Výtvarník so širokým záberom tvorby, dokumentarista a autor ready-made objektov

Dátum: 25.10.2021

Autor: Martin Brix

Medzi jeho záľuby patrí: komix a kreslenie, video a film vo všetkých jeho podobách a v neposlednej rade aj zberateľstvo a vytváranie ready-made objektov. Ale či to nazvať „len“ záľuby? Je aktívny videomaker a kameraman ale aj režisér, ktorý rád kreslí, fotí a z radosťou listuje komixové časopisy. Jeho portfólio zahŕňa dokumentárny film, fotografiu, krátky film, kresbu a ilustráciu, literatúru a komiks, videoklipy a videospoty, či „hračkárske“ objektíky pripomínajúce skladačky z Kinder vajíčka. V skutku široké portfólio kreatívnych aktivít. 

Peter Važan je absolventom Katedry RG PriF UK (Katedra regionálnej geografie a rozvoja regiónov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave), Ateliéru kameramanskej tvorby a fotografie ako i Ateliéru dokumentárnej tvorby FTF VŠMU. Ako režisér a kameraman pôsobí v oblasti dokumentárneho filmu a videa. Dlhodobo sa venuje problematike občianskej spoločnosti, ľudských práv, demokracie a súvisiacich tém a to v spolupráci s mnohými známymi občianskymi združeniami, nezávislými iniciatívami aj štátnymi inštitúciami.  Od produkcie takto zameraných projektov sa postupne prepracoval až k dokumentárnej tvorbe, výrobe spotov a krátkych filmov. Jeho prístup je angažovaný a poctivý, a jeho predchádzajúce skúsenosti a získané vedomosti mu pomáhajú vytvárať platformu pre dokumentovanie a kritickú reflexiu dôležitých otázok slovenskej súčasnosti.

Striedavo sa venuje fotografii, komiksu, kresbe, koláži či tvorbe ready-made objektov. Je autorom projektu OKOMIX (komiksové zborníky a výstavy 2012 – 2013) ako i skupinovej výstavy SKADERUKA-SKADENOHA (2021), ktorá spája „úpadkové“ umenie v podobe ready-made objektov viacerých etablovaných slovenských výtvarných umelcov (a jednej umelkyne).

Človek neznámeho pôvodu, o ktorom sa nevie, odkiaľ je, odkiaľ prišiel. Tento prišelec sa ocitá v priestore Pistoriho paláca a „pozerá sa na akési obskúrne hračky, miniatúrne postavičky, odcudzené svojmu pôvodnému významu a účelu. Sú vystavené čiastočne za sklom vitrín, kde sa premenili na nedotknuteľné exponáty, ani náhodou určené na hranie. Ich novonadobudnutú vážnosť podčiarkujú ďalšie inštalačné a prezentačné prvky, muzeálna kamufláž. Aj napriek tomu a možno práve preto sa teraz ony istým spôsobom hrajú s ním, s jeho predstavivosťou. Jeho myseľ sa transformuje na ihrisko lemované mozgovými závitmi. Niektoré figúrky vystreľujú pocity mimo ohraničenú hraciu plochu, jemne mu šteklia bránicu, zdvíhajú kútiky úst nahor. Väčšina z nich však ostáva zvierať jeho vnútro, ktoré lokalizuje kdesi v hrudi, je znepokojujúca, divná, pitoreskná či až strašidelná svojím zjavom, tým, čo v ňom vyvolávajú, ale aj tým, čo odkrývajú a komentujú. Vo vnútri niektorých figúrok, bábok, bábik a prazvláštnych postavičiek totiž vznikajú ďalšie vesmíry, farebné konštelácie z najvšestrannejšieho materiálu nášho storočia. Ponúkajú dočasné pódiá pre veľké témy v smradľavom žalúdku mŕtvej veľryby, ktorá za života prehltla viac plastu než planktónu. Predstavuje si, ako sa tieto figúrky stretávajú na obrazovke v stop-motion animáku, spľasnutí hrdinovia a hrdinky nafúknutí do nových tvarov. Režírujú ho Andersonovia, Breckeckett a Lynč. Ak by na túto výstavu vyšla medziodborová recenzia, jej autor by hádam učene poznamenal, že keby tieto figúr(k)y existovali v reči, boli by všetkými trópami, ktorých definícia nám hneď po prečítaní vyprší z hlavy. Že sú kaufmanovskými synekdochami života a hry, hry a života. Že ich hybridná podoba vznikla pravdepodobne krížením spontánneho nápadu a prešpekulovaného analytického spájania. A že ich autori využívajú vedomosti o vizuálnych kánonoch kultúr a popkultúr – v snahe rozštiepiť referenčné reťaze diel. Následne ich nanovo lepia pomyselným lepidlom značky PARADOX. Tichý potlesk. Jeden – jeho.“ Týmto textom od Miroslavy Urbanovej začína výstava „človeka neznámeho pôvodu, o ktorom sa nevie, odkiaľ je, odkiaľ prišiel“. SKADERUKA-SKADENOHA.

Skupinová výstava SKADERUKA-SKADENOHA predstavuje malý vesmír ready-made objektov reflektujúcich veľké témy života na našej planéte – od ekológie, cez kritiku militarizmu, konzumu a pokrytectva spoločnosti, až po parodovanie superhrdinského žánru. Tvorbu vystavujúcich autorov (Marek Cina, Miloš Kopták, Peter Važan) a autorky (Andrea Štrbová) spája bytostné zberateľstvo, ukotvenosť v symbolizme, surrealistická snovosť a fantázia, surovosť bioforiem a dekadentná estetika, detská hravosť i nástojčivá angažovanosť, absurdita a humor.

„Je to radosť z dotyku a hmoty. Skutočná 3D realita, žiadny monitor, ani obrázky, ani slová.“ A to Peťa na tom baví (aj v kontraste jeho iných prác). Len tak byť a možno občas trochu provokovať. Aj k premýšľaniu. A jeden z hlavných dôvodov, prečo Peťo zrealizoval túto výstavu je, že chcel potešiť ľudí, rozosmiať ich (lebo niekedy je to viac o humore než o „umení“) ako aj inšpirovať k hre a tvorbe. Veď v konečnom dôsledku, také postavičky si vie urobiť každý čo i len trošku zručný „modelár“ a je jedno či má 8 rokov alebo 80.

Tešiť a rozosmievať. Možno aj to je Peťovým „posolstvom“, či už cez tvorbu ale aj iné aktivity. Niektorých rozosmieval v ich najťažších chvíľach života a niektorí z nich dokonca už svoj životný boj definitívne prehrali. Aj keď si pritom musel často hrýzť do pier, svoj smútok si nechal pre seba, nasadil si červený nos a chorým deťom rozdával radosť a zábavu. Bývalý zdravotný klaun Peter Važan vie, že rozveseľovať choré deti je niekedy veľmi ťažké a vyčerpávajúce, zároveň ho to ale vnútorne nabíja a učí pokore i úcte pred životom.Keď sa vrátime do roku 2012, vrátime sa k zásadnému Petrovmu projektu, na ktorého vznik bolo potrebné veľa alchýmie a nadprirodzených schopností. Ako spomína samotný Peťo ako autor projektu: „nemali sme žiadny recept a predsa sa to nakoniec podarilo“. Podarilo sa namiešať OKOMIX – slovenský komiksový degustát, v ktorom ste mohli ochutnať lahôdky z tvorby výtvarných umelcov – študentov i absolventov, profesionálov i talentovaných amatérov. Degustátorom sa stáva každý z nás. Ingrediencie ako komiksové stripy, seriály, mikro či makropríbehy a ilustrácie komiksového charakteru sa hľadali cez verejnú výzvu, prostredníctvom plagátov, internetu a sociálnych sietí i adresne za pomoci kamarátov. A podarilo sa! Zastúpené boli všetky chute. Originalitou príbehu, výtvarného spracovania či humoru sa slobodne vyjadrujú okrem iného aj k stavu súčasnej spoločnosti. A to nie je málo. OKOMIX tak lahodí oku aj duchu!

1 2 ... 5 ►