sloboda, hravos\u0165 a potreba objavova\u0165 nov\u00e9 veci sa nesk\u00f4r prirodzene premietli aj do jej povahy. Nat\u00e1lia bola zvedav\u00e1, temperamentn\u00e1, rada sk\u00fa\u0161ala nov\u00e9 aktivity a e\u0161te rad\u0161ej na seba upozor\u0148ovala. T\u00fa\u017eila by\u0165 v\u00fdrazn\u00e1, odli\u0161n\u00e1 a nie\u010d\u00edm v\u00fdnimo\u010dn\u00e1. Fascinovala ju hudba, sk\u00fa\u0161ala hru na hudobn\u00e9 n\u00e1stroje, nav\u0161tevovala hereck\u00e9 kr\u00fa\u017eky a ist\u00fd \u010das dokonca uva\u017eovala o spev\u00e1ckej kari\u00e9re. \u201eChcela som by\u0165 spev\u00e1\u010dkou, ale m\u00f4j brat mi povedal, \u017ee spev\u00e1\u010dka by mala vedie\u0165 spieva\u0165. Tak\u017ee to bol tak\u00fd z\u00e1klad,\u201c<\/em>spom\u00edna s humorom. Jej potrebu vynikn\u00fa\u0165 aj dnes prezr\u00e1dza v\u00fdrazn\u00e1 z\u00e1\u013euba v ru\u017eovej farbe, ktor\u00fa miluje napriek tomu, \u017ee v jej vlastn\u00fdch obrazoch ju takmer nen\u00e1jdeme. Za touto energickou a extrovertnou osobnos\u0165ou sa v\u0161ak postupne za\u010dala formova\u0165 aj potreba n\u00e1js\u0165 si priestor, v ktorom by sa mohla s\u00fastredi\u0165, prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 a vyjadrova\u0165 sp\u00f4sobom, ktor\u00fd jej bude prirodzen\u00fd.<\/p>\n\n\n\n D\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu pri jej smerovan\u00ed zohrali \u013eudia, ktor\u00ed dok\u00e1zali v jej neposednosti rozpozna\u0165 tvoriv\u00fd potenci\u00e1l. Nat\u00e1lia s v\u010fa\u010dnos\u0165ou spom\u00edna predov\u0161etk\u00fdm na svoju mamu a u\u010dite\u013eku Janku G\u00e1lusov\u00fa, ktor\u00e1 ju podporovala vo v\u00fdtvarn\u00fdch aktivit\u00e1ch. Nesk\u00f4r na strednej \u0161kole sa jej venoval aj u\u010dite\u013e Ivan G\u00e1lus, u ktor\u00e9ho sk\u00fa\u0161ala okrem in\u00e9ho keramiku. \u201eV\u010faka mojej mame a jednej u\u010dite\u013eke, Janke G\u00e1lusovej, ktor\u00e1 u\u017e, bohu\u017eia\u013e, ne\u017eije, som pri tom zostala. Ona bola \u010dlovek, ktor\u00fd ma dok\u00e1zal podr\u017ea\u0165. A na strednej \u0161kole to bol jej man\u017eel, ktor\u00fd videl, \u017ee dobre, rebeluje, ale mo\u017eno ju to prejde,\u201c<\/em> pribli\u017euje svoje prv\u00e9 umeleck\u00e9 obdobie. Hoci na strednej \u0161kole \u0161tudovala ma\u013ebu, st\u00e1le nemala pocit, \u017ee na\u0161la to prav\u00e9. Jej z\u00e1ujmy sa pohybovali medzi grafikou, ma\u013ebou, keramikou a \u0161perkom. Pr\u00e1ve \u0161perk ju ist\u00fd \u010das pri\u0165ahoval nato\u013eko, \u017ee sa rozhodla pokra\u010dova\u0165 v jeho \u0161t\u00fadiu na Vysokej \u0161kole v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Bratislave. U\u017e vtedy v\u0161ak pristupovala k jeho tvorbe pomerne netradi\u010dne. Namiesto klasick\u00fdch dekorat\u00edvnych predmetov vytv\u00e1rala konceptu\u00e1lne objekty z nezvy\u010dajn\u00fdch materi\u00e1lov, napr\u00edklad z pr\u00edborov. Sama ich sp\u00e4tne opisuje ako smutn\u00e9 \u010di tragick\u00e9 \u0161perky, v ktor\u00fdch sa u\u017e objavovala jej potreba experimentova\u0165 s materi\u00e1lom a nar\u00fa\u0161a\u0165 zau\u017e\u00edvan\u00e9 predstavy o tom, ako m\u00e1 umeleck\u00e9 dielo vyzera\u0165. \u201eRaz som chcela grafiku, raz ma\u013ebu, raz \u0161perk. Myslela som si, \u017ee pr\u00e1ve v \u0161perku n\u00e1jdem nie\u010do, \u010do som vtedy e\u0161te nevedela pomenova\u0165. Ale postupne som si uvedomila, \u017ee jeho ve\u013ekos\u0165 a jazyk mi nesta\u010dia na to, aby som sa dok\u00e1zala dostato\u010dne vyjadri\u0165.\u201c<\/em> Jej tvoriv\u00e9 h\u013eadanie sa pritom neobmedzovalo iba na \u0161perky. V za\u010diatkoch experimentovala aj s provokat\u00edvnej\u0161\u00edmi maliarskymi n\u00e1metmi, medzi ktor\u00fdmi sa objavili napr\u00edklad pou\u017eit\u00e9 piso\u00e1re na funk\u010dn\u00fdch toalet\u00e1ch. \u201eV\u017edy tam bol nejak\u00fd mierny \u0161ok. Chcela som jednoducho zap\u00f4sobi\u0165, mo\u017eno zauja\u0165. Ale zistila som, \u017ee sa to d\u00e1 robi\u0165 r\u00f4znymi prostriedkami,\u201c<\/em> vysvet\u013euje. Postupne tak za\u010d\u00ednala ch\u00e1pa\u0165, \u017ee vlastn\u00e1 umeleck\u00e1 v\u00fdpove\u010f nemus\u00ed by\u0165 nevyhnutne hlu\u010dn\u00e1 alebo provokat\u00edvna, aby dok\u00e1zala vyvola\u0165 siln\u00fa reakciu.<\/p>\n\n\n\n Na V\u0160VU ju napokon neprijali, a tak sa rozhodla pre \u0161t\u00fadium u\u010dite\u013estva v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia a hist\u00f3rie na\u00a0Univerzite Kon\u0161tant\u00edna Filozofa v Nitre<\/a>. Ani tam v\u0161ak dlho nevydr\u017eala. Po necelom roku \u0161t\u00fadium opustila a za\u010dala sa pripravova\u0165 na prij\u00edmacie sk\u00fa\u0161ky na\u00a0Akad\u00e9miu umen\u00ed v Banskej Bystrici<\/a>. Paradoxne pr\u00e1ve obdobie neistoty, ke\u010f e\u0161te nevedela, kam bude jej \u010fal\u0161ia cesta smerova\u0165, sa stalo jedn\u00fdm z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch momentov jej vz\u0165ahu k ma\u013ebe. Po skon\u010den\u00ed strednej \u0161koly toti\u017e prv\u00fdkr\u00e1t poc\u00edtila slobodu tvori\u0165 bez neust\u00e1leho pedagogick\u00e9ho vedenia a o\u010dak\u00e1van\u00ed. Zru\u010dnosti, ktor\u00e9 si po\u010das \u0161t\u00fadia osvojila, mohla kone\u010dne vyu\u017e\u00edva\u0165 pod\u013ea vlastn\u00fdch predst\u00e1v.\u00a0\u201eZrazu som poc\u00edtila slobodu, ktor\u00fa som dovtedy nepoci\u0165ovala. Ke\u010f som ma\u013eovala na strednej \u0161kole, v\u017edy som mala nad sebou nejak\u00fa autoritu, ktor\u00fa som nechcela \u00faplne tolerova\u0165. A zrazu som mala to mal\u00e9 know-how, ktor\u00e9 som tam nadobudla, a mohla som si robi\u0165, \u010do chcem.\u201c\u00a0<\/em>Nasledovalo intenz\u00edvne obdobie, po\u010das ktor\u00e9ho ma\u013eovala prakticky ka\u017ed\u00fd de\u0148. Vst\u00e1vala skoro r\u00e1no, \u010dasto u\u017e okolo piatej, aby mohla vyrazi\u0165 do pr\u00edrody a pracova\u0165 priamo v exteri\u00e9ri. Fascinovala ju plen\u00e9rov\u00e1 ma\u013eba, pri ktorej obraz vznik\u00e1 v bezprostrednom kontakte s krajinou, svetlom a atmosf\u00e9rou konkr\u00e9tneho miesta. Sk\u00fa\u0161ala akvarel, tu\u0161, akryl aj olejoma\u013ebu, experimentovala s r\u00f4znymi pr\u00edstupmi a postupne objavovala mo\u017enosti jednotliv\u00fdch techn\u00edk. Medzi jej ob\u013e\u00faben\u00e9 n\u00e1mety patrili aj zvieracie lebky, ktor\u00e9 sa doma objavovali v\u010faka bratovi venuj\u00facemu sa po\u013eovn\u00edctvu. Vn\u00edmala ich ako zauj\u00edmav\u00e9 z\u00e1ti\u0161ia a z\u00e1rove\u0148 v nich nach\u00e1dzala spojenie s dielami maliarov, ktor\u00fdch poznala z dej\u00edn umenia.\u00a0\u201eDva mesiace v kuse som ka\u017ed\u00fd jeden de\u0148 ma\u013eovala. Bolo to jedno z najkraj\u0161\u00edch obdob\u00ed, ak\u00e9 som za\u017eila. Bolo to tak\u00e9 \u010dist\u00e9. Budila som sa aj o piatej r\u00e1no s t\u00fdm, \u017ee idem ma\u013eova\u0165. Bola som ve\u013ek\u00e1 plen\u00e9ristka, ma\u013eovala som vonku a obraz som tam aj dokon\u010dila. Stra\u0161ne ma to up\u00fatalo, milovala som to.\u201c<\/em>\u00a0Pr\u00e1ve vtedy sa ma\u013eba za\u010dala meni\u0165 z jednej z mnoh\u00fdch tvoriv\u00fdch mo\u017enost\u00ed na nie\u010do, bez \u010doho si u\u017e nedok\u00e1zala predstavi\u0165 ka\u017edodenn\u00fd \u017eivot.<\/p>\n\n\n\n K n\u00e1vratu k ma\u013ebe ju v\u0161ak nepriviedla iba samotn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 s tvorbou. Rovnako d\u00f4le\u017eit\u00fdm impulzom bolo intenz\u00edvne \u0161t\u00fadium dej\u00edn umenia, ku ktor\u00fdm mala bl\u00edzko aj v\u010faka svojmu kr\u00e1tkemu p\u00f4sobeniu na pedagogickej fakulte. Zauj\u00edmali ju \u017eivotopisy umelcov, historick\u00e9 s\u00favislosti a postupn\u00fd v\u00fdvoj v\u00fdtvarn\u00e9ho jazyka od najstar\u0161\u00edch obdob\u00ed a\u017e po modern\u00e9 umenie. Mimoriadne silno ju oslovili impresionisti. \u201eDoteraz som schopn\u00e1 sa rozplaka\u0165 na v\u00fdstave, ke\u010f vid\u00edm nejak\u00fd obraz a poviem si, \u017ee bo\u017ee, toto s\u00fa moje po\u010diatky. M\u00e1m rada dejiny umenia a t\u00fdchto v\u00fdtvarn\u00edkov. Samozrejme, dnes som sa u\u017e posunula k \u00faplne in\u00fdm, konceptu\u00e1lnym poloh\u00e1m, ale t\u00ed prvotn\u00ed boli maliari.\u201c<\/em> Pri \u010d\u00edtan\u00ed ich \u017eivotn\u00fdch pr\u00edbehov navy\u0161e objavovala nie\u010do, s \u010d\u00edm sa dok\u00e1zala osobne stoto\u017eni\u0165. Mnoh\u00ed z nich neboli pr\u00e1ve poslu\u0161n\u00fdmi nasledovn\u00edkmi autor\u00edt, ale osobnos\u0165ami, ktor\u00e9 si vlastn\u00fa cestu h\u013eadali napriek zau\u017e\u00edvan\u00fdm pravidl\u00e1m. Nat\u00e1lia v nich postupne za\u010dala rozpozn\u00e1va\u0165 aj kus seba. \u201eVedela som, \u017ee nie\u010do v sebe m\u00e1m, ale nevedela som \u010do. A zrazu som si uvedomila, \u017ee ani t\u00edto \u013eudia neboli v\u017edy \u00faplne poslu\u0161n\u00ed. Tak som si povedala, \u017ee mo\u017eno by som s t\u00fdm mohla nie\u010do spravi\u0165.\u201c<\/em> Z p\u00f4vodne nerozhodnej \u0161tudentky sa tak postupne st\u00e1vala mlad\u00e1 \u017eena, ktor\u00e1 za\u010d\u00ednala ma\u0165 pomerne jasn\u00fa predstavu o svojej bud\u00facnosti.<\/p>\n\n\n\n Rozhoduj\u00facim krokom bol n\u00e1stup na\u00a0Akad\u00e9miu umen\u00ed v Banskej Bystrici<\/a>, kde sa dostala do\u00a0Otvoren\u00e9ho ateli\u00e9ru ma\u013eby<\/a>\u00a0pod veden\u00edm\u00a0Rastislava Podobu<\/a>. U\u017e pred prij\u00edmac\u00edmi sk\u00fa\u0161kami nav\u0161tevovala jeho pr\u00edpravn\u00fd kurz a postupne medzi nimi vznikol vz\u0165ah zalo\u017een\u00fd na vz\u00e1jomnom re\u0161pekte a spolo\u010dnom uva\u017eovan\u00ed o ma\u013ebe. Hoci sa osobnostne v\u00fdrazne odli\u0161ovali, Nat\u00e1lia v \u0148om na\u0161la pedag\u00f3ga, ktor\u00fd dok\u00e1zal jej energiu a amb\u00edcie usmerni\u0165 bez toho, aby obmedzoval jej tvoriv\u00fa slobodu.\u00a0\u201eS Ras\u0165om Podobom sme absol\u00fatne odli\u0161n\u00e9 osobnosti, ale rozumieme si v ma\u013ebe a mysl\u00edm si, \u017ee aj vo vkuse a v celkovom ch\u00e1pan\u00ed vizu\u00e1lneho umenia. Zrazu som na\u0161la pevn\u00fa, stabiln\u00fa p\u00f4du pod nohami.\u201c<\/em>\u00a0Pr\u00e1ve tento pocit stability bol pre niekoho, kto dovtedy neust\u00e1le spochyb\u0148oval autority a sk\u00fa\u0161al nov\u00e9 smerovania, z\u00e1sadnou zmenou. Akad\u00e9mia pre \u0148u nepredstavovala \u010fal\u0161iu in\u0161tit\u00faciu, proti ktorej by sa potrebovala vymedzova\u0165, ale prostredie, v ktorom mohla slobodne rozv\u00edja\u0165 vlastn\u00fd potenci\u00e1l.\u00a0\u201eKe\u010f som tam pri\u0161la, bol to pre m\u0148a absol\u00fatny \u017eivotn\u00fd prerod. Ned\u00e1 sa ani op\u00edsa\u0165, ako ve\u013emi ma to zmenilo. Ras\u0165o mi dal stra\u0161ne ve\u013ea. Dok\u00e1zal ma podr\u017ea\u0165 aj pri veciach, ktor\u00e9 mi vtedy mo\u017eno pripadali zbyto\u010dn\u00e9 a hlavne mi pomohol rozvin\u00fa\u0165 moju autorsk\u00fa techniku.\u201c<\/em>\u00a0Podobov pr\u00edstup pritom neznamenal bezv\u00fdhradn\u00fd s\u00fahlas so v\u0161etk\u00fdm, \u010do vytvorila. D\u00e1val jej priestor experimentova\u0165, no z\u00e1rove\u0148 poskytoval odborn\u00e9 vedenie a kritick\u00fa sp\u00e4tn\u00fa v\u00e4zbu. Nat\u00e1lia tak postupne objavovala, \u017ee sloboda a discipl\u00edna nemusia st\u00e1\u0165 proti sebe. Naopak, pr\u00e1ve ich kombin\u00e1cia jej umo\u017enila n\u00e1js\u0165 vlastn\u00fd sp\u00f4sob pr\u00e1ce.<\/p>\n\n\n\n Po\u010das prv\u00fdch rokov \u0161t\u00fadia sa jej vz\u0165ah k ma\u013ebe e\u0161te viac preh\u013abil. Sama prizn\u00e1va, \u017ee ist\u00fd \u010das k nej pristupovala takmer fanaticky. Chcela ma\u013eova\u0165 neust\u00e1le, ka\u017ed\u00fd de\u0148 a \u010do najviac, pri\u010dom v\u0161etko ostatn\u00e9 ustupovalo do \u00fazadia. \u201eJa som sa od tej ma\u013eby nedok\u00e1zala odosobni\u0165. Nedok\u00e1zala som ju da\u0165 nabok. Musela som ma\u013eova\u0165. Bola som vtedy a\u017e tak\u00e1 trochu fanatick\u00e1, \u017ee som nechcela robi\u0165 ni\u010d in\u00e9, iba ma\u013eova\u0165.\u201c<\/em> S odstupom \u010dasu v\u0161ak tento pr\u00edstup vn\u00edma kritickej\u0161ie. Uvedomila si, \u017ee umeleck\u00e1 tvorba potrebuje aj sk\u00fasenosti, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa mimo ateli\u00e9ru. \u201eMus\u00ed\u0161 \u017ei\u0165 \u017eivot, aby si dok\u00e1zal ma\u013eova\u0165 autentick\u00e9 veci. Mus\u00ed\u0161 robi\u0165 aj in\u00e9 veci, aby si svoju pr\u00e1cu dok\u00e1zal robi\u0165 plnohodnotne. Ale na to som pri\u0161la a\u017e rokmi.\u201c<\/em> Napriek tomu pr\u00e1ve jej mimoriadne pracovn\u00e9 nasadenie, cie\u013eavedomos\u0165 a s\u00fa\u0165a\u017eivos\u0165 pomohli vytvori\u0165 z\u00e1klady profesion\u00e1lnej kari\u00e9ry. U\u017e po\u010das bakal\u00e1rskeho \u0161t\u00fadia sa za\u010dala intenz\u00edvne zauj\u00edma\u0165 o umeleck\u00e9 s\u00fa\u0165a\u017ee a mo\u017enosti prezent\u00e1cie svojej tvorby. Postupne si stanovovala konkr\u00e9tne ciele a nev\u00e1hala im prisp\u00f4sobi\u0165 mno\u017estvo \u010dasu ani energie. \u201eSom ve\u013emi cie\u013eavedom\u00fd a ve\u013emi s\u00fa\u0165a\u017eiv\u00fd \u010dlovek. Ke\u010f som videla pred sebou nejak\u00fa horu, ktor\u00fa chcem zdola\u0165, jednoducho som si povedala, \u017ee toto chcem, a i\u0161la som si za t\u00fdm.\u201c<\/em> Jej amb\u00edcie v\u0161ak nesmerovali iba k z\u00edskavaniu ocenen\u00ed. Predov\u0161etk\u00fdm chcela n\u00e1js\u0165 vlastn\u00fd autorsk\u00fd program, ktor\u00fd by dok\u00e1zala dlhodobo rozv\u00edja\u0165 a prostredn\u00edctvom ktor\u00e9ho by mohla vyjadri\u0165 aj tie str\u00e1nky svojej osobnosti, pre ktor\u00e9 dovtedy nenach\u00e1dzala vhodn\u00fd priestor.<\/p>\n\n\n\n A pr\u00e1ve v tom spo\u010d\u00edva jeden z najzauj\u00edmavej\u0161\u00edch paradoxov jej pr\u00edbehu. Nat\u00e1lia, ktor\u00e1 sa od detstva opisuje ako extrovertn\u00e1, temperamentn\u00e1 a trochu rebelsky naladen\u00e1 osobnos\u0165, na\u0161la v ma\u013ebe predov\u0161etk\u00fdm pokoj. Nie v\u0161ak pokoj v zmysle pasivity alebo uzavretia sa pred svetom, ale s\u00fastredenie, ktor\u00e9 jej umo\u017e\u0148ovalo spracov\u00e1va\u0165 vlastn\u00e9 sk\u00fasenosti a premie\u0148a\u0165 ich na nie\u010do hmatate\u013en\u00e9. \u201eUvedomila som si, \u017ee moja expres\u00edvna a naozaj extrovertn\u00e1 povaha sa m\u00f4\u017ee pokojne odzrkadli\u0165 v ma\u013ebe. Ale z\u00e1rove\u0148 som zistila, \u017ee ma\u013eba si vy\u017eaduje ten pokoj, ktor\u00fd som nejako potrebovala.\u201c<\/em> Postupne tak za\u010dala nach\u00e1dza\u0165 rovnov\u00e1hu medzi potrebou by\u0165 v centre diania a t\u00fa\u017ebou po samote, ktor\u00fa si tvoriv\u00fd proces vy\u017eaduje. Po\u010das \u0161t\u00fadia si pomerne r\u00fdchlo vybudovala vlastn\u00fd autorsk\u00fd program a objavila materi\u00e1l, ktor\u00fd sa stal neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou jej umeleckej identity. Rastislav Podoba ju v tomto smerovan\u00ed podporoval a umo\u017enil jej experimentova\u0165 sp\u00f4sobom, ktor\u00fd napokon v\u00fdrazne ovplyvnil cel\u00fa jej \u010fal\u0161iu kari\u00e9ru. Na Akad\u00e9mii umen\u00ed postupne absolvovala bakal\u00e1rske, magistersk\u00e9 aj doktorandsk\u00e9 \u0161t\u00fadium, pri\u010dom dnes sa na fakultu vracia u\u017e v novej \u00falohe \u2013 ako vysoko\u0161kolsk\u00e1 pedagogi\u010dka a umelecko-vedeck\u00e1 pracovn\u00ed\u010dka. \u201eJe to kr\u00e1sne. Ja som tam vy\u0161tudovala aj doktor\u00e1t a teraz tam idem u\u010di\u0165. Ve\u013emi sa z toho te\u0161\u00edm, preto\u017ee m\u00e1m pocit, \u017ee sa mi splnil sen.\u201c<\/em> Jej cesta od neposedn\u00e9ho diev\u010da\u0165a, ktor\u00e9 chcelo sk\u00fa\u0161a\u0165 v\u0161etko mo\u017en\u00e9, a\u017e po profesion\u00e1lnu maliarku tak nie je pr\u00edbehom o tom, ako sa zbavila svojej rebelskej povahy. Sk\u00f4r o tom, ako sa ju nau\u010dila vyu\u017e\u00edva\u0165. A hoci dnes jej tvorba p\u00f4sob\u00ed ako premyslen\u00fd a systematick\u00fd umeleck\u00fd v\u00fdskum, na jeho za\u010diatku st\u00e1la predov\u0161etk\u00fdm zvedavos\u0165, potreba experimentova\u0165 a t\u00fa\u017eba objavi\u0165 nie\u010do vlastn\u00e9. Nie\u010do, \u010do by dok\u00e1zalo prepoji\u0165 jej osobn\u00fd pr\u00edbeh s ma\u013ebou sp\u00f4sobom, ktor\u00fd dovtedy nepoznala.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f sa vlastn\u00e1 ko\u017ea stane in\u0161pir\u00e1ciou<\/strong><\/p>\n\n\n\n Ak by sme chceli n\u00e1js\u0165 jeden moment, ktor\u00fd z\u00e1sadne ovplyvnil Nat\u00e1liino umeleck\u00e9 smerovanie, pravdepodobne by sme ho neh\u013eadali v gal\u00e9rii, na vysokej \u0161kole ani pred niektor\u00fdm zo sl\u00e1vnych obrazov ob\u013e\u00faben\u00fdch umelcov. Museli by sme sa vr\u00e1ti\u0165 ove\u013ea hlb\u0161ie do jej osobn\u00e9ho pr\u00edbehu, a\u017e do detstva, ke\u010f si za\u010dala uvedomova\u0165, \u017ee jej vlastn\u00e9 telo sa men\u00ed sp\u00f4sobom, ktor\u00fd nedok\u00e1\u017ee ovplyvni\u0165. Nat\u00e1lia toti\u017e od troch rokov \u017eije s\u00a0vitiligom<\/a>, autoimunitn\u00fdm ochoren\u00edm, pri ktorom doch\u00e1dza k strate ko\u017en\u00e9ho pigmentu. Na poko\u017eke tak postupne vznikaj\u00fa svetl\u00e9 miesta, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu meni\u0165 svoj tvar, ve\u013ekos\u0165 aj rozsah. V jej pr\u00edpade sa depigment\u00e1cia roz\u0161\u00edrila na v\u00e4\u010d\u0161inu tela a p\u00f4vodn\u00e9 tmav\u0161ie sfarbenie ko\u017ee dnes zost\u00e1va vidite\u013en\u00e9 u\u017e len v podobe nepravideln\u00fdch m\u00e1p. K\u00fdm dnes o vitiligu rozpr\u00e1va otvorene, s humorom a dokonca s istou hrdos\u0165ou, po\u010das dospievania pre \u0148u predstavovalo ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00fa sk\u00fasenos\u0165.\u00a0\u201eJa som sa narodila s prirodzene tmav\u0161ou poko\u017ekou a postupne sa mi rokmi depigmentovala. Dnes som v podstate takmer biela na v\u00e4\u010d\u0161ine tela a tie tmav\u00e9 mapy s\u00fa vlastne moja p\u00f4vodn\u00e1 farba ko\u017ee. Je to pre m\u0148a ve\u013emi z\u00e1sadn\u00e1 vec,\u201c<\/em>\u00a0vysvet\u013euje. Zmeny, ktor\u00e9 sa odohr\u00e1vali na jej tele, pritom neboli iba ot\u00e1zkou vzh\u013eadu. Znamenali aj neust\u00e1lu konfront\u00e1ciu s vlastnou odli\u0161nos\u0165ou, s poh\u013eadmi okolia a s predstavou o tom, ako by malo \u013eudsk\u00e9 telo vyzera\u0165. Najm\u00e4 obdobie puberty a strednej \u0161koly bolo pre Nat\u00e1liu spojen\u00e9 s \u00fazkos\u0165ami a neistotou.\u00a0\u201eAko die\u0165a som mala stra\u0161n\u00e9 \u00fazkosti, hlavne po\u010das strednej \u0161koly a dospievania. Bolo to ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00e9 obdobie. Niekedy si sp\u00e4tne poviem: Bo\u017ee, Nat\u00e1lia, ak\u00e9 to muselo by\u0165 hrozn\u00e9.\u201c<\/em>\u00a0V \u010dase, ke\u010f vyrastala, sa o podobn\u00fdch odli\u0161nostiach pod\u013ea jej slov hovorilo ove\u013ea menej a \u013eudia sa ich \u010dasto sna\u017eili skr\u00fdva\u0165. Ona v\u0161ak postupne dospela k opa\u010dn\u00e9mu postoju. Namiesto toho, aby svoje telo schov\u00e1vala, rozhodla sa ho prija\u0165 a otvorene o \u0148om hovori\u0165.\u00a0\u201eJa to stra\u0161ne rada ukazujem \u013eu\u010fom. Som v tomto ve\u013emi extrovertn\u00e1, chcem, aby to v\u0161etci videli,\u201c<\/em>\u00a0hovor\u00ed dnes s odzbrojuj\u00facou samozrejmos\u0165ou. T\u00e1to otvorenos\u0165 v\u0161ak neznamen\u00e1, \u017ee by sa jej osobn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 dala zredukova\u0165 na jednoduch\u00fd pr\u00edbeh o prekonan\u00ed vlastn\u00fdch komplexov. Pre Nat\u00e1liu sa vitiligo stalo nie\u010d\u00edm ove\u013ea z\u00e1sadnej\u0161\u00edm \u2013 sp\u00f4sobom, ak\u00fdm za\u010dala prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o povrchu, premene, materi\u00e1li a napokon aj o samotnej ma\u013ebe.<\/p>\n\n\n\n Pr\u00e1ve vlastn\u00e9 telo bolo jedn\u00fdm z prv\u00fdch n\u00e1metov, prostredn\u00edctvom ktor\u00fdch za\u010dala budova\u0165 svoj autorsk\u00fd jazyk. Po\u010das \u0161t\u00fadia na Akad\u00e9mii umen\u00ed v Banskej Bystrici sa venovala ve\u013ekoform\u00e1tov\u00fdm obrazom, na ktor\u00fdch zobrazovala vlastn\u00fa nah\u00fa postavu. Ne\u0161lo v\u0161ak o klasick\u00e9 autoportr\u00e9ty, v ktor\u00fdch by sa usilovala zachyti\u0165 podobu \u010di identitu prostredn\u00edctvom tv\u00e1re. Ove\u013ea viac ju zauj\u00edmala samotn\u00e1 poko\u017eka, jej \u0161trukt\u00fara, farebnos\u0165 a procesy, ktor\u00e9 sa na nej odohr\u00e1vaj\u00fa. Telo sa v jej ma\u013eb\u00e1ch menilo na ak\u00fasi krajinu, ktorej povrch tvorili nepravideln\u00e9 mapy a vrstvy. \u201eKe\u010f som za\u010dala ma\u013eova\u0165 hrdzou, ma\u013eovala som svoje telo. Boli to predov\u0161etk\u00fdm ve\u013ekoform\u00e1tov\u00e9 ma\u013eby m\u00f4jho nah\u00e9ho tela, kde \u013eudia mohli vidie\u0165 telo v modr\u00fdch odtie\u0148och, pokryt\u00e9 hrdzou. Boli tam tak\u00e9 hrdzav\u00e9 mapy,\u201c<\/em> spom\u00edna. Pr\u00e1ve spojenie vlastnej poko\u017eky s hrdzou vytvorilo jeden z najosobnej\u0161\u00edch momentov jej ranej tvorby. V oboch pr\u00edpadoch toti\u017e ide o povrch, ktor\u00fd sa men\u00ed v \u010dase, vytv\u00e1ra nov\u00e9 vrstvy a postupne odha\u013euje alebo prekr\u00fdva tie p\u00f4vodn\u00e9. K\u00fdm na \u013eudskom tele sa tento proces odohr\u00e1va biologicky, pri kovov\u00fdch materi\u00e1loch je v\u00fdsledkom chemick\u00fdch reakci\u00ed. Nat\u00e1lia medzi nimi objavila vizu\u00e1lnu aj v\u00fdznamov\u00fa podobnos\u0165, ktor\u00e1 jej umo\u017enila prenies\u0165 vlastn\u00fa sk\u00fasenos\u0165 do umeleck\u00e9ho jazyka bez toho, aby ju musela doslovne ilustrova\u0165. \u201ePodobne ako na mojej ko\u017ei sa to deje aj na obrazoch. Hrdza na nich rastie, opad\u00e1va, ob\u010das sa men\u00ed. Je to ve\u013emi pekn\u00e1 metafora a pre m\u0148a jedno z najkraj\u0161\u00edch spojen\u00ed. M\u00e1m to ve\u013emi osobne prepojen\u00e9 a na hrdzu ned\u00e1m dopusti\u0165.\u201c<\/em> V jej ran\u00fdch dielach sa tak stret\u00e1vali dve zdanlivo vzdialen\u00e9 skuto\u010dnosti \u2013 \u013eudsk\u00e1 ko\u017ea a koroduj\u00faci kov. Obe v\u0161ak rozpr\u00e1vali o zranite\u013enosti, nest\u00e1losti a premene. Z\u00e1rove\u0148 i\u0161lo o sp\u00f4sob, ako z osobnej sk\u00fasenosti vytvori\u0165 nie\u010do, \u010do dok\u00e1\u017ee fungova\u0165 aj mimo nej. Div\u00e1k toti\u017e nemus\u00ed pozna\u0165 Nat\u00e1liin pr\u00edbeh, aby v jej obrazoch dok\u00e1zal \u010d\u00edta\u0165 nap\u00e4tie medzi kr\u00e1sou a rozpadom, medzi t\u00fdm, \u010do sa zachov\u00e1va, a t\u00fdm, \u010do postupne mizne.<\/p>\n\n\n\n *Nat\u00e1lia \u0160imonov\u00e1: „Po\u010das semestra som sa rozhodla reagova\u0165 na moje telo a telesnos\u0165, dotknut\u00fa ko\u017en\u00fdm ochoren\u00edm – vitiligom. V priebehu vy\u0161e dvadsiatich rokov sa ,,ko\u017en\u00e1 vada“ roz\u0161\u00edrila na moje cel\u00e9 telo a z p\u00f4vodne hned\u00e9ho sfarbenia ko\u017ee je v s\u00fa\u010dasnosti bled\u00e1 plocha, delen\u00e1 r\u00f4znorodo hned\u00fdmi mapami. V ma\u013eb\u00e1ch sa retrospekt\u00edvne vraciam k spomiekam, z minulosti, ktor\u00e9 som za\u017eila kv\u00f4li f\u013eakom, k \u0161ikane, vlastn\u00fdm komplexom, ale aj k obledzeniam. Na ma\u013eb\u00e1ch odha\u013eujem a pozkazujem na moje nah\u00e9 telo, vr\u00e1tane int\u00edmnych parti\u00ed, ktor\u00e9 sa zmenilo po\u010das rokov pod vplyvom vizu\u00e1lnych defektov sp\u00f4soben\u00fdch pr\u00e1ve t\u00fdmto ochoren\u00edm. Technologicky pracujem s hrdzou, k\u00e1vou a olejoma\u013ebou. Ma\u013eujem so skuto\u010dnou hrdzou, ktor\u00fa lep\u00edm, ale aj lept\u00e1m a pr\u00e1ve to mi dovo\u013euje vytv\u00e1ra\u0165 r\u00f4zne farebn\u00e9 efekty. Monochromatick\u00e1 fig\u00fara sa postupne vytr\u00e1ca pod d\u00f4sledkami hrdze. TENTO TEXT JE KR\u00c1TKYM ZHRNUT\u00cdM MOJEJ OBHAJOBY. S vitiligom som v s\u00fa\u010dasnosti zmieren\u00e1 a vn\u00edmam ho ako prirodzen\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 \u017eivota, v ma\u013eb\u00e1ch sa len retrospekt\u00edvne vraciam k spomienkam.“<\/em><\/p>\n\n\n\n Samotn\u00e9 objavenie hrdze pritom nebolo v\u00fdsledkom premyslen\u00e9ho umeleck\u00e9ho v\u00fdskumu. Za\u010dalo sa pomerne nen\u00e1padne, e\u0161te v obdob\u00ed, ke\u010f Nat\u00e1lia experimentovala so \u0161perkom. Pri pr\u00e1ci s nezvy\u010dajn\u00fdmi materi\u00e1lmi a chemick\u00fdmi l\u00e1tkami sa jej podarilo vytvori\u0165 zmes, ktor\u00e1 na kovov\u00fdch predmetoch vyvolala kor\u00f3ziu. Vtedy tomu neprikladala z\u00e1sadn\u00fd v\u00fdznam, no po nieko\u013ek\u00fdch rokoch si v\u0161imla, \u017ee \u0161perky, ktor\u00e9 vytvorila, za\u010dali hrdzavie\u0165. \u201eNedopatren\u00edm som zmie\u0161ala nejak\u00e9 chemik\u00e1lie, ke\u010f som robila \u0161perky, a po rokoch som zistila, \u017ee s\u00fa hrdzav\u00e9,\u201c<\/em> opisuje za\u010diatok experimentu, ktor\u00fd sa napokon stal z\u00e1kladom jej autorskej techniky. Ke\u010f sa k tomuto zisteniu vr\u00e1tila po\u010das vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia, rozhodla sa presk\u00fama\u0165, \u010di by podobn\u00fd proces dok\u00e1zala vyu\u017ei\u0165 aj pri ma\u013eovan\u00ed. Pomohlo jej pritom aj rodinn\u00e9 z\u00e1zemie \u2013 jej otec je biochemik, a tak jej prostredie chemick\u00fdch reakci\u00ed a experimentovania nebolo \u00faplne cudzie. Postupne sk\u00fa\u0161ala r\u00f4zne kombin\u00e1cie materi\u00e1lov, pren\u00e1\u0161ala hrdzu na kov aj papier a zis\u0165ovala, ako sa spr\u00e1va na odli\u0161n\u00fdch povrchoch. \u201eSk\u00fasila som t\u00fa zmes aplikova\u0165 na kov, potom na papier, a ono to fungovalo. Za\u010dalo to hrdzavie\u0165. A vlastne v mojom druhom ro\u010dn\u00edku na vysokej \u0161kole sa za\u010dal v\u00fdskum hrdze a kor\u00f3zie.\u201c<\/em> To, \u010do p\u00f4vodne vzniklo ako n\u00e1hoda, sa postupne zmenilo na systematick\u00e9 sk\u00famanie materi\u00e1lu, ktor\u00e9mu sa venuje dodnes. Hrdza ju zaujala nielen svojou charakteristickou farebnos\u0165ou, ale predov\u0161etk\u00fdm t\u00fdm, \u017ee sa nespr\u00e1va ako be\u017en\u00e1 maliarska farba. Nie je \u00faplne stabiln\u00e1, reaguje na prostredie a nesie v sebe vlastn\u00fa hist\u00f3riu. V istom zmysle je z\u00e1znamom \u010dasu, ktor\u00fd materi\u00e1l pre\u017eil. Nat\u00e1lia tak objavila prostriedok, prostredn\u00edctvom ktor\u00e9ho mohla nielen zobrazova\u0165 zmeny, ale necha\u0165 ich priamo vstupova\u0165 do procesu vzniku umeleck\u00e9ho diela.<\/p>\n\n\n\n V tejto f\u00e1ze v\u0161ak e\u0161te st\u00e1le zost\u00e1vala pri vlastnom tele a jeho vizu\u00e1lnej interpret\u00e1cii. Hoci jej osobn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 poskytla siln\u00fd z\u00e1klad, postupne za\u010dala c\u00edti\u0165, \u017ee nechce zosta\u0165 maliarkou, ktor\u00e1 bude cel\u00fd \u017eivot spracov\u00e1va\u0165 jednu autobiografick\u00fa t\u00e9mu. \u201eUvedomila som si, \u017ee nie som ten typ \u010dloveka, ktor\u00fd chce bytostne robi\u0165 figur\u00e1lnu ma\u013ebu. Ja sa chcem \u0161p\u00e1ra\u0165, chcem robi\u0165 v\u00fdskum verejn\u00e9ho priestoru a r\u00f4znych prvkov v \u0148om,\u201c<\/em> vysvet\u013euje. Toto rozhodnutie pritom neznamenalo, \u017ee by sa od vlastn\u00e9ho pr\u00edbehu odstrihla. Sk\u00f4r za\u010dala h\u013eada\u0165 sp\u00f4sob, ako princ\u00edpy, ktor\u00e9 objavila na vlastnej poko\u017eke, prenies\u0165 do \u0161ir\u0161ieho prostredia. Zauj\u00edmala ju de\u0161trukcia, odha\u013eovanie vrstiev, postupn\u00e9 miznutie p\u00f4vodn\u00fdch \u0161trukt\u00far a materi\u00e1ly, na ktor\u00fdch je vidite\u013en\u00e9 p\u00f4sobenie \u010dasu. Sama prizn\u00e1va, \u017ee ju odjak\u017eiva pri\u0165ahovali miesta a predmety, ktor\u00e9 in\u00ed \u013eudia \u010dasto prehliadaj\u00fa. \u201eMilujem de\u0161trukciu. Milujem sa \u0161p\u00e1ra\u0165 vo v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch \u0161pinavostiach. Chodi\u0165 po perif\u00e9ri\u00e1ch,\u201c<\/em> hovor\u00ed o svojej fascin\u00e1cii menej reprezentat\u00edvnymi \u010das\u0165ami krajiny a verejn\u00e9ho priestoru. K\u00fdm mnoh\u00ed maliari h\u013eadaj\u00fa kr\u00e1su v pr\u00edrode, architekt\u00fare alebo \u013eudskej postave, Nat\u00e1liu za\u010dali pri\u0165ahova\u0165 pr\u00e1ve veci, ktor\u00e9 svoju p\u00f4vodn\u00fa kr\u00e1su alebo funkciu postupne str\u00e1caj\u00fa. Opusten\u00e9 kon\u0161trukcie, odlupuj\u00face sa n\u00e1tery \u010di hrdzavej\u00face kovov\u00e9 povrchy vn\u00edmala ako objekty, na ktor\u00fdch mo\u017eno \u010d\u00edta\u0165 minulos\u0165. Nie v\u0161ak v podobe ve\u013ek\u00fdch historick\u00fdch udalost\u00ed, ale prostredn\u00edctvom drobn\u00fdch, ka\u017edodenn\u00fdch st\u00f4p, ktor\u00e9 po sebe zanech\u00e1va \u013eudsk\u00e1 pr\u00edtomnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n Z\u00e1sadn\u00fd moment pri\u0161iel po\u010das celkom oby\u010dajnej n\u00e1v\u0161tevy detsk\u00e9ho ihriska. Nat\u00e1lia sa hrala so svojou malou krstnou dc\u00e9rou na star\u00fdch kovov\u00fdch preliezkach, ke\u010f si v\u0161imla nie\u010do, \u010do by v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed pravdepodobne obi\u0161la bez pov\u0161imnutia. Ke\u010f sa dotkla jednej z kon\u0161trukci\u00ed, zostala jej na ruke odl\u00fapnut\u00e1 farba a pod \u0148ou sa objavila hrdza. \u201eHrala som sa s krstnou dc\u00e9rou na tak\u00fdch preliezkach a jednoducho som chytila jednu preliezku. Zostala mi farba na ruke a pod \u0148ou bola hrdza. Vtedy som si povedala: OK, toto je to. Toto s\u00fa tie vrstvy, ktor\u00e9 by som mohla sk\u00fama\u0165.\u201c<\/em> V tejto zdanlivo ban\u00e1lnej situ\u00e1cii sa spojilo v\u0161etko, \u010do dovtedy v jej tvorbe existovalo oddelene. Fascin\u00e1cia materi\u00e1lom, osobn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 s meniacim sa povrchom vlastnej ko\u017ee, z\u00e1ujem o de\u0161trukciu aj potreba pracova\u0165 s konkr\u00e9tnymi predmetmi. Star\u00e9 detsk\u00e9 ihrisko sa pre \u0148u zmenilo na priestor, v ktorom sa stret\u00e1vaj\u00fa individu\u00e1lne spomienky s kolekt\u00edvnou pam\u00e4\u0165ou. Kovov\u00e1 preliezka toti\u017e nie je iba technickou kon\u0161trukciou. Je predmetom, ktor\u00fd kedysi sl\u00fa\u017eil na hru, bol s\u00fa\u010das\u0165ou detstva nieko\u013ek\u00fdch gener\u00e1ci\u00ed a postupne sa menil spolu s prostred\u00edm, v ktorom st\u00e1l. Odlupuj\u00faca sa farba odha\u013eovala nielen star\u0161\u00ed materi\u00e1l, ale symbolicky aj vrstvy minulosti. Nat\u00e1lia v nich za\u010dala vidie\u0165 potenci\u00e1l pre dlhodob\u00fd umeleck\u00fd v\u00fdskum. Pr\u00e1ve od tohto momentu sa jej pozornos\u0165 \u010doraz v\u00fdraznej\u0161ie pres\u00favala od vlastn\u00e9ho tela k telu krajiny, mesta a verejn\u00e9ho priestoru.<\/p>\n\n\n\n Prv\u00fdmi objektmi, ktor\u00e9 za\u010dala systematicky sk\u00fama\u0165, boli najm\u00e4 kovov\u00e9 detsk\u00e9 ihrisk\u00e1 z obdobia socializmu. Typick\u00e9 koloto\u010de, preliezky a \u010fal\u0161ie hern\u00e9 kon\u0161trukcie, ktor\u00e9 boli kedysi be\u017enou s\u00fa\u010das\u0165ou s\u00eddlisk, vn\u00fatroblokov aj men\u0161\u00edch obc\u00ed, postupne mizli alebo ch\u00e1trali. Pre Nat\u00e1liu sa stali fascinuj\u00facimi nosite\u013emi pam\u00e4ti. Ich v\u00fdznam pritom nevn\u00edmala iba cez nostalgick\u00fa spomienku na detstvo. Zauj\u00edmalo ju aj to, ako sa men\u00ed ich spolo\u010densk\u00e1 funkcia, ako sa k nim spr\u00e1vame a \u010do sa s nimi deje vo chv\u00edli, ke\u010f prestan\u00fa sl\u00fa\u017ei\u0165 svojmu p\u00f4vodn\u00e9mu \u00fa\u010delu. Z predmetov ur\u010den\u00fdch na hru sa st\u00e1vaj\u00fa nepotrebn\u00e9 kon\u0161trukcie, ktor\u00e9 \u010dasto kon\u010dia v zbern\u00fdch surovin\u00e1ch. Nat\u00e1lia sa preto rozhodla niektor\u00e9 z nich doslova zachr\u00e1ni\u0165. Za\u010dala ich vyh\u013ead\u00e1va\u0165, fotografova\u0165, skicova\u0165 a postupne aj odkupova\u0165. \u201eOdvtedy som si k\u00fapila skoro dvadsa\u0165 koloto\u010dov. Fakt. M\u00e1m ich doma na z\u00e1hrade. A m\u00e1m aj tie gule, asi tri alebo \u0161tyri,\u201c<\/em>rozpr\u00e1va s nad\u0161en\u00edm, ktor\u00e9 prezr\u00e1dza, \u017ee pre \u0148u nejde iba o pracovn\u00fd materi\u00e1l. Tieto predmety sa stali s\u00fa\u010das\u0165ou jej vlastn\u00e9ho arch\u00edvu, zbierky objektov, ktor\u00e9 kedysi patrili v\u0161etk\u00fdm a dnes sa ocitli na hranici z\u00e1niku. Ich zachra\u0148ovanie pritom nie je iba romantick\u00fdm gestom. Nat\u00e1lia s nimi \u010falej pracuje, pren\u00e1\u0161a ich do v\u00fdstavn\u00fdch priestorov a vytv\u00e1ra z nich in\u0161tal\u00e1cie, ktor\u00e9 dop\u013a\u0148aj\u00fa jej ve\u013ekoform\u00e1tov\u00e9 ma\u013eby. \u201eZa\u010dala som odkupova\u0165 koloto\u010de, ktor\u00e9 by inak boli zo\u0161rotovan\u00e9 a rozhodla som sa, \u017ee budem vytv\u00e1ra\u0165 \u0161pecifick\u00e9 in\u0161tal\u00e1cie na mojich v\u00fdstav\u00e1ch.\u201c<\/em> Obrazy tak prestali by\u0165 jedin\u00fdm v\u00fdsledkom jej pr\u00e1ce. Samotn\u00e9 predmety, ktor\u00e9 p\u00f4vodne sl\u00fa\u017eili ako n\u00e1met, za\u010dali vstupova\u0165 do gal\u00e9rie a st\u00e1va\u0165 sa s\u00fa\u010das\u0165ou umeleck\u00e9ho diela. Vznikol t\u00fdm zauj\u00edmav\u00fd dial\u00f3g medzi skuto\u010dnou kon\u0161trukciou a jej maliarskou interpret\u00e1ciou, medzi predmetom, ktor\u00fd pre\u0161iel desa\u0165ro\u010diami pou\u017e\u00edvania, a obrazom, ktor\u00fd jeho pr\u00edbeh zachyt\u00e1va a \u010falej rozv\u00edja.<\/p>\n\n\n\n Postupne sa jej z\u00e1ujem roz\u0161\u00edril aj za hranice detsk\u00fdch ihr\u00edsk. Za\u010dala si v\u0161\u00edma\u0165 \u010fal\u0161ie prvky drobnej architekt\u00fary a technickej infra\u0161trukt\u00fary, ktor\u00e9 formuj\u00fa na\u0161e ka\u017edodenn\u00e9 prostredie, no len m\u00e1lokedy im venujeme pozornos\u0165. Ploty, lavi\u010dky, osvetlenie, rozhlasov\u00e9 reproduktory, ant\u00e9ny, trib\u00fany \u010di r\u00f4zne kovov\u00e9 kon\u0161trukcie sa stali s\u00fa\u010das\u0165ou jej vlastnej typol\u00f3gie verejn\u00e9ho priestoru. Nevyh\u013ead\u00e1va ich pritom iba na vidieku, s ktor\u00fdm si ich mnoh\u00ed div\u00e1ci automaticky sp\u00e1jaj\u00fa, ale rovnako aj v mest\u00e1ch, na s\u00eddlisk\u00e1ch a v zanedban\u00fdch vn\u00fatroblokoch. \u201eNem\u00e1m rada v\u00fdraz dedinsk\u00fd plot, preto\u017ee to nie s\u00fa len dedinsk\u00e9 ploty. Tieto objekty s\u00fa rovnako na vidieku ako v meste. S\u00fa to prvky, ktor\u00e9 s\u00fa n\u00e1m kolekt\u00edvne zn\u00e1me,\u201c<\/em> vysvet\u013euje. Pr\u00e1ve ich v\u0161ednos\u0165 je pre \u0148u d\u00f4le\u017eit\u00e1. Nejde o monument\u00e1lne stavby ani o architekt\u00faru, ktor\u00fa by sme be\u017ene ozna\u010dili za hodnotn\u00fa alebo v\u00fdnimo\u010dn\u00fa. S\u00fa to predmety, ktor\u00e9 pozn\u00e1me nato\u013eko dobre, a\u017e ich prest\u00e1vame vn\u00edma\u0165. Ich skuto\u010dn\u00fd v\u00fdznam si \u010dasto uvedom\u00edme a\u017e vo chv\u00edli, ke\u010f zmizn\u00fa. Nat\u00e1lia prostredn\u00edctvom nich sk\u00fama, ako sa do fyzick\u00e9ho prostredia zapisuje \u010das a ako jednotliv\u00e9 gener\u00e1cie vn\u00edmaj\u00fa tie ist\u00e9 predmety odli\u0161ne. Pre niekoho m\u00f4\u017ee star\u00fd kovov\u00fd koloto\u010d predstavova\u0165 pr\u00edjemn\u00fa spomienku na detstvo, pre in\u00e9ho symbol zanedban\u00e9ho verejn\u00e9ho priestoru a pre \u010fal\u0161ieho iba nepotrebn\u00fd kus \u017eeleza. \u201eKolekt\u00edvna pam\u00e4\u0165 nemus\u00ed by\u0165 pozit\u00edvna. Nemus\u00ed by\u0165 pozit\u00edvne sp\u00e4t\u00e1 s t\u00fdmito kon\u0161trukciami a prvkami, ktor\u00e9 ma\u013eujem,\u201c<\/em> upozor\u0148uje. Pr\u00e1ve preto sa sna\u017e\u00ed vyh\u00fdba\u0165 jednoduch\u00e9mu romantizovaniu minulosti. Jej obrazy nie s\u00fa oslavou socializmu ani pokusom uchova\u0165 si idealizovan\u00fa predstavu o star\u00fdch \u010dasoch. Sk\u00f4r predstavuj\u00fa vizu\u00e1lny v\u00fdskum toho, ako sa spolo\u010dnos\u0165 spr\u00e1va k vlastn\u00e9mu prostrediu a \u010do v\u0161etko sa d\u00e1 vy\u010d\u00edta\u0165 z predmetov, ktor\u00e9 po sebe zanech\u00e1va.<\/p>\n\n\n\n V tomto bode sa z\u00e1rove\u0148 za\u010d\u00edna ukazova\u0165, \u017ee Nat\u00e1liina fascin\u00e1cia hrdzou nie je iba ot\u00e1zkou osobnej estetiky. Kor\u00f3zia sa pre \u0148u st\u00e1va sp\u00f4sobom, ako prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o \u010dase a jeho nevyhnutnom p\u00f4soben\u00ed na v\u0161etko, \u010do vytv\u00e1rame. Predmety, ktor\u00e9 kedysi p\u00f4sobili pevne a trv\u00e1cne, sa postupne rozpadaj\u00fa. Farba sa odlupuje, kov str\u00e1ca svoju p\u00f4vodn\u00fa podobu a kon\u0161trukcie prest\u00e1vaj\u00fa plni\u0165 funkciu, na ktor\u00fa boli ur\u010den\u00e9. Tento proces pritom m\u00f4\u017ee by\u0165 pomal\u00fd a takmer nevidite\u013en\u00fd, no jeho v\u00fdsledok je \u010dasto nezvratn\u00fd. Nat\u00e1lia sa ho sna\u017e\u00ed zachyti\u0165 aj prostredn\u00edctvom maliarskych s\u00e9ri\u00ed, v ktor\u00fdch sa jednotliv\u00e9 objekty postupne menia. \u201eV najnov\u0161ej s\u00e9rii s\u00fa objekty na prv\u00fdch ma\u013eb\u00e1ch e\u0161te v relat\u00edvne dobrej, hoci hrdzavej kond\u00edcii. Ale potom ich maliarsky pos\u00favam a\u017e do absol\u00fatnej de\u0161trukcie, do z\u00e1niku, o ktorom viem, \u017ee pr\u00edde.\u201c<\/em> \u010cas tak v jej tvorbe nie je iba abstraktnou t\u00e9mou, ale akt\u00edvnou silou, ktor\u00e1 premie\u0148a materi\u00e1ly, obrazy aj v\u00fdznamy. A hoci sa jej z\u00e1ujem postupne presunul od osobnej sk\u00fasenosti k \u0161ir\u0161iemu spolo\u010densk\u00e9mu prostrediu, p\u00f4vodn\u00e9 prepojenie s vlastn\u00fdm telom z jej tvorby nikdy celkom nezmizlo. Pr\u00e1ve naopak. Stalo sa ak\u00fdmsi nevidite\u013en\u00fdm z\u00e1kladom, z ktor\u00e9ho vyr\u00e1stol cel\u00fd jej umeleck\u00fd program. Ke\u010f dnes Nat\u00e1lia sk\u00fama odlupuj\u00facu sa farbu na starej preliezke alebo hrdzav\u00fd povrch kovovej kon\u0161trukcie, v istom zmysle st\u00e1le pokra\u010duje v sk\u00faman\u00ed premien, ktor\u00e9 ako die\u0165a pozorovala na vlastnej poko\u017eke. Rozdiel je iba v tom, \u017ee namiesto osobnej mapy tela dnes pred sebou rozprestiera ove\u013ea rozsiahlej\u0161iu mapu spolo\u010dnej pam\u00e4ti. A pr\u00e1ve sp\u00f4sob, ak\u00fdm tieto vrstvy pren\u00e1\u0161a do obrazov, ako ich vytv\u00e1ra, nar\u00fa\u0161a a nech\u00e1va p\u00f4sobi\u0165, sa stal jednou z najcharakteristickej\u0161\u00edch \u010d\u0155t jej maliarskeho rukopisu.<\/p>\n\n\n\n Ma\u013eba, ktor\u00e1 hrdzavie<\/strong><\/p>\n\n\n\n Ke\u010f sa \u010dlovek prv\u00fdkr\u00e1t stretne s obrazmi Nat\u00e1lie \u0160imonovej, pravdepodobne ho zaujme ich nezvy\u010dajn\u00e1 farebnos\u0165 a \u0161trukt\u00fara. Hrdzav\u00e9, okrov\u00e9, hned\u00e9 \u010di takmer \u010dierne plochy sa na pl\u00e1tne prel\u00ednaj\u00fa s jemn\u00fdmi l\u00edniami a v\u00fdrazn\u00fdmi obrysmi kovov\u00fdch kon\u0161trukci\u00ed. Niektor\u00e9 \u010dasti p\u00f4sobia \u013eahko a transparentne, akoby boli nama\u013eovan\u00e9 akvarelom, in\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa hutn\u00e9 n\u00e1nosy pripom\u00ednaj\u00face olejoma\u013ebu. Pri bli\u017e\u0161om poh\u013eade sa v\u0161ak uk\u00e1\u017ee, \u017ee povrch obrazu je ove\u013ea komplikovanej\u0161\u00ed, ne\u017e by sa mohlo zda\u0165. Nejde toti\u017e o klasick\u00fa ma\u013ebu, ktor\u00e1 hrdzu iba napodob\u0148uje. Nat\u00e1lia ma\u013euje skuto\u010dnou hrdzou. A hoci dnes tento materi\u00e1l ovl\u00e1da s pozoruhodnou istotou, cesta k vlastnej technol\u00f3gii bola v\u00fdsledkom rokov sk\u00fa\u0161ania, experimentovania a postupn\u00e9ho spozn\u00e1vania jeho vlastnost\u00ed. \u201eMa\u013eujem naozaj re\u00e1lnou hrdzou. Je to najre\u00e1lnej\u0161ia hrdza, ak\u00e1 existuje,\u201c<\/em> vysvet\u013euje s pobaven\u00edm, akoby ju st\u00e1le trochu prekvapovalo, \u017ee sa na to \u013eudia p\u00fdtaj\u00fa. V jej ateli\u00e9ri tak popri maliarskych pl\u00e1tnach, kresliarskych potreb\u00e1ch a rozpracovan\u00fdch obrazoch zohr\u00e1vaj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu aj star\u00e9 kovov\u00e9 platne. Niektor\u00e9 maj\u00fa viac ne\u017e tridsa\u0165 rokov a ich povrch pokr\u00fdvaj\u00fa vrstvy kor\u00f3zie, ktor\u00e9 sa na nich vytv\u00e1rali cel\u00e9 desa\u0165ro\u010dia. Pre v\u00e4\u010d\u0161inu \u013eud\u00ed by i\u0161lo o nepotrebn\u00fd materi\u00e1l, mo\u017eno rovno o odpad. Pre Nat\u00e1liu s\u00fa v\u0161ak zdrojom pigmentu, ktor\u00fd si sama pripravuje. \u201eM\u00e1m kovov\u00e9 platne, ktor\u00e9 maj\u00fa vy\u0161e tridsa\u0165 rokov. S\u00fa dokonca star\u0161ie ako ja. Je na nich kr\u00e1sne vypestovan\u00e1 hrdza, naozaj star\u00e1. Ale na to, aby ste s \u0148ou mohli pracova\u0165, mus\u00ed by\u0165 t\u00e1 hrdza \u010derstv\u00e1,\u201c<\/em> pribli\u017euje zdanliv\u00fd paradox svojej techniky. Hoci pracuje s desa\u0165ro\u010dia star\u00fdm materi\u00e1lom, potrebuje ho udr\u017eiava\u0165 v stave, v ktorom je st\u00e1le schopn\u00fd reagova\u0165 a \u010falej sa meni\u0165. A pr\u00e1ve tu sa jej ateli\u00e9r za\u010d\u00edna trochu podoba\u0165 na laborat\u00f3rium.<\/p>\n\n\n\n Nat\u00e1lia o svojej hrdzi rozpr\u00e1va takmer ako o \u017eivom organizme. Kovov\u00e9 platne nesta\u010d\u00ed jednoducho odlo\u017ei\u0165 do k\u00fata a \u010daka\u0165, k\u00fdm sa na nich vytvor\u00ed vhodn\u00e1 vrstva. Aby z\u00edskala materi\u00e1l s po\u017eadovan\u00fdmi vlastnos\u0165ami, mus\u00ed sa o\u0148 priebe\u017ene stara\u0165 a vytv\u00e1ra\u0165 mu podmienky, v ktor\u00fdch m\u00f4\u017ee kor\u00f3zia pokra\u010dova\u0165. Sama tento proces s humorom prirovn\u00e1va k pestovaniu kombuche. \u201eMus\u00ed\u0161 sa o \u0148u stara\u0165 podobne ako o ak\u00e9hoko\u013evek \u017eiv\u00e9ho tvora. Mus\u00ed\u0161 jej da\u0165 papa\u0165 a pi\u0165,\u201c<\/em> smeje sa. Samozrejme, nejde o \u017eiv\u00fd organizmus v biologickom zmysle slova, ale o chemick\u00fd proces, ktor\u00fd si vy\u017eaduje ur\u010dit\u00e9 prostredie a starostlivos\u0165. Ke\u010f je hrdza pripraven\u00e1, Nat\u00e1lia ju z kovov\u00fdch platn\u00ed zo\u0161krab\u00e1va a \u010falej sprac\u00fava do podoby maliarskeho pigmentu. \u201ePestujem si vlastn\u00fa hrdzu na kovov\u00fdch platniach, n\u00e1sledne ju zo\u0161krab\u00e1vam a sprac\u00favam na pigment tak, aby som s n\u00edm mohla ma\u013eova\u0165.\u201c<\/em> T\u00fdm sa v\u0161ak cel\u00fd proces ani z\u010faleka nekon\u010d\u00ed. Pri pr\u00e1ci vyu\u017e\u00edva r\u00f4zne sp\u00f4soby nan\u00e1\u0161ania, otl\u00e1\u010dania \u010di chemick\u00e9ho p\u00f4sobenia na povrch obrazu. Niektor\u00e9 vrstvy vytv\u00e1ra priamo, in\u00e9 vznikaj\u00fa prostredn\u00edctvom kontaktu materi\u00e1lov alebo reakci\u00ed, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017ee usmer\u0148ova\u0165. Presn\u00e9 zlo\u017eenie svojich zmes\u00ed a jednotliv\u00e9 technologick\u00e9 postupy si pritom nech\u00e1va pre seba. Po rokoch experimentovania ich pova\u017euje za s\u00fa\u010das\u0165 vlastn\u00e9ho autorsk\u00e9ho know-how. \u201ePoviem, \u010do m\u00f4\u017eem prezradi\u0165,\u201c<\/em> upozor\u0148uje hne\u010f na za\u010diatku vysvet\u013eovania a pri ot\u00e1zkach na konkr\u00e9tne chemik\u00e1lie sa rad\u0161ej zastav\u00ed. Nie preto, \u017ee by chcela okolo svojej tvorby vytv\u00e1ra\u0165 zbyto\u010dn\u00e9 tajomstvo. Sk\u00f4r si uvedomuje, ko\u013eko \u010dasu a \u00fasilia venovala tomu, aby dok\u00e1zala materi\u00e1l, ktor\u00fd sa prirodzene spr\u00e1va nepredv\u00eddate\u013ene, dosta\u0165 pod kontrolu. \u201eMus\u00edm sa pochv\u00e1li\u0165, \u017ee ak nie\u010do viem, tak je to ma\u013eba hrdzou. To je moja srdcovka,\u201c<\/em> hovor\u00ed s typickou kombin\u00e1ciou sebavedomia a spont\u00e1nnosti.<\/p>\n\n\n\n Pr\u00e1ve vz\u0165ah medzi kontrolou a n\u00e1hodou patr\u00ed k najzauj\u00edmavej\u0161\u00edm princ\u00edpom jej tvorby. Hrdza toti\u017e nie je oby\u010dajn\u00e1 farba, ktor\u00fa si maliar vytla\u010d\u00ed z tuby a nanesie na pl\u00e1tno. Je v\u00fdsledkom chemickej reakcie, ktor\u00e1 m\u00e1 vlastn\u00fa dynamiku a do ur\u010ditej miery aj vlastn\u00fa nepredv\u00eddate\u013enos\u0165. Nat\u00e1lia sa preto mus\u00ed nau\u010di\u0165 nielen to, ako po\u017eadovan\u00fd efekt vyvola\u0165, ale aj ako ho v spr\u00e1vnom momente zastavi\u0165 alebo stabilizova\u0165. \u201eVe\u013emi \u010dasto vyu\u017e\u00edvam otla\u010dok, ale mus\u00ed\u0161 si to pripravi\u0165 tak, aby \u0165a t\u00e1 hrdza posl\u00fachala tak, ako chce\u0161 ty,\u201c<\/em>vysvet\u013euje. Jej obrazy tak vznikaj\u00fa na pomedz\u00ed klasick\u00e9ho maliarskeho rozhodovania a materi\u00e1lov\u00e9ho experimentu. Autorka ur\u010duje kompoz\u00edciu, pracuje s l\u00edniami, plochami a v\u00fdznamom jednotliv\u00fdch prvkov, no z\u00e1rove\u0148 do procesu vstupuje samotn\u00e1 povaha hrdze. V niektor\u00fdch pr\u00edpadoch sa pigment spr\u00e1va jemne a rozp\u00edja sa do takmer prieh\u013eadn\u00fdch vrstiev, inde vytv\u00e1ra hust\u00fd, \u0161trukt\u00farovan\u00fd povrch. V\u00fdsledok m\u00f4\u017ee pripom\u00edna\u0165 akvarel, olejoma\u013ebu alebo dokonca grafick\u00fd otla\u010dok, hoci z\u00e1kladn\u00fdm m\u00e9diom zost\u00e1va ten ist\u00fd materi\u00e1l. \u201eHrdza na mojich ma\u013eb\u00e1ch m\u00f4\u017ee vyzera\u0165 akvarelovo, hoci to v\u00f4bec nie je akvarel. M\u00f4\u017ee vyzera\u0165 ve\u013emi past\u00f3zne, ako olejoma\u013eba. M\u00f4\u017ee by\u0165 \u010dierna, hned\u00e1, okrov\u00e1, \u010derven\u00e1. Vie by\u0165 aj kr\u00e1sne leskl\u00e1.\u201c<\/em> T\u00e1to rozmanitos\u0165 jej umo\u017e\u0148uje vytv\u00e1ra\u0165 obrazy, ktor\u00e9 sa nedaj\u00fa jednoducho zaradi\u0165 medzi tradi\u010dn\u00e9 maliarske techniky. Hrdza v nich nie je iba prostriedkom na zobrazenie n\u00e1metu. Sama sa st\u00e1va jednou z hlavn\u00fdch akt\u00e9rok obrazu. Jej fyzick\u00e9 vlastnosti, farebn\u00e9 premeny a \u0161trukt\u00fara toti\u017e spoluvytv\u00e1raj\u00fa v\u00fdsledn\u00fa podobu diela. A pr\u00e1ve preto sa Nat\u00e1liina tvorba pohybuje niekde medzi ma\u013ebou, materi\u00e1lov\u00fdm v\u00fdskumom a sk\u00faman\u00edm procesov, ktor\u00e9 be\u017ene prebiehaj\u00fa mimo umeleck\u00e9ho sveta.<\/p>\n\n\n\n Hoci sa na prv\u00fd poh\u013ead m\u00f4\u017ee zda\u0165, \u017ee ma\u013eovanie hrdzou automaticky znamen\u00e1 obmedzenie na nieko\u013eko odtie\u0148ov hnedej, Nat\u00e1lia tento predpoklad r\u00fdchlo vyvracia. Sama hovor\u00ed, \u017ee m\u00e1 k dispoz\u00edcii mno\u017estvo r\u00f4znych hrdzav\u00fdch pigmentov, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017ee medzi sebou kombinova\u0165 a mie\u0161a\u0165. Nepotrebuje preto kupova\u0165 klasick\u00e9 hned\u00e9 olejov\u00e9 \u010di akrylov\u00e9 farby. \u201eM\u00e1m sto hrdz\u00ed, tak\u017ee to v\u00f4bec nie je monochromatick\u00e1 ma\u013eba. Viem si ich v\u0161etky namie\u0161a\u0165,\u201c<\/em> vysvet\u013euje. Jej farebn\u00e1 paleta sa pohybuje od svetl\u00fdch okrov\u00fdch t\u00f3nov cez oran\u017eov\u00e9 a \u010dervenohned\u00e9 odtiene a\u017e po ve\u013emi tmav\u00e9, miestami takmer \u010dierne plochy. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak nie je odk\u00e1zan\u00e1 v\u00fdlu\u010dne na hrdzu. V posledn\u00fdch rokoch \u010doraz v\u00fdraznej\u0161ie zap\u00e1ja do svojich obrazov aj kresbu, najm\u00e4 uhl\u00edkom a farebn\u00fdm pastelom. Pr\u00e1ve tieto z\u00e1sahy vytv\u00e1raj\u00fa zauj\u00edmav\u00fd kontrast medzi materi\u00e1lovou \u0161trukt\u00farou a presnej\u0161ou kresliarskou l\u00edniou. \u201eVe\u013ea, ve\u013ea kresl\u00edm uhl\u00edkom. St\u00e1le opakujem, \u017ee to nie je nudn\u00e9, je to \u00fa\u017easn\u00e9. Ve\u013ea rob\u00edm aj farebn\u00fdm pastelom,\u201c<\/em> hovor\u00ed. Kresba pritom nefunguje iba ako doplnok hotovej ma\u013eby. Pom\u00e1ha jej budova\u0165 kompoz\u00edciu, zd\u00f4raz\u0148ova\u0165 kon\u0161truk\u010dn\u00e9 prvky alebo naopak nar\u00fa\u0161a\u0165 realistick\u00e9 zobrazenie predmetu. Aj preto sa v jej obrazoch \u010dasto stret\u00e1vaj\u00fa presne definovan\u00e9 l\u00ednie s vo\u013enej\u0161\u00edmi, rozpit\u00fdmi alebo \u0161trukt\u00farovan\u00fdmi plochami. Nat\u00e1lia navy\u0161e nem\u00e1 probl\u00e9m meni\u0165 skuto\u010dn\u00fa farebnos\u0165 objektov, ktor\u00e9 ma\u013euje. Zelen\u00e1 kon\u0161trukcia sa m\u00f4\u017ee na obraze objavi\u0165 v modrej, p\u00f4vodn\u00fd n\u00e1ter m\u00f4\u017ee ust\u00fapi\u0165 farebnosti hrdze alebo sa v kompoz\u00edcii objav\u00ed v\u00fdrazn\u00fd akcent, ktor\u00fd v realite v\u00f4bec neexistoval. \u201eVe\u013emi \u010dasto men\u00edm odtiene objektov, ktor\u00e9 ma\u013eujem. Napr\u00edklad teraz m\u00e1m v obrazoch kon\u0161trukcie, ktor\u00e9 s\u00fa modr\u00e9, hoci p\u00f4vodne s\u00fa zelen\u00e9.\u201c<\/em> Tak\u00e9to rozhodnutia ukazuj\u00fa, \u017ee napriek pr\u00e1ci s re\u00e1lnymi predmetmi a autentick\u00fdm materi\u00e1lom jej nejde o ich doslovn\u00e9 reprodukovanie. V\u00fdchodiskom m\u00f4\u017ee by\u0165 konkr\u00e9tny plot, preliezka \u010di kovov\u00e1 kon\u0161trukcia, no v\u00fdsledn\u00fd obraz podlieha predov\u0161etk\u00fdm jej vlastnej vizu\u00e1lnej predstave. Realita sa v \u0148om st\u00e1va materi\u00e1lom, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee meni\u0165, zjednodu\u0161ova\u0165, deformova\u0165 alebo nanovo sklada\u0165.<\/p>\n\n\n\n Pri svojom umeleckom v\u00fdskume Nat\u00e1lia pracuje s dvoma pojmami, ktor\u00e9 sa v be\u017enej re\u010di \u010dasto zamie\u0148aj\u00fa \u2013 hrdzou a kor\u00f3ziou. K\u00fdm hrdza je konkr\u00e9tnym produktom kor\u00f3zie \u017eeleza, ktor\u00fd sa vytv\u00e1ra na jeho povrchu a ktor\u00fd Nat\u00e1lia vyu\u017e\u00edva ako pigment, kor\u00f3zia ozna\u010duje \u0161ir\u0161\u00ed proces postupn\u00e9ho chemick\u00e9ho \u010di elektrochemick\u00e9ho nar\u00fa\u0161ania materi\u00e1lu. Pr\u00e1ve tento proces sa stal predmetom jej hlb\u0161ieho z\u00e1ujmu po\u010das doktorandsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia. \u201eHrdza je to, \u010do m\u00f4\u017eu \u013eudia vidie\u0165, ten okrov\u00fd, hned\u00fd odtie\u0148. Kor\u00f3zia je u\u017e ten naozaj de\u0161trukt\u00edvny proces, ktor\u00fd je ve\u013eakr\u00e1t nezvratn\u00fd,\u201c<\/em> vysvet\u013euje. K\u00fdm na za\u010diatku ju fascinovali najm\u00e4 vizu\u00e1lne vlastnosti hrdze, postupne sa za\u010dala zauj\u00edma\u0165 aj o vedeck\u00e9 princ\u00edpy jej vzniku a p\u00f4sobenia. Nadviazala preto komunik\u00e1ciu s vedcami a vedky\u0148ami, ktor\u00ed sa kor\u00f3zii profesion\u00e1lne venuj\u00fa. Ich poznatky jej umo\u017enili prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o vlastnej technike z nov\u00fdch perspekt\u00edv. \u201eZrazu mi to otv\u00e1ra \u00faplne nov\u00fa dimenziu. Kedysi to bolo tak\u00e9 prvotn\u00e9 maliarske a vizu\u00e1lne zaujatie, ale teraz je to u\u017e o nie\u010dom inom.\u201c<\/em> Tento posun je d\u00f4le\u017eit\u00fd aj pri interpret\u00e1cii jej tvorby. Nat\u00e1lia toti\u017e nevytv\u00e1ra iba obrazy star\u00fdch hrdzav\u00fdch kon\u0161trukci\u00ed. Zauj\u00edma ju samotn\u00e1 podstata procesov, ktor\u00e9 tieto kon\u0161trukcie menia. Hrdza je pre \u0148u z\u00e1rove\u0148 farbou, stopou \u010dasu aj d\u00f4kazom postupn\u00e9ho rozpadu. Pr\u00e1ve preto m\u00f4\u017ee by\u0165 jej maliarska technika ch\u00e1pan\u00e1 ako ur\u010dit\u00e1 forma materi\u00e1lov\u00e9ho v\u00fdskumu, v ktorom sa stret\u00e1va umeleck\u00e1 intu\u00edcia s poznatkami z ch\u00e9mie a fyziky. Neznamen\u00e1 to v\u0161ak, \u017ee by sa sna\u017eila nahradi\u0165 vedeck\u00fa pr\u00e1cu umeleckou. Sk\u00f4r vyu\u017e\u00edva vedeck\u00e9 poznanie na to, aby lep\u0161ie porozumela materi\u00e1lu, s ktor\u00fdm pracuje, a mohla rozv\u00edja\u0165 jeho v\u00fdrazov\u00e9 mo\u017enosti.<\/p>\n\n\n\n S vyu\u017e\u00edvan\u00edm skuto\u010dnej hrdze sa prirodzene sp\u00e1ja aj ot\u00e1zka trv\u00e1cnosti. Ak je kor\u00f3zia procesom postupn\u00e9ho nar\u00fa\u0161ania materi\u00e1lu, nem\u00f4\u017ee sa sta\u0165, \u017ee \u010dasom zni\u010d\u00ed aj samotn\u00fd obraz? Nat\u00e1lia prizn\u00e1va, \u017ee ide o jednu z naj\u010dastej\u0161\u00edch ot\u00e1zok, s ktor\u00fdmi sa stret\u00e1va. Sama sa v\u0161ak nesna\u017e\u00ed vytv\u00e1ra\u0165 diela, ktor\u00e9 by sa pred o\u010dami div\u00e1kov nekontrolovane rozpadali. Hoci dok\u00e1\u017ee vyvola\u0165 skuto\u010dn\u00e9 kor\u00f3zne procesy, pri obrazoch uprednost\u0148uje tak\u00e9 postupy, ktor\u00e9 jej umo\u017e\u0148uj\u00fa zachova\u0165 ich stabilitu.\u00a0\u201eSna\u017e\u00edm sa sk\u00f4r o ten druh\u00fd princ\u00edp, teda zachyti\u0165, ako kor\u00f3zia vyzer\u00e1, preto\u017ee inak by tie obrazy nemali ve\u013ek\u00fa trv\u00e1cnos\u0165,\u201c<\/em>\u00a0vysvet\u013euje. To v\u0161ak neznamen\u00e1, \u017ee ich povrch zost\u00e1va \u00faplne nemenn\u00fd. Hrdza m\u00f4\u017ee \u010dasom mierne stmavn\u00fa\u0165, zmeni\u0165 lesk alebo nadobudn\u00fa\u0165 in\u00fa farebn\u00fa intenzitu. Nat\u00e1lia si tieto premeny uvedomuje a pova\u017euje ich za prirodzen\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 pr\u00e1ce s tak\u00fdmto materi\u00e1lom. Spom\u00edna napr\u00edklad na sk\u00fasenos\u0165 so zbierkou pre\u00a0Strabag Art<\/a>, kde sa nach\u00e1dzaj\u00fa viacer\u00e9 jej obrazy. Ke\u010f ich po rokoch op\u00e4\u0165 videla, zaujalo ju, \u017ee hrdza na nich nadobudla odli\u0161n\u00fd charakter.\u00a0\u201eHovoria mi, \u017ee t\u00e1 hrdza je \u00faplne in\u00e1, \u017ee sa vyv\u00edja, je zrazu tmav\u00e1 a m\u00e1 in\u00fd charakter. Na\u0161\u0165astie neopadala,\u201c<\/em>\u00a0smeje sa. V inej in\u0161tit\u00facii sa zase stalo, \u017ee na jeden z jej obrazov dlhodobo p\u00f4sobilo nevhodn\u00e9 prostredie a hrdza na konkr\u00e9tnom mieste za\u010dala reagova\u0165. Nat\u00e1lia preto upozor\u0148uje, \u017ee s tak\u00fdmito dielami treba zaobch\u00e1dza\u0165 citlivej\u0161ie ne\u017e s be\u017enou ma\u013ebou. Zberate\u013eom poskytuje odpor\u00fa\u010dania, ako obrazy in\u0161talova\u0165 a uchov\u00e1va\u0165 a o ich stav sa zauj\u00edma aj po predaji.\u00a0\u201ePravidelne sa p\u00fdtam, ako sa maj\u00fa moje obrazy. Akoby som niekomu dala deti na pr\u00e1zdniny,\u201c\u00a0<\/em>opisuje svoj vz\u0165ah k dielam, ktor\u00e9 u\u017e opustili jej ateli\u00e9r. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak prizn\u00e1va, \u017ee \u00fapln\u00e1 stabiliz\u00e1cia hrdze nie je toto\u017en\u00e1 s fixovan\u00edm klasick\u00fdch maliarskych m\u00e9di\u00ed. Pr\u00e1ve schopnos\u0165 pracova\u0165 s touto hranicou medzi premenlivos\u0165ou a trv\u00e1cnos\u0165ou pova\u017euje za jeden z najn\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00edch aspektov svojej techniky.<\/p>\n\n\n\n Rovnako charakteristick\u00fd ako samotn\u00fd materi\u00e1l je pre Nat\u00e1liu aj sp\u00f4sob, ak\u00fdm prem\u00fd\u0161\u013ea o kompoz\u00edcii a form\u00e1te obrazu. U\u017e nieko\u013eko rokov sa vracia k podobn\u00fdm rozmerom pl\u00e1tien, najm\u00e4 k ve\u013ekoform\u00e1tov\u00fdm ma\u013eb\u00e1m s rozmermi pribli\u017ene 200 \u00d7 180 alebo 220 \u00d7 200 centimetrov. Men\u0161ie obrazy zase \u010dasto vznikaj\u00fa vo form\u00e1toch 50 \u00d7 40 \u010di 40 \u00d7 35 centimetrov. T\u00e1to opakuj\u00faca sa mierka nie je n\u00e1hodn\u00e1. Umo\u017e\u0148uje jej budova\u0165 vizu\u00e1lne s\u00favisl\u00e9 s\u00e9rie, v ktor\u00fdch jednotliv\u00e9 diela funguj\u00fa samostatne, no z\u00e1rove\u0148 vytv\u00e1raj\u00fa \u0161ir\u0161\u00ed celok. \u201eJa milujem ve\u013ekoform\u00e1tov\u00fa ma\u013ebu. Je to moja najob\u013e\u00fabenej\u0161ia ma\u013eba, ak\u00e1 m\u00f4\u017ee existova\u0165,\u201c<\/em> hovor\u00ed bez zav\u00e1hania. Ve\u013ek\u00e9 pl\u00e1tna jej poskytuj\u00fa dostatok priestoru na rozv\u00edjanie kompoz\u00edci\u00ed, v ktor\u00fdch sa stret\u00e1vaj\u00fa monument\u00e1lne kon\u0161trukcie s jemn\u00fdmi materi\u00e1lov\u00fdmi detailmi. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak nar\u00e1\u017ea na celkom praktick\u00e9 obmedzenia. \u201eMa\u013eovala by som aj v\u00e4\u010d\u0161ie veci, ale m\u00e1m limity, \u010do sa t\u00fdka vchodov\u00fdch dver\u00ed do ateli\u00e9ru. A m\u00e1m tam tak\u00e9 to\u010dit\u00e9 schodisko,\u201c<\/em> vysvet\u013euje s humorom. Aj tak\u00e9to okolnosti napokon ovplyv\u0148uj\u00fa v\u00fdsledn\u00fa podobu umeleck\u00e9ho diela. D\u00f4le\u017eitej\u0161ie v\u0161ak je, \u017ee Nat\u00e1lia nevn\u00edma jednotliv\u00e9 obrazy ako izolovan\u00e9 experimenty. V\u00e4\u010d\u0161inou pracuje v s\u00e9ri\u00e1ch, ktor\u00e9 na seba tematicky aj vizu\u00e1lne nadv\u00e4zuj\u00fa. Svoj autorsk\u00fd program m\u00e1 \u010dasto premyslen\u00fd pribli\u017ene na dva roky dopredu, hoci prip\u00fa\u0161\u0165a, \u017ee nov\u00e9 sk\u00fasenosti a okolnosti m\u00f4\u017eu p\u00f4vodn\u00e9 pl\u00e1ny zmeni\u0165. \u201eJa viem relat\u00edvne, \u010do budem ma\u013eova\u0165 o dva roky. M\u00e1m ten program vymyslen\u00fd tak, aby postupne r\u00e1stol,\u201c<\/em> vysvet\u013euje. Nejde pritom o presn\u00fd harmonogram jednotliv\u00fdch obrazov, ale sk\u00f4r o dlhodob\u00fa predstavu, ktor\u00fdm smerom sa bude jej tvorba vyv\u00edja\u0165. Nat\u00e1lia nem\u00e1 rada prudk\u00e9 tematick\u00e9 zvraty, pri ktor\u00fdch by ka\u017ed\u00e1 nov\u00e1 s\u00e9ria popierala t\u00fa predch\u00e1dzaj\u00facu. Uprednost\u0148uje postupn\u00e9 rozv\u00edjanie mot\u00edvov, ktor\u00e9 u\u017e pozn\u00e1, no dok\u00e1\u017ee v nich objavova\u0165 nov\u00e9 v\u00fdznamy. Aj preto sa v jej tvorbe opakovane objavuj\u00fa podobn\u00e9 kon\u0161trukcie, materi\u00e1ly a kompozi\u010dn\u00e9 princ\u00edpy. Ich opakovanie v\u0161ak neznamen\u00e1 stagn\u00e1ciu. Sk\u00f4r pripom\u00edna v\u00fdskum, pri ktorom sa autorka k jednej ot\u00e1zke vracia z r\u00f4znych uhlov poh\u013eadu a postupne ju roz\u0161iruje.<\/p>\n\n\n\n Pr\u00e1ve dlhodob\u00e9 uva\u017eovanie o s\u00e9ri\u00e1ch ju postupne priviedlo aj k potrebe prekro\u010di\u0165 hranice samotn\u00e9ho obrazu. Nat\u00e1lia toti\u017e nem\u00e1 rada v\u00fdstavy, na ktor\u00fdch s\u00fa ma\u013eby iba klasicky zavesen\u00e9 ved\u013ea seba na sten\u00e1ch. \u010coraz viac ju zauj\u00edma ich vz\u0165ah k priestoru, architekt\u00fare a fyzick\u00fdm objektom. Jej tvorba sa preto pohybuje v oblasti takzvanej expandovanej ma\u013eby \u2013 teda maliarskej praxe, ktor\u00e1 presahuje tradi\u010dn\u00fa predstavu pl\u00e1tna ako uzavretej dvojrozmernej plochy. Ma\u013eba sa v takomto ch\u00e1pan\u00ed m\u00f4\u017ee roz\u0161\u00edri\u0165 do priestoru, nadviaza\u0165 dial\u00f3g s objektom, sta\u0165 sa s\u00fa\u010das\u0165ou in\u0161tal\u00e1cie alebo reagova\u0165 na konkr\u00e9tne miesto. Pre Nat\u00e1liu je tento princ\u00edp prirodzen\u00fdm pokra\u010dovan\u00edm pr\u00e1ce s verejn\u00fdm priestorom. Ke\u010f\u017ee jej obrazy \u010dasto vych\u00e1dzaj\u00fa zo skuto\u010dn\u00fdch kovov\u00fdch kon\u0161trukci\u00ed, rozhodla sa niektor\u00e9 z nich prenies\u0165 aj do gal\u00e9ri\u00ed. Star\u00e9 koloto\u010de, preliezky, \u010dasti le\u0161enia \u010di \u010fal\u0161ie n\u00e1jden\u00e9 objekty tak vytv\u00e1raj\u00fa prostredie, v ktorom sa maliarska interpret\u00e1cia stret\u00e1va s fyzickou realitou svojho n\u00e1metu. Div\u00e1k m\u00f4\u017ee sledova\u0165 obraz hrdzavej\u00facej kon\u0161trukcie a z\u00e1rove\u0148 st\u00e1\u0165 pred skuto\u010dn\u00fdm predmetom, ktor\u00fd pre\u0161iel desa\u0165ro\u010diami pou\u017e\u00edvania. Tak\u00e9to spojenie men\u00ed sp\u00f4sob, ak\u00fdm vn\u00edmame obidve \u010dasti in\u0161tal\u00e1cie. Predmet, ktor\u00fd by na ulici p\u00f4sobil ako nepotrebn\u00fd kus \u017eeleza, z\u00edskava v gal\u00e9rii nov\u00fa pozornos\u0165. Obraz zase prest\u00e1va by\u0165 iba reprezent\u00e1ciou skuto\u010dnosti a st\u00e1va sa s\u00fa\u010das\u0165ou \u0161ir\u0161ieho priestorov\u00e9ho z\u00e1\u017eitku. Nat\u00e1lia tak postupne rozv\u00edja vlastn\u00fd sp\u00f4sob pr\u00e1ce s t\u00fdm, \u010do by sme mohli ozna\u010di\u0165 za archeol\u00f3giu ka\u017edodennosti. Nevyh\u013ead\u00e1va vz\u00e1cne historick\u00e9 artefakty, ale predmety, ktor\u00fdch hodnota spo\u010d\u00edva pr\u00e1ve v ich v\u0161ednosti a v stop\u00e1ch pou\u017e\u00edvania. Prostredn\u00edctvom ma\u013eby a in\u0161tal\u00e1cie ich vytrh\u00e1va z p\u00f4vodn\u00e9ho kontextu a umo\u017e\u0148uje n\u00e1m pozrie\u0165 sa na ne nanovo.<\/p>\n\n\n\n Tento pr\u00edstup sa odr\u00e1\u017ea aj v jej v\u00fdstavn\u00fdch projektoch, ktor\u00e9 postupne rozv\u00edjaj\u00fa r\u00f4zne podoby vz\u0165ahu medzi materi\u00e1lom, priestorom a pam\u00e4\u0165ou. U\u017e n\u00e1zvy ako\u00a0Rusty Memory<\/strong><\/a>,\u00a0T-Rust Landscape<\/strong><\/a>,\u00a0Beyond the Memory<\/strong><\/a>\u00a0\u010di\u00a0Raster<\/strong><\/a>\u00a0<\/strong>nazna\u010duj\u00fa, \u017ee Nat\u00e1lia nevn\u00edma hrdzu iba ako vizu\u00e1lne atrakt\u00edvny povrch, ale ako s\u00fa\u010das\u0165 \u0161ir\u0161ieho uva\u017eovania o krajine a jej vrstv\u00e1ch. V jednotliv\u00fdch projektoch sa men\u00ed mierka aj charakter sk\u00faman\u00fdch objektov. Niekedy s\u00fa v centre pozornosti konkr\u00e9tne kovov\u00e9 kon\u0161trukcie, inokedy ich vz\u00e1jomn\u00e9 usporiadanie, rytmus alebo sp\u00f4sob, ak\u00fdm zasahuj\u00fa do okolit\u00e9ho priestoru. V jej ma\u013eb\u00e1ch sa tak stret\u00e1va dokument\u00e1rny z\u00e1klad s v\u00fdraznou autorskou \u0161tyliz\u00e1ciou. Hoci vych\u00e1dza z re\u00e1lnych predmetov, nesna\u017e\u00ed sa ich reprodukova\u0165 s fotografickou presnos\u0165ou. \u010casto ich vytrh\u00e1va z p\u00f4vodn\u00e9ho prostredia, zbavuje nadbyto\u010dn\u00fdch detailov a s\u00fastre\u010fuje sa na samotn\u00fa kon\u0161trukciu, jej geometriu \u010di postupn\u00fd rozpad. Pr\u00e1ve t\u00fdm sa z konkr\u00e9tneho objektu st\u00e1va v\u0161eobecnej\u0161\u00ed obraz pam\u00e4ti a \u010dasu. Star\u00fd koloto\u010d u\u017e nemus\u00ed by\u0165 iba koloto\u010dom z ur\u010dit\u00e9ho s\u00eddliska a plot nemus\u00ed predstavova\u0165 konkr\u00e9tnu hranicu pozemku. V Nat\u00e1liinom podan\u00ed sa menia na vizu\u00e1lne znaky, ktor\u00e9 v sebe nes\u00fa sk\u00fasenos\u0165 mnoh\u00fdch \u013eud\u00ed. Z\u00e1rove\u0148 si v\u0161ak zachov\u00e1vaj\u00fa svoju materi\u00e1lnu presved\u010divos\u0165. Hrdza pou\u017eit\u00e1 na ich zobrazenie toti\u017e nie je il\u00faziou. Je skuto\u010dnou s\u00fa\u010das\u0165ou fyzick\u00e9ho sveta, ktor\u00fd obrazy sk\u00famaj\u00fa. Pr\u00e1ve v tomto prepojen\u00ed mo\u017eno h\u013eada\u0165 jednu z najsilnej\u0161\u00edch str\u00e1nok jej tvorby \u2013 medzi t\u00fdm, \u010do obraz zobrazuje a t\u00fdm, z \u010doho je vytvoren\u00fd, vznik\u00e1 mimoriadne \u00fazky vz\u0165ah.<\/p>\n\n\n\n Napriek tomu by bolo nepresn\u00e9 predstavi\u0165 Nat\u00e1liu ako umelky\u0148u, ktor\u00e1 sa raz rozhodla ma\u013eova\u0165 hrdzou a odvtedy u\u017e iba zdokona\u013euje jednu techniku. Sama prizn\u00e1va, \u017ee hoci m\u00e1 rada stabilitu a dlhodob\u00fd autorsk\u00fd program, potrebuje si ponech\u00e1va\u0165 priestor na experimentovanie. Ob\u010das sa preto vracia aj ku klasick\u00fdm maliarskym m\u00e9di\u00e1m, v\u00fdraznej\u0161\u00edm farebn\u00fdm ploch\u00e1m alebo postupom, ktor\u00e9 pripom\u00ednaj\u00fa jej star\u0161ie plen\u00e9rov\u00e9 ma\u013eby. \u201eM\u00e1m st\u00e1le pootvoren\u00e9 tie dvierka,\u201c<\/em> hovor\u00ed o mo\u017enosti vpusti\u0165 do svojej tvorby aj nie\u010do nov\u00e9. V posledn\u00fdch rokoch sa v jej obrazoch objavuj\u00fa v\u00fdraznej\u0161ie farebn\u00e9 akcenty, napr\u00edklad \u010derven\u00e1, ktor\u00e9 nar\u00fa\u0161aj\u00fa prevl\u00e1daj\u00facu tlmen\u00fa farebnos\u0165. Nat\u00e1lia si uvedomuje, \u017ee aj jedin\u00e1 s\u00fdta plocha dok\u00e1\u017ee zmeni\u0165 sp\u00f4sob, ak\u00fdm div\u00e1k \u010d\u00edta cel\u00fd obraz. \u201eM\u00e1m rada, ke\u010f je v t\u00fdch ma\u013eb\u00e1ch nejak\u00fd farebn\u00fd moment. Napr\u00edklad \u010derven\u00e1 dok\u00e1\u017ee \u010dloveka up\u00fata\u0165 a ja, samozrejme, pracujem aj s psychol\u00f3giou obrazu.\u201c<\/em> Podobn\u00e9 rozhodnutia ukazuj\u00fa, \u017ee jej tvorba nie je podriaden\u00e1 iba materi\u00e1lu. Hrdza je s\u00edce jej najv\u00fdraznej\u0161\u00edm pozn\u00e1vac\u00edm znakom, no st\u00e1le zost\u00e1va maliarkou, ktor\u00e1 prem\u00fd\u0161\u013ea o kompoz\u00edcii, rytme, kontraste a vizu\u00e1lnom \u00fa\u010dinku. Pr\u00e1ve preto sa jej obrazy dok\u00e1\u017eu pohybova\u0165 medzi zdanlivo protichodn\u00fdmi polohami \u2013 medzi spont\u00e1nnym chemick\u00fdm procesom a premyslenou kompoz\u00edciou, medzi fyzick\u00fdm rozpadom a estetickou pr\u00ed\u0165a\u017elivos\u0165ou, medzi dokumentovan\u00edm skuto\u010dnosti a jej radik\u00e1lnou maliarskou interpret\u00e1ciou. Z\u00e1rove\u0148 je v nich pr\u00edtomn\u00e1 aj ur\u010dit\u00e1 zvl\u00e1\u0161tna kr\u00e1sa. Kr\u00e1sa vec\u00ed, ktor\u00e9 u\u017e nie s\u00fa nov\u00e9, dokonal\u00e9 ani funk\u010dn\u00e9, no pr\u00e1ve v\u010faka svojim nedokonalostiam z\u00edskavaj\u00fa charakter a pr\u00edbeh.<\/p>\n\n\n\n Nat\u00e1liina tvorba tak postupne vytv\u00e1ra osobit\u00fd maliarsky svet, v ktorom sa materi\u00e1l, n\u00e1met a sp\u00f4sob spracovania navz\u00e1jom podmie\u0148uj\u00fa. Hrdza nie je iba farbou, ktorou ma\u013euje star\u00e9 kon\u0161trukcie. Je z\u00e1rove\u0148 d\u00f4kazom ich starnutia, fyzickou stopou \u010dasu a materi\u00e1lom, ktor\u00fd s\u00e1m podlieha premene. Jej obrazy preto funguj\u00fa na viacer\u00fdch \u00farovniach. M\u00f4\u017eeme ich vn\u00edma\u0165 ako vizu\u00e1lne p\u00f4sobiv\u00e9 kompoz\u00edcie, ako z\u00e1znamy konkr\u00e9tnych prvkov verejn\u00e9ho priestoru, ale aj ako \u00favahy o pam\u00e4ti, pominute\u013enosti a na\u0161om vz\u0165ahu k veciam, ktor\u00e9 n\u00e1s obklopuj\u00fa. To, \u010do sa za\u010dalo osobn\u00fdm sk\u00faman\u00edm vlastn\u00e9ho tela a n\u00e1hodn\u00fdm objaven\u00edm kor\u00f3zie, sa po\u010das rokov premenilo na komplexn\u00fd autorsk\u00fd program s vlastnou technol\u00f3giou, vizu\u00e1lnym jazykom a v\u00fdskumn\u00fdm z\u00e1zem\u00edm. A hoci dnes Nat\u00e1lia dok\u00e1\u017ee o hrdzi rozpr\u00e1va\u0165 s presnos\u0165ou \u010dloveka, ktor\u00fd jej venoval podstatn\u00fa \u010das\u0165 svojho profesion\u00e1lneho \u017eivota, nestratila pritom p\u00f4vodn\u00e9 nad\u0161enie z objavovania. St\u00e1le ju fascinuje, \u017ee materi\u00e1l, ktor\u00fd v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed pova\u017euje za znak po\u0161kodenia alebo z\u00e1niku, dok\u00e1\u017ee vytv\u00e1ra\u0165 nov\u00e9 obrazy a v\u00fdznamy. Aj v tom spo\u010d\u00edva zvl\u00e1\u0161tny paradox jej tvorby. Z procesu, ktor\u00fd veci postupne ni\u010d\u00ed, sa stal prostriedok ich umeleck\u00e9ho uchov\u00e1vania. A pr\u00e1ve t\u00e1to schopnos\u0165 premeni\u0165 zdanlivo bezcenn\u00fd materi\u00e1l na presved\u010div\u00fa autorsk\u00fa v\u00fdpove\u010f jej postupne otvorila cestu aj do \u0161ir\u0161ieho umeleck\u00e9ho prostredia.<\/p>\n\n\n\n \u00daspech, ktor\u00fd nehrdzavie<\/strong><\/p>\n\n\n\n Hoci Nat\u00e1lia dnes patr\u00ed medzi v\u00fdrazn\u00e9 osobnosti nastupuj\u00facej gener\u00e1cie slovensk\u00fdch maliarok a maliarov, jej profesion\u00e1lna kari\u00e9ra sa neza\u010dala pozvo\u013en\u00fdm zbieran\u00edm sk\u00fasenost\u00ed a postupn\u00fdm prenikan\u00edm do galerijn\u00e9ho prostredia. Pr\u00e1ve naopak. V\u0161etko sa udialo pomerne r\u00fdchlo, takmer naraz a ona sa zrazu ocitla v situ\u00e1cii, ke\u010f popri \u0161t\u00fadiu musela zvl\u00e1da\u0165 mno\u017estvo v\u00fdstav, komunik\u00e1ciu s kur\u00e1tormi, gal\u00e9riami \u010di zberate\u013emi a z\u00e1rove\u0148 si budova\u0165 vlastn\u00fa poz\u00edciu na umeleckej sc\u00e9ne. Za jeden z najz\u00e1sadnej\u0161\u00edch momentov dodnes pova\u017euje svoju bakal\u00e1rsku s\u00e9riu, v ktorej sa naplno prejavil jej z\u00e1ujem o hrdzu, kovov\u00e9 kon\u0161trukcie a verejn\u00fd priestor. Pr\u00e1ve z tohto obdobia poch\u00e1dza aj obraz\u00a0Re\u0165az\u00e1k<\/strong><\/a>\u00a0zachyt\u00e1vaj\u00faci star\u00fd re\u0165azov\u00fd koloto\u010d, ktor\u00fd sa stal jedn\u00fdm z jej najzn\u00e1mej\u0161\u00edch diel. V roku 2020 s n\u00edm uspela v s\u00fa\u0165a\u017ei\u00a0Ma\u013eba \u2013 Cena Nad\u00e1cie V\u00daB<\/a>\u00a0za maliarske dielo pre mlad\u00fdch umelcov a umelkyne. Pre Nat\u00e1liu to neznamenalo iba prv\u00e9 ve\u013ek\u00e9 profesion\u00e1lne uznanie, ale aj potvrdenie, \u017ee jej experiment\u00e1lna technika a nezvy\u010dajn\u00fd pr\u00edstup k ma\u013ebe dok\u00e1\u017eu oslovi\u0165 odborn\u00fa verejnos\u0165.\u00a0\u201eT\u00e1 bakal\u00e1rska s\u00e9ria bola pre m\u0148a prelomov\u00e1. Jeden z mojich najzn\u00e1mej\u0161\u00edch obrazov je re\u0165az\u00e1k, ktor\u00fd sa so mnou dodnes sp\u00e1ja,\u201c<\/em>\u00a0spom\u00edna. Len o nieko\u013eko mesiacov nesk\u00f4r nasledovalo \u010fal\u0161ie ocenenie, tentoraz v medzin\u00e1rodnom prostred\u00ed\u00a0Strabag Artaward International<\/a>\u00a02021. Dve v\u00fdrazn\u00e9 ocenenia v kr\u00e1tkom \u010dase od\u0161tartovali obdobie, v ktorom sa jej umeleck\u00fd \u017eivot rozbehol r\u00fdchlos\u0165ou, na ak\u00fa nebola pripraven\u00e1. \u201eJa som si vlastne ani nedok\u00e1zala vychutna\u0165 ten moment, \u017ee som bakal\u00e1rka, preto\u017ee sa toto v\u0161etko dialo,\u201c<\/em>\u00a0prizn\u00e1va. K\u00fdm mnoh\u00ed jej spolu\u017eiaci e\u0161te len prem\u00fd\u0161\u013eali nad t\u00fdm, ako sa po \u0161kole uplatnia, Nat\u00e1lia u\u017e rie\u0161ila profesion\u00e1lne z\u00e1v\u00e4zky a u\u010dila sa orientova\u0165 vo svete, do ktor\u00e9ho vst\u00fapila prakticky zo d\u0148a na de\u0148.<\/p>\n\n\n\n Spomienky na toto obdobie s\u00fa preto zmesou nad\u0161enia, vy\u010derpania a ur\u010dit\u00e9ho zr\u00fdchlen\u00e9ho dospievania. Nat\u00e1lia sa musela nau\u010di\u0165 veci, na ktor\u00e9 ju \u017eiadna \u0161kola nemohla \u00faplne pripravi\u0165. Ako komunikova\u0165 s in\u0161tit\u00faciami, ako pl\u00e1nova\u0165 v\u00fdstavy, ako pristupova\u0165 k predaju diel, ako si organizova\u0165 \u010das a z\u00e1rove\u0148 nepresta\u0165 ma\u013eova\u0165. \u201eStra\u0161ne r\u00fdchlo som dospela v tom momente, \u017ee som musela okam\u017eite by\u0165 profesion\u00e1lna. Musela som by\u0165 t\u00e1, ktor\u00e1 vie o v\u0161etkom, pritom som nevedela ni\u010d. Stra\u0161ne som sa u\u010dila za pochodu,\u201c<\/em>opisuje. V niektor\u00fdch rokoch absolvovala pribli\u017ene \u0161trn\u00e1s\u0165 v\u00fdstav, z ktor\u00fdch zna\u010dn\u00fa \u010das\u0165 tvorili samostatn\u00e9 prezent\u00e1cie. Tak\u00e9to tempo by bolo n\u00e1ro\u010dn\u00e9 aj pre sk\u00fasen\u00e9ho umelca, nieto e\u0161te pre niekoho, kto pr\u00e1ve dokon\u010doval vysoko\u0161kolsk\u00e9 \u0161t\u00fadium. Nat\u00e1lia pritom nechcela, aby jej profesion\u00e1lne \u00faspechy zatienili \u0161kolsk\u00e9 povinnosti. Naopak, c\u00edtila potrebu dok\u00e1za\u0165, \u017ee napriek rozbehnutej kari\u00e9re zost\u00e1va rovnako zodpovednou \u0161tudentkou. \u201eU\u017e po\u010das \u0161koly som sa \u017eivila ma\u013eovan\u00edm a profesion\u00e1lne sa mi darilo. Z\u00e1le\u017ealo mi v\u0161ak na tom, aby som bola aj dobrou \u0161tudentkou a \u00faspe\u0161ne dokon\u010dila \u0161t\u00fadium,\u201c<\/em> vysvet\u013euje. V tomto postoji sa odr\u00e1\u017ea jedna z jej charakteristick\u00fdch vlastnost\u00ed. Hoci navonok p\u00f4sob\u00ed spont\u00e1nne a uvo\u013enene, vo svojej pr\u00e1ci dok\u00e1\u017ee by\u0165 mimoriadne cie\u013eavedom\u00e1. Potrebuje ma\u0165 pocit, \u017ee sa pos\u00fava dopredu, \u017ee jej tvorba rastie a \u017ee ka\u017ed\u00e1 nov\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 m\u00e1 zmysel. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak otvorene prizn\u00e1va, \u017ee \u00faspech pre \u0148u nie je iba pr\u00edjemn\u00fdm ved\u013eaj\u0161\u00edm produktom pr\u00e1ce. Je aj zdrojom motiv\u00e1cie, radosti a energie, ktor\u00fa potrebuje na \u010fal\u0161ie fungovanie.<\/p>\n\n\n\n Nat\u00e1lia sa toti\u017e netaj\u00ed t\u00fdm, \u017ee je ve\u013emi s\u00fa\u0165a\u017eiv\u00e1. A hoci si uvedomuje, \u017ee umenie nie je \u0161portov\u00e1 discipl\u00edna, v ktorej mo\u017eno jednoducho porovn\u00e1va\u0165 v\u00fdkony a ur\u010dova\u0165 v\u00ed\u0165azov, ocenenia pre \u0148u predstavuj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fa formu sp\u00e4tnej v\u00e4zby.\u00a0\u201eJa m\u00e1m ve\u013emi rada ten pocit \u00faspechu. Je to pre m\u0148a tak\u00fd ve\u013emi pr\u00edjemn\u00fd dopam\u00edn. Neviem, mo\u017eno som mala by\u0165 \u0161portovky\u0148a,\u201c<\/em>\u00a0smeje sa.\u00a0\u201eViem, \u017ee v umen\u00ed by sa nemalo s\u00fa\u0165a\u017ei\u0165, ale ja som stra\u0161ne s\u00fa\u0165a\u017eiv\u00fd typ a neviem sa od toho odprosti\u0165.\u201c<\/em>\u00a0Na jednej strane vn\u00edma ceny ako potvrdenie vlastnej pr\u00e1ce, na druhej si z nich dok\u00e1\u017ee robi\u0165 srandu a neberie ich s prehnanou v\u00e1\u017enos\u0165ou. S typick\u00fdm humorom poznamen\u00e1va, \u017ee u\u017e z\u00edskala to\u013eko slovensk\u00fdch ocenen\u00ed, a\u017e jej neprajn\u00edci kone\u010dne maj\u00fa d\u00f4vod ju naozaj nezn\u00e1\u0161a\u0165. V skuto\u010dnosti v\u0161ak za ka\u017ed\u00fdm \u00faspechom vid\u00ed mno\u017estvo pr\u00e1ce, ktor\u00e1 mu predch\u00e1dzala. K oceneniam z rokov 2020 a 2021 postupne pribudli \u010fal\u0161ie uznania vr\u00e1tane projektu\u00a0P\u00fapava Development<\/a>\u00a0\u010di ocenenia\u00a0Slovenskej rektorskej konferencie<\/a>\u00a0v roku 2025. Pr\u00e1ve posledn\u00e9 z nich malo pre Nat\u00e1liu osobitn\u00fd v\u00fdznam. Po rokoch intenz\u00edvneho \u0161t\u00fadia a umeleck\u00e9ho v\u00fdskumu ho vn\u00edmala ako potvrdenie, \u017ee jej pr\u00e1ca m\u00e1 hodnotu nielen v profesion\u00e1lnom umeleckom prostred\u00ed, ale aj v akademickom kontexte. \u201eTo bola pre m\u0148a cena tak\u00e9ho zados\u0165u\u010dinenia. \u017de dobre, asi som po\u010das svojho \u0161t\u00fadia aj nie\u010do spravila,\u201c<\/em>\u00a0hovor\u00ed. Z\u00e1rove\u0148 zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee sa stala prvou laure\u00e1tkou tohto ocenenia zo svojej fakulty. Popri rozv\u00edjaj\u00facej sa kari\u00e9re tak postupne uzatv\u00e1rala aj jednu d\u00f4le\u017eit\u00fa etapu svojho vzdel\u00e1vania. Doktorandsk\u00e9 \u0161t\u00fadium, po\u010das ktor\u00e9ho sa venovala hlb\u0161iemu v\u00fdskumu kor\u00f3zie a expandovanej ma\u013eby, jej poskytlo priestor systematicky pomenova\u0165 a rozv\u00edja\u0165 princ\u00edpy, ktor\u00e9 dovtedy objavovala najm\u00e4 intuit\u00edvne. Umeleck\u00e1 prax sa v jej pr\u00edpade \u010doraz v\u00fdraznej\u0161ie prep\u00e1jala s teoretick\u00fdm uva\u017eovan\u00edm a v\u00fdskumom.<\/p>\n\n\n\n Napriek mno\u017estvu ocenen\u00ed v\u0161ak Nat\u00e1lia nepova\u017euje za najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie momenty svojej kari\u00e9ry iba chv\u00edle, ke\u010f si preberala cenu alebo sa dozvedela v\u00fdsledky s\u00fa\u0165a\u017ee. Rovnako z\u00e1sadn\u00e9 s\u00fa pre \u0148u v\u00fdstavy, na ktor\u00fdch mala mo\u017enos\u0165 predstavi\u0165 svoju tvorbu v \u0161ir\u0161om kontexte a konfrontova\u0165 ju s dielami \u010fal\u0161\u00edch umelcov. Jedn\u00fdm z tak\u00fdchto m\u00ed\u013enikov bola \u00fa\u010das\u0165 na rozsiahlej v\u00fdstave\u00a0Terra Incognita<\/strong><\/a>\u00a0v rak\u00faskom Museum Liaunig v roku 2025. Projekt predstavil tvorbu autorov a autoriek z r\u00f4znych gener\u00e1ci\u00ed a vytvoril priestor na vz\u00e1jomn\u00fd dial\u00f3g slovensk\u00e9ho, \u010desk\u00e9ho a rak\u00faskeho umenia. Pre Nat\u00e1liu bola t\u00e1to sk\u00fasenos\u0165 v\u00fdnimo\u010dn\u00e1 nielen rozsahom v\u00fdstavy, ale aj t\u00fdm, \u017ee sa ocitla v spolo\u010dnosti osobnost\u00ed, ktor\u00fdch tvorbu dlhodobo obdivuje.\u00a0\u201eTo bol pre m\u0148a z\u00e1sadn\u00fd moment, preto\u017ee to bola obrovsk\u00e1 v\u00fdstava. Bola som tam zast\u00fapen\u00e1 ako najmlad\u0161ia autorka a bolo to \u00fa\u017easn\u00e9,\u201c<\/em>\u00a0spom\u00edna. Jej diela sa objavili v kontexte tvorby Rudolfa Sikoru, Ji\u0159\u00edho Davida, M\u00e1rie Bartuszovej \u010di \u010fal\u0161\u00edch v\u00fdrazn\u00fdch osobnost\u00ed stredoeur\u00f3pskeho umenia. Pre mlad\u00fa maliarku, ktor\u00e1 e\u0161te pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi len h\u013eadala vlastn\u00fd jazyk, i\u0161lo o mimoriadne siln\u00fa sk\u00fasenos\u0165.\u00a0\u201eZrazu som si povedala: OK, ja u\u017e som asi v spolo\u010dnosti \u013eud\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa naozaj vn\u00edman\u00ed ako ve\u013ek\u00e9 umeleck\u00e9 osobnosti.\u201c<\/em>\u00a0D\u00f4le\u017eit\u00e9 pritom bolo aj samotn\u00e9 priestorov\u00e9 rie\u0161enie jej prezent\u00e1cie. Nat\u00e1lia toti\u017e nevystavovala iba jednotliv\u00e9 obrazy, ale pracovala aj s in\u0161tal\u00e1ciou, ktor\u00e1 umo\u017enila jej tvorbe komunikova\u0165 s architekt\u00farou m\u00fazea. Tak\u00e9to situ\u00e1cie s\u00fa pre \u0148u z\u00e1sadn\u00e9. Umo\u017e\u0148uj\u00fa jej vyst\u00fapi\u0165 z prostredia vlastn\u00e9ho ateli\u00e9ru a vidie\u0165 svoje diela v nov\u00fdch s\u00favislostiach. Z\u00e1rove\u0148 jej pripom\u00ednaj\u00fa, \u017ee hoci sa jej tvorba opiera o ve\u013emi konkr\u00e9tne lok\u00e1lne n\u00e1mety, ot\u00e1zky pam\u00e4ti, materi\u00e1lu a postupn\u00e9ho z\u00e1niku maj\u00fa ove\u013ea \u0161ir\u0161iu platnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n *V r\u00e1mci v\u00fdstavy\u00a0Terra Incognita<\/em>\u00a0v rak\u00faskom Museum Liaunig, kur\u00e1torsky pripravenej Miroslavom Ha\u013e\u00e1kom, predstavila maliarka Nat\u00e1lia \u0160imonov\u00e1 priestorov\u00fa in\u0161tal\u00e1ciu\u00a0Sf\u00e9ra<\/em>. Jej s\u00fa\u010das\u0165ou boli rozsiahle obojstrann\u00e9 ma\u013eby s rozmermi pribli\u017ene 10 \u00d7 8 metrov, vytvoren\u00e9 prostredn\u00edctvom autorskej techniky vyu\u017e\u00edvaj\u00facej skuto\u010dn\u00fa hrdzu a kor\u00f3ziu. Dielo vznikalo po\u010das n\u00e1ro\u010dn\u00e9ho obdobia doktorandsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia a pr\u00edprav viacer\u00fdch v\u00fdstavn\u00fdch projektov. Vo febru\u00e1ri 2025 autorka spolu s Jozefom Pil\u00e1tom a Jon\u00e1\u0161om Gloz\u00edkom realizovala in\u0161tal\u00e1ciu v exteri\u00e9ri m\u00fazea, kde Sf\u00e9ra vstupovala do dial\u00f3gu s okolitou krajinou. Pre nepredv\u00eddate\u013en\u00e9 spr\u00e1vanie materi\u00e1lu sa v\u0161ak Nat\u00e1lia e\u0161te pred otvoren\u00edm v\u00fdstavy rozhodla dielo odin\u0161talova\u0165. Jeho p\u00f4vodn\u00e1 podoba zostala zachyten\u00e1 v publik\u00e1cii\u00a0Terra Incognita<\/em>, zatia\u013e \u010do \u010das\u0165 in\u0161tal\u00e1cie sa nesk\u00f4r objavila v upravenej forme na jej samostatnej v\u00fdstave v Danubiane. Projekt tak poukazuje nielen na mo\u017enosti expandovanej ma\u013eby, ale aj na hranice kontroly nad materi\u00e1lom, ktor\u00e9ho prirodzenou vlastnos\u0165ou je neust\u00e1la premena.<\/p>\n\n\n\n Podobne silnou sk\u00fasenos\u0165ou bola aj samostatn\u00e1 v\u00fdstava\u00a0![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-5nElhIG3AG-1-1024x1024.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-7dBA6gm3HC-1-1024x1024.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-BAh6RTHG3GI-1-1024x691.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-BdyRDzCBmJU-1-819x1024.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-BXbKNlnhwg5-1-1024x1024.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-BeDC15nBuhc-1-1024x861.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-BTlif6XBz_V-1.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-BUExHK4B2TN-1.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-BntU3Ban6yb-1-1024x768.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-Bd25l7WBcYX-1-819x1024.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-Bd52-2eB28N-1-819x1024.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-Bi9iGaOg445-1-1024x768.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-BgeTkqrgsg7-1.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-Bi89giLgn6W-1.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-BsWBzyOgGWM-1-1024x768.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-Bem071dhxch-1.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-B3hI6rMHCSW-1-819x1024.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-BvHfGRRAHL0-1-819x1024.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-Bxj672nCuuW-1-1024x823.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-BtbBKI4AXwz-1-819x1024.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-BuqrqHsgCz4-1-819x1024.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-B1B7mxqoWKp-1-819x1024.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-B08Nnt9IpiY-1-1024x1024.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-B5Qi8A5HtKr-1-1024x768.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-B5z4_pZHXGx-1-1024x768.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-B6Jj70Xnhcy-1.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-B6Jj70Xnhcy-2.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-B8l-CsBHJhO-1-819x1024.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-B8OmWI6nW1I-1-819x1024.jpg\")
<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-B6bBEdGn9uy-1-1024x683.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-B6A26oAnn7g-1-1024x683.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-CB8M-S5nvhg-1-1024x683.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-CWeM6JzqX3_-2-1024x640.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-CfQyTT2K_9w-1-1024x679.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-CfQyTT2K_9w-6-1024x680.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-CWqFc-RKJ72-1-1024x683.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-CEn4JCPHbrS-1.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-DUoT0QLjMym-4-768x1024.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-DQ1J86pDP69-1-1024x683.jpg\")
<\/em><\/figcaption><\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-DRXAzNjDPYO-1-1024x683.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-DM-BA06KKDT-1-769x1024.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/www.cerstveovocie.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/grabfy-DM-BA06KKDT-2-768x1024.jpg\")