Veľmi rád obsahy abstrahuje, deformuje a to si najviac odnášajú písmenká

Dátum: 02.01.2023

Autor: Martin Brix

Od malička sa zaoberal rôznymi disciplínami. Bol muzikant – hral na bicie a gitaru, bol vášnivý skejťák a športovec – aktívny plavec, ktorý trénoval dvojfázovo, teda naozaj seriózne. No popri tom bol aj výtvarne založený. Chodil na výtvarnú výchovu a zároveň nasledoval staršieho brata, ktorý inklinoval k architektúre. Už v detstve vedel, že to bude niečo podobné v čom mu bol brat vzorom. Ale Matúš chcel byť unikátnejší. A tak pri rozhodovaní, kam ísť na vysokú školu a čo študovať, sa po dôkladnom vypočítaní unikátnosti odborov (viacej ľudí sa hlási na architektúru ako na grafický dizajn) rozhodol pre produktový dizajn.

Matúš Buranovský študoval produktový dizajn u prof. Mariána Karla na FA ČVUT v Prahe (České vysoké učení technické v Praze, Fakulta architektury, Ústav průmyslového designu). Grafický dizajn u prof. Petra Babáka na UMPRUM v Prahe (UMPRUM Praha, Grafický design a nová média), potom chvíľku aj na Akadémii výtvarných umení vo Varšave (Akademia Sztuk Pięknych w Warszawie, Wydział grafikia) a na SeoulTech v Soule, Južnej Kórei (Seoul National Technical University South Korea, Department of Art and Design).

Produktový dizajn a jeho navrhovanie Matúša až tak nefascinovali. Skôr ho zaujímalo ako veci fungujú a či sa nedajú urobiť ináč. Produktový dizajn, aby bol funkčný a úžitkový, musí mať svoje pravidlá. A tie boli niekedy limitujúce. Preto si zvolili slobodnejší odbor a to grafický dizajn. V svojej tvorbe preto často obsah abstrahuje a deformuje. Najviac si to „odnášajú“ písmenká, ktoré na konci „cesty“ vyzerajú úplne ináč ako na jej začiatku.

Tvorbu Matúša Buranovského najlepšie predstavíme cez jeho projekty. Začneme v roku 2019. Regulované utrpenie. Site-specific inštalácia Matúša Buranovského, absolventa ateliéru Grafického dizajnu a nových médií, spočíva v symbolickom regulovaní toho najdivokejšieho z ulice – graffiti. Vo svojom projekte pracuje s dvoma protipólmi, ktoré vidia vo všeobecne prijímanom názore na street art a vo svojom vlastnom pozitívnom vzťahu k nemu. Spolu s writerom Honzom Hrnčírom posprejoval výstavné sklo Galérie Nika, aby následne túto výtržnosť pred zrakmi návštevníkov reguloval na galerijnú záležitosť. Nosným prvkom výstavy sa však nestáva obsah zobrazeného, ale akési balansovaní medzi dvoma na prvý pohľad nezlučiteľnými svetmi, ktorých vzájomné prepájanie môže byť nástrojom ich vyprázdnenia. Kurátorka tejto výstavy bola Alice Vítková a graficky ju spracovali Vítek Jebavý a Jiří Macků.

V roku 2019 v spolupráci s Deep Throat Studio vytvorili plagát pre výstavu o najlepších výstavách v Umeleckopriemyselnom múzeu v Prahe. Vďaka technickým rastrovaným písmam je plagát dobre čitateľný z diaľky a vizuálne atraktívny zblízka. Táto práca (Odvaha a risk. Století designu v UPM.) v roku 2020 vyhrala ocenenie v kategórii Plagát a vizuál v Národnej cene za dizajn. Porotu zaujal plagát svojou výraznou výtvarnou stránkou a netradičnou typografiou. Autormi bolo spomínané Deep Throat Studio v zložení Jozef Ondrík a Matúš Buranovský.

Matúš momentálne žije a pracuje v Prahe, kde spolupracuje s Qubus Design Studio. V roku 2002 Jakub Berdych založil Qubus s cieľom vytvoriť neštandardný dizajnový obchod, prezentujúci predovšetkým súčasný český a konceptuálny dizajn svetových mien a značiek. V tom istom roku spolu s Maximom Velčovským založili Qubus Design Studio. Dnes s týmto štúdiom spolupracuje aj Matúš. Za jednu zo spoluprác si odniesol aj Národnú cenu za dizajn 2022 v kategórii Priestor. Išlo o projekt QBECEDA – grafický dizajn výstavného stánku Qubus Design Studio. Vizuálny štýl stánku Qubus Design Studio a kachličiek s Qbecedou na festivale Designblok 2021 v Prahe bol ocenený hlavnou cenou. Písmo bolo špeciálne upravené pre potreby aplikácie na porcelánové kachličky. Projekt vznikol iba vďaka spolupráci s písmolejárňou Adjacent Possible, ktorá sa zaoberá tvorbou 3D abecied.

Pri Národnej cene za dizajn ostaneme. Kampaň – Plagáty pre festival Dni architektúry a dizajnu 2021 v Bratislave – získala taktiež toto prestížne ocenenie. Festivalu Dni architektúry a dizajnu sa v roku 2021 podarilo zaplaviť Bratislavu abstraktnými obrazmi. Celkovo ich bolo 22 na 56 stanovištiach vo všetkých kútoch mesta. Ročník podujatia sa niesol v duchu spomienky na Československo, ale aj oslavy súčasných spoluprác týchto dvoch krajín. Abstraktné obrazy boli v skutočnosti detailom stavieb autoriek a autorov vystupujúcich na danom ročníku, ktoré Matúš, iba vďaka abstrahovaniu, dokázal jednotne odprezentovať verejnosti.

V ďalšom Matúšovom projekte ostaneme zas pri architektúre. Matúš je hlavným autorom redizajnu Časopisu ARCH. Časopis ARCH o architektúre a inej kultúre vychádzal od roku 1995 ako kritický a mienkotvorný formát zameraný na hodnotenie súčasnej slovenskej architektonickej produkcie. Po kratšej pauze sa vydavateľ otvoril možnosti revidovať jeho koncepciu. Transformácia ARCHU mala nadviazať na pôvodnú obsahovú štruktúru a priniesť novú, osviežujúcu vizualitu. Zámerom bolo vyhnúť sa niektorým zaužívaným konvenciám v segmente architektonických časopisov (ako napr. obálka s fotografiou, eliminácia farebných plôch, orientácia výkresov výhradne na šírku strany a podobne). Nová koncepcia sa opiera o výraznú typografiu a dôraz na architektonickú fotografiu, precíznu štruktúru všetkých prvkov a optimálne uvoľnenie plôch pre prázdno – dôležité intermezzá. Redizajn vznikal v úzkej spolupráci so šéfredaktorkou Elenou Alexy.

Ďalším projektom zo serie „Národná cena za dizajn“ nemôže byť nič iné ako vizuál ku krátkemu filmu Can You Still Feel The Butterflies. Snový filmový projekt od umelca Radka Brousila vyžadoval aj snový prístup k spracovaniu typografie. Celková grafika a teda aj titulky nemali byť ďalšou vrstvou filmu, ale súčasťou jeho rozprávkovej reality. Film je aktuálne premietaný na filmových festivaloch po celom svete a vďaka svojej unikátnej atmosfére tiež postupne zbiera ocenenia.

Matúš je súčasťou Deep Throat Studio a Finkner.me. Jedným z výnimočných projektov je publikáciu Papier v knihe. Kniha vznikla pod hlavičkou Finkner.me (Filip Birkner + Matúš Buranovský). Je oslavou bádavého prístupu ku tvorbe kníh. Vďaka spolupráci so štrnástimi autorkami a autormi obsahuje mnoho reprodukcii súčasných slovenských diel z prostredia fotografie, ilustrácie, kresby a maľby. Vďaka ďalším desiatim autorkám a autorom je vo forme rozhovorov sondou do uvažovania o dôležitosti papiera v knižnom dizajne. Kniha vzikla aj vďaka dizajnérkam a dizajnérom Pavlovi Bálikovi, Samuelovi Čarnokému, Aurélii Garovej, Tereze Maco, Borisovi Melušovi, Pavlíne Morháčovej, Ľubici Segečovej, Kristíne Šebejovej a Matejovi Vojtušovi a autorkám a autorom Dorote Brázdovičovej, Petrovi Fabovi,Filipovi Frankovičovi, Hane Garovej, Jakubovi Chomovi, Raptorovi Kochovi, Deane Kolenčíkovej, Martinovi Lackovi, Lene Luge a Denisovi Baštugovi, Martinovi Lukáčovi, Otovi Luptákovi, Eve Macekovej, Jakubovi Markechovi, Janovi Patočkovi a Anne Štefanovičovej.

◄ 1 ... 6 7