Novinky
Traja tvorcovia, jeden spoločný experiment
Dátum: 02.08.2026
Autor: Martin Brix
Studio 413 vzniklo ako nápad troch kamarátov, ktorí spolu zdieľali budovu jednej fakulty, školské zadania a zjavne aj dostatok tvorivého nepokoja na to, aby si popri tom založili vlastný projekt. Dnes je z neho otvorená platforma, ktorá sa odmieta nechať zatvoriť do jednej disciplíny, jednej techniky či jednej rozumnej odpovede na otázku: „A čo vlastne robíte?“ Sára Kramárová, Adam Mráz a Dávid Dubrovčák navrhujú šperky, odevy, objekty, výstavy aj komunitné eventy, no sami tvrdia, že ich nedefinuje médium, ale spôsob premýšľania. Experimentujú, skúšajú, pochybujú, hádajú sa, uzmierujú sa pri zmrzline a z každého projektu sa snažia vytvoriť viac než len výsledný produkt. V rozhovore rozprávajú o tom, ako vzniklo studio 413, prečo sa považujú skôr za tvorcov než dizajnérov, ako sa z troch rozdielnych osobností stáva jeden tvorivý organizmus a prečo je pre nich najdôležitejším dielom komunita ľudí, ktorá okolo ich tvorby postupne vzniká.
Na prvý pohľad môže studio 413 pôsobiť ako mladý dizajnérsky brand. Sami jeho zakladatelia však toto označenie používajú len veľmi opatrne. Oveľa radšej hovoria o tvorbe. Nie preto, že by sa chceli vyhnúť slovu dizajn, ale preto, že ich spoločný projekt od začiatku vznikal ako priestor, ktorý nemá byť zviazaný jedným odborom, jednou technikou ani jedným typom výstupov. Dnes pod názvom 413 vznikajú šperky, odevy, objekty, výstavy, experimenty aj komunitné eventy, no na začiatku nestála ambícia založiť značku. Stála tam trojica kamarátov, ktorí mali pocit, že ich tvorivé možnosti sú väčšie než rámec jedného školského zadania.
*5 kúskov mňa – prvá vernisáž a prvý verejný event. Vernisáž sa odohrávala v priestoroch Kotolne FAD STU. Súčasťou vernisáže boli kožuchy z kolekcie „Cornalia“, prvé prototypy piercingov na oblečenie a samozrejme séria piatich obrazov odrážajúcich vnútorné procesy a kreatívne využitie dostupných prostriedkov (sticky notes, fixa, nožnice) za kasou v núkupnom centre, kde autor pracoval.
Sára Kramárová, Adam Mráz a Dávid Dubrovčák sa spoznali hneď počas prvých dní štúdia dizajnu na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave. „Od prvého týždňa workshopu sme sa nejako dali dokopy. Nie vzťahovo, ale kamarátsky samozrejme,“ smeje sa Adam. Dizajnérov na škole nebolo veľa, prirodzene vytvorili jednu partiu a už od prvého ročníka spolu trávili väčšinu času. Spoločné štúdium ich síce naučilo premýšľať ako dizajnérov, no zároveň každého z nich formovalo trochu iným smerom. Sára sa postupne začala pohybovať medzi módou, produktovým dizajnom, postprodukciou a vizuálnou komunikáciou. Adam si budoval cit pre grafiku, estetiku a technologické riešenia. Dávid sa čoraz viac zaujímal o objekt, šperk a tvorbu vo všeobecnosti. „Ja by som povedal všeobecnejšie, že sa venujeme tvorbe. Dizajn je náš základný odbor, ale je to také… všeličo.“ Práve táto rôznorodosť sa neskôr ukázala ako najväčšia výhoda. Kým mnohí mladí autori si počas školy hľadajú vlastnú disciplínu, oni postupne zisťovali, že ich najviac baví prepájať rôzne médiá. Dôležitým momentom sa stal Erasmus, počas ktorého boli všetci traja v inom kúte Európy. Sára študovala vo Varšave, Dávid vo Wismare a Adam zostal na Slovensku. Paradoxne práve fyzická vzdialenosť ich priviedla k spoločnému projektu. „Dávid bol zúfalý,“ spomína s úsmevom Sára. „Bol veľmi obmedzovaný tým, čo ako dizajnér môže robiť. Chcel robiť veľa iných vecí a jedného dňa nám napísal, či by sme nechceli vytvoriť niečo spoločné.“ Dávid si na samotný moment už dnes takmer nespomína. „Ja iba viem, že som s tým asi prišiel. Ale vôbec neviem ako presne.“
Prvým spoločným projektom pritom nebol produkt, ale samotná identita. Názov, logo a predstava, čo vlastne chcú spolu vytvoriť. A práve tento proces sa ukázal byť možno najťažšou skúškou ich budúcej spolupráce. Polročná komunikácia na diaľku priniesla množstvo nedorozumení, rozdielnych názorov aj tvrdohlavosti. „Prvý spoločný projekt bolo naše meno a logo. To bolo najhoršie. Týždne komunikácie na diaľku, komunikačné šumy… My sme si podľa mňa ten začiatok celkom odmákali aj na vzťahovej úrovni.“ Každý z nich mal inú estetiku, iný spôsob uvažovania aj inú predstavu o vizuálnej identite. A práve vtedy si začali uvedomovať, že ak chcú fungovať ako kolektív, budú sa musieť naučiť nielen tvoriť, ale predovšetkým spolu komunikovať. Aj samotný názov 413 vznikol spôsobom, ktorý ich dnes dokonale vystihuje. Nemá premyslenú symboliku ani veľké filozofické pozadie. Adam pôvodne chcel vytvoriť číslo z iniciálok ich mien podľa poradia v abecede. Lenže niekde počas výpočtu sa pomýlil. „Mám dyskalkúliu,“ priznáva so smiechom. „Neviem, kde sa vzala tá trojka.“ Chyba sa už nikdy neopravila. Naopak. Číslo sa všetkým zapáčilo natoľko, že zostalo. Neskôr si dokonca omylom nechali vytlačiť sériu nálepiek s úplne iným číslom 431. „Naši najväčší fanúšikovia ich dodnes majú na telefónoch,“ smeje sa Sára. Takmer každá časť vzniku štúdia tak sprevádza podobný paradox – z komunikačných omylov, improvizácie a náhod sa postupne stala prirodzená súčasť ich identity.
*Prvý experiment, zároveň prvý verejný projekt. Studio 413 podpálilo Dávidovi hlavu!
Prvé mesiace fungovania preto neboli o budovaní značky v tradičnom zmysle slova. Skôr o hľadaní spoločného jazyka. Každý z nich si do nového projektu prinášal vlastné skúsenosti, vlastné záujmy aj vlastnú predstavu o tom, čo všetko môže dizajn znamenať. A hoci sa ich cesty začali na jednej škole, už vtedy bolo zrejmé, že studio 413 nebude miestom, kde sa budú snažiť vytvoriť jednotný autorský rukopis. Oveľa viac ich lákalo vytvoriť priestor, v ktorom môžu zostať každý sám sebou a napriek tomu tvoriť spoločne. Presne odtiaľ totiž vznikla myšlienka, ktorá ich sprevádza dodnes – že médium je len nástroj a skutočným začiatkom každej práce je nápad.
*Kolekcia sa zaoberá autorovým podľadom na smrť – berie ju ako niečo nevyhnutné, niečo už nie až tak strašidelné, niečo, s čím je nutné sa zmieriť na to, aby si mohol naplno žiť. Autor kolekcie: Dávid
Ak by ste sa pokúsili zaradiť studio 413 do jednej disciplíny, pravdepodobne by ste veľmi rýchlo narazili na problém. Raz vytvárajú šperky, inokedy strihajú vzory do vintage kožuchov, pripravujú výstavy, navrhujú objekty, organizujú komunitné eventy alebo prídu s nápadom, ako pomocou drobných kovových plieškov „prepichnúť“ oblečenie podobne, ako sa piercing nosí rôzne po tele. Sami však tvrdia, že práve toto je pointa. „Veľa ľudí nevie pochopiť, čo vlastne robíme. Ale ja som s tým úplne v pohode, lebo to je celá pointa toho, že je to experiment,“ hovorí Sára. „Nemusíme sa všetci kategorizovať, že ja som fotograf, produktový dizajnér alebo ja som ten čo robí postprodukciu. Čo keby sme proste tvorili, lebo nás to baví?“ Slovo experiment u nich pritom nie je marketingová nálepka ako pôsobiť nezávisle a cool. Je to spôsob, akým premýšľajú o celej tvorbe. Na rozdiel od klasických dizajnérskych štúdií si od začiatku vytvorili vlastný vnútorný systém, ktorý im umožňuje pohybovať sa medzi rôznymi médiami bez toho, aby strácali vlastnú identitu. Projekty preto nerozdeľujú podľa materiálu alebo disciplíny, ale podľa toho, akú úlohu v ich tvorbe zohrávajú. Vznikajú kolekcie, kolaborácie, samostatné autorské projekty, ale aj experimenty – priestor, kde si môžu dovoliť zlyhať. „Tam skúšame. Tam si dovolíme robiť chyby,“ vysvetľuje Dávid. Popri tom existujú ešte drobné „sidequesty“, ako ich sami nazývajú – rýchle nápady, ktoré nechcú nechať zapadnúť prachom len preto, že sú príliš malé na veľký projekt. Vďaka tomuto systému sa nemusia rozhodovať, či je niečo dostatočne veľké alebo dôležité. Každý nápad si jednoducho nájde svoje miesto.
*Ide o cínové prívesky, ktoré výrazným autorským rukopisom znázorňujú novodobý tesák – predmet kedysi nosený ako talizman, či znak sily. Tento štýl sme interne nazvali neo-paleo. Autor kolekcie: Adam
Rovnako premyslene pristupujú aj k samotnej prezentácii. Každý projekt dostáva vlastný kód, štítok a vizuálnu identitu, ktorá prezrádza, o aký typ práce ide, kto s ním prišiel alebo aké miesto obsadí v ich spoločnom archíve. Pri experimentoch dokonca hodnotia ich priebeh podobne ako vedecké pokusy – nechýba miera rizika, očakávania ani výsledok. Táto hravosť však nie je samoúčelná. Je to spôsob, ako udržať poriadok vo svete, ktorý je zámerne otvorený a neustále sa rozrastá. „Nejde o to, že si len tak vystrelíme nejaký nápad do sveta. Máme v tom systém,“vysvetľuje Sára. Aj preto sa pod jednou značkou môžu prirodzene stretnúť šperk, obraz, performancia aj workshop bez toho, aby si navzájom konkurovali. Zaujímavé pritom je, že samotný produkt pre nich často nie je cieľom. Oveľa viac ich fascinuje cesta, ktorou sa dostane medzi ľudí. „413 je movement, akým idú veci z dizajnu do komunity a do sveta,“ opisuje Sára. „Nám nejde ani o to, ktorú vec vytvoríme alebo ako bude vyzerať. Nám ide o to, aby sme sa naučili tie veci dobre odkomunikovať medzi sebou aj navonok. Aby všetko, čo vyjde von, dávalo zmysel.“Dizajn preto vnímajú nielen ako navrhovanie objektov, ale aj ako vytváranie príbehov, situácií a zážitkov. Výstava nie je len miestom, kde sa vystaví tvorba. Stáva sa stretnutím komunity. Workshop nie je len službou pre návštevníkov festivalu. Je príležitosťou, aby si človek odniesol domov predmet, ktorý vznikol priamo pred jeho očami.
Veľkú úlohu v tomto premýšľaní zohráva aj schopnosť zachytiť nápad v správnej chvíli. Sára opisuje ich tvorivý proces veľmi jednoducho: „Ideme po ulici a zrazu niekoho z nás napadne – viete, čo by bolo super? Potom sa vytiahne zápisník, zapíše sa to, hodí do Figmy, spraví sa prvá nástrelka a už to ide ďalej.“ Dávid tento moment prirovnáva ku knihe The Creative Act od Rick Rubin, ktorá ho výrazne ovplyvnila. „Tie nápady prichádzajú a odchádzajú. Je len na tebe, ktorú z tých ideí zachytíš a pretvoríš do niečoho fyzického. Keď to nespravíš, odíde a vytvorí ju niekto iný.“ Práve preto ich tvorba pôsobí spontánne, no zároveň premyslene. Za každým objektom je množstvo rozhovorov, konzultácií, úprav a spoločného premýšľania, ktoré často nie je navonok vôbec vidieť. Možno aj preto sa všetci traja zdráhajú označiť sa jedným povolaním. Hoci vyštudovali dizajn a pohybujú sa v jeho prostredí, čoraz častejšie používajú jednoduchšie slovo. „Najlepšia charakteristika nás je podľa mňa tvorcovia,“ hovorí Dávid. „Ani nie umelci, ani dizajnéri. Proste tvorcovia.“ Je to pomenovanie, ktoré ich vystihuje oveľa presnejšie. Nehovorí totiž o tom, aké médium práve používajú, ale o spôsobe, akým uvažujú. A práve v tom sa studio 413 odlišuje od väčšiny mladých autorských značiek. Nesnaží sa nájsť svoju disciplínu. Oveľa viac ich zaujíma, kam až sa dá zájsť, keď sa človek rozhodne žiadne hranice si dopredu nenastavovať.
Navonok môže studio 413 pôsobiť ako kolektív troch rovnocenných autorov, ktorí robia všetko spolu. V skutočnosti je ich spolupráca oveľa komplikovanejšia – a práve v tom je jej sila. Každý z nich má vlastný rukopis, iný spôsob premýšľania aj iné silné stránky. Namiesto toho, aby sa ich snažili zjednotiť, naučili sa ich využívať vo svoj prospech. Dnes už presne vedia, komu prirodzene patrí grafika, kto rozmýšľa nad identitou projektu, kto rieši komunikáciu, produkciu či technické detaily. Neznamená to však, že by boli uzavretí vo svojich rolách. Skôr naopak. Každý projekt prejde rukami všetkých troch a finálnu podobu získava až sériou spoločných diskusií, pripomienok a úprav. „Máme trojitý feedback,“opisuje Adam. „Navzájom si dávame spätnú väzbu, aby bol na konci spokojný každý z nás. Niekedy je to kostrbaté, ale vždy to nejako vyjde.“Práve tieto diskusie sú miestom, kde sa z individuálnych nápadov stáva spoločná tvorba. Dávid napríklad hovorí, že sám by nikdy nechcel riešiť sociálne siete alebo premýšľať nad tým, ako projekty komunikovať navonok. Túto časť prirodzene prevzala Sára, ktorá popri fotografovaní, videách a postprodukcii koordinuje aj všetko, čo sa deje po dokončení samotného produktu. „Keď chalani spravia projekt, robíme na ňom všetci spolu. Ale potom príde ďalšia robota – postrihať videá, pripraviť príspevky, komunikáciu. A to už pokračujem väčšinou sama,“ vysvetľuje. Zároveň však dodáva, že ani tu neexistujú pevné hranice. Keď je práce veľa, ostatní automaticky pomáhajú. „Nie je to moje územie. Som rada, keď mi s tým chalani pomôžu.“
*Kolekcia thrifted kožuchov s motívmi dorzálneho pohľadu krídel rôznych vtákov. Jednotlivé vzory boli ručne vystrihované nožnicami. Autorka kolekcie: Sára | Autor fotografie: @prazdneruky
Podobne funguje aj vzťah medzi Adamom a Dávidom. Obaja sa venujú grafickému spracovaniu, no každý úplne iným spôsobom. „Adam je strašne šialený grafik,“ smeje sa Sára. „Má extrémne silnú estetiku. Niekedy je potrebné ho trochu upratať. A to robí Dávid.“ Ten jej slová dopĺňa s úsmevom: „Ja to potom upravím, vyčistím a zarovnám.“ Ani jeden z nich to však nevníma ako súperenie. Práve naopak. Dávid oceňuje Adamovu schopnosť prichádzať s nečakanými vizuálnymi riešeniami a Adam zas priznáva, že Dávidove skúsenosti s grafikou prinášajú ich projektom potrebnú stabilitu. Výsledkom nie je kompromis, ale dialóg medzi dvoma odlišnými spôsobmi premýšľania. Rovnaký princíp funguje aj pri samotných produktoch. Mnohé z nich vznikajú ako autorské projekty jedného člena, no ostatní do nich vstupujú ako konzultanti, technická podpora alebo spoluautori prezentácie. Dávid priniesol do štúdia fascináciu šperkom, ktorú si priviezol z Erasmu vo Wismare, kde si doslova vybojoval možnosť študovať šperk napriek tomu, že sa vyučoval iba v nemčine. Z tejto skúsenosti vznikla kolekcia Dať ruku zubatej, séria odlievaných prsteňov a príveskov pracujúcich s motívom smrti, lebiek a pominuteľnosti. Adam zasa nadviazal na fascináciu paleolitickými amuletmi a v projekte SHINN UNUQ vytvoril šperky inšpirované zubami, ktoré kedysi symbolizovali silu či spoločenské postavenie. Tradičné archetypy pritom prepája s novými technológiami odlievania kovov a digitálnej výroby. Sára naopak priniesla do štúdia projekt Dorsalia, kolekciu vintage kožuchov, do ktorých barber technikami vyrezáva motívy vtáčích krídel, a neskôr aj kolekciu Cornelia s motívmi jeleních paroží. Obe vychádzajú z veľmi osobných spomienok na detstvo, prírodu a rodinné prostredie. „Keď mi niečo chýba, tak si to tvorbou nahrádzam,“ hovorí. „Vyrastala som v poľovníckej rodine a domov, príroda či detstvo sú veci, ku ktorým sa stále vraciam.“
*Séria piatich obrazov odrážajúcich vnútorné procesy a kreatívne využitie dostupných prostriedkov (sticky notes, fixa, nožnice) za kasou v núkupnom centre, kde autor pracoval. Autor obrazov: Dávid
Aj keď sú tieto projekty autorsky veľmi osobné, vo chvíli, keď vstúpia pod hlavičku 413, prestávajú byť výlučne dielom jedného človeka. Ostatní zabezpečia fotografie, video, vizuálnu identitu, produkciu, spätnú väzbu či samotnú prezentáciu. Sára bez váhania presvedčila Dávida, aby z jeho piatich veľkoformátových obrazov nevznikol len instagramový príspevok, ale plnohodnotná výstava. Adam zas pri vývoji kovových plieškov navrhol technologické riešenie, ktoré výrazne zjednodušilo výrobu a znížilo jej cenu. „To sú veci, ktoré by som sám nikdy nevymyslel,“ priznáva Dávid. Takýchto drobných zásahov je v ich práci množstvo a práve ony spôsobujú, že výsledné projekty pôsobia oveľa komplexnejšie, než keby vznikali osamotene. Možno najzaujímavejšie však je, že za touto profesionálnou spoluprácou stojí obyčajné priateľstvo. Sami priznávajú, že počas spoločnej práce zažili jedny z najväčších konfliktov aj najväčších radostí vo svojom živote. „Máme 43-percentnú šancu, že prejde tvoj názor,“ vtipkujú na adresu svojich nekonečných diskusií. Tvrdohlavosť všetkých troch vraj občas vytvorí poriadne dusnú atmosféru. „Boli brutálne hádky, ale potom boli aj také euforické stavy, že dovidenia,“ priznáva Sára. Napriek tomu za najdôležitejší moment ich spolupráce nepovažuje ani úspešné projekty, ani výstavy. Oveľa radšej spomína na obyčajné spoločné obedy zakončené zmrzlinou, ktoré medzi sebou nazývajú „doťuky“. „Nie je to až tak o tvorbe, ale o tom, že sa máme radi ako ľudia,“ hovorí. Práve v tejto vete sa možno skrýva podstata štúdia 413. Ich projekty síce vznikajú z nápadov, experimentov a dizajnérskeho myslenia, no drží ich pokope niečo oveľa jednoduchšie – dôvera, že vedľa seba majú ľudí, ktorí dokážu každý nápad posunúť ďalej, než kam by sa dostal sám.
*Kolekcia si okrem iného uťahuje z ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorej tvár bola umiestnená na zadnú stranu pánskych boxeriek. Išlo o sôsob akým sme sa chceli aj my vyjadriť svoju nespokojnosť a nesúhlas s jej pôsobením vo funkcii. Autor fotografie: @hug0slav | Autori kolekcie: @413_studio
Hoci studio 413 existuje len krátko, jeho členovia už dnes rozmýšľajú ďalej než len nad ďalšou kolekciou alebo novým produktom. Samozrejme, v hlave nosia ďalšie šperky, objekty, experimenty aj odevy, no čoraz častejšie hovoria o niečom inom – o ľuďoch. O komunite, ktorá sa okolo ich projektov prirodzene vytvára. O mladých fotografoch, modeloch, dizajnéroch, hudobníkoch či tvorcoch, ktorí ešte len začínajú a hľadajú priestor, kde môžu skúšať nové veci bez strachu, že všetko musí byť od začiatku dokonalé. Práve v tom vidia budúcnosť svojho štúdia. Aj preto ich dnes oveľa viac než predaj zaujímajú vlastné eventy, workshopy či spoločné stretnutia. Dobrým príkladom sú ich kovové pliešky – drobné laserom rezané objekty, ktoré pomocou skrutiek upevňujú na šiltovky, tašky alebo oblečenie. Samotný predmet je pritom len polovica projektu. Tou druhou je moment, keď si návštevník festivalu alebo vernisáže sadne k ich stolu a spolu s nimi si vytvorí vlastný originálny kus. „Vymysleli sme to presne preto, aby si ľudia z našich eventov mohli odniesť niečo svoje. Niečo unikátne, čo im bude pripomínať nás aj ten konkrétny moment,“vysvetľuje Dávid. Každý ďalší workshop pritom prináša nové technické riešenia, nové tvary aj nové možnosti. Projekt sa vyvíja spolu s ľuďmi, ktorí ho používajú.
Rovnako prirodzene vznikajú aj ich spolupráce. Nie ako komerčné partnerstvá, ale ako výsledok kamarátstiev a spoločného nadšenia. Fotograf príde s nevyvolaným filmom a ponúkne sa, že nafotí nový projekt. Niekto požičia priestor na výstavu, ďalší pomôže s produkciou alebo modelingom. „Máme veľa obľúbených mladých fotografov, modelov a tvorcov, ktorí tiež začínajú,“ hovorí Sára. „A my im tú možnosť jednoducho dáme. Je to celé o spolupráci.“ Aj preto dnes o sebe hovoria skôr ako o komunite než o uzavretom kolektíve troch autorov. Ich tvorba totiž od začiatku vzniká z neformálnych stretnutí, spoločných fotení, improvizovaných výletov a dlhých rozhovorov, počas ktorých sa z náhodného nápadu môže stať ďalší projekt. To však neznamená, že ich ambície sú malé. Po dokončení bakalárskeho štúdia plánujú pokračovať naplno. Počas semestra síce väčšinu energie venovali školským zadaniam, no popri nich už pripravovali ďalšie kolekcie, experimenty aj eventy, ktoré budú postupne predstavovať. „Nezastavujeme vôbec,“ hovorí Dávid. „Práve naopak. Tešíme sa, že konečne máme čas robiť naše veci.“Podľa Sáry sa ich záujem postupne rozširuje na ďalšie produkty, vizuálne formáty aj nové typy podujatí. Adam zas verí, že práve osobné stretnutia budú tým, čo ich komunitu ešte viac spojí. „Prichádzajú nové projekty, nové eventy a nové príležitosti, kde môžeme tú komunitu budovať.“
**Piercingy na oblečenie – nerezové pliešky, ktoré pripíname na rôzne druhy oblečenia – najčastejšie siltovky, tašky, goliere či nohavice. Ide o vyslovene eventovú záležitosť a teda je to niečo, čo si ľudia odnesú jedine zo stretnutia s nami. Autori kolekcie: @413_studio
Aj napriek týmto plánom si však zachovávajú nadhľad a humor, ktorý je pre nich typický. Na sociálnych sieťach si robia srandu sami zo seba, označujú raperov, inštitúcie či verejne známe osobnosti v nádeji, že si ich možno raz všimnú, a bez veľkého pátosu priznávajú, že ak by si ich obľúbený interpret chcel obliecť ich kožuch, pokojne by ho dostal zadarmo. Nejde pritom o lacný marketing. Skôr o prirodzené pokračovanie filozofie, s ktorou studio 413 vzniklo. Tvorba podľa nich nemusí byť odmeraná, uzavretá ani príliš vážna. Môže byť hravá, experimentálna, občas neposlušná a stále poctivá. Keď sa ich na konci rozhovoru pýtam, či sú vlastne dizajnéri, umelci alebo módni tvorcovia, odpoveď príde prekvapivo rýchlo. „Najlepšia charakteristika nás je tvorcovia,“ hovorí Dávid. Ostatní bez váhania prikývnu. Nie je to len slovíčko, ktoré znie otvorenejšie. Je to presný opis ich prístupu. Tvorcovia, ktorí sa neboja prekračovať hranice medzi disciplínami. Tvorcovia, ktorí dokážu z obyčajného nápadu vytvoriť spoločný projekt. A predovšetkým tvorcovia, ktorí pochopili, že najdôležitejším dielom nemusí byť konkrétny objekt, ale prostredie, v ktorom môžu spolu s ďalšími ľuďmi stále objavovať niečo nové. Práve preto je studio 413 dnes oveľa viac než len dizajnérske štúdio. Je experimentom, ktorý sa neustále vyvíja – a zdá sa, že jeho najzaujímavejšia kapitola ešte len začína.
Studio 413 je experimentálna tvorivá platforma, ktorú založili Sára Kramárová, Adam Mráz a Dávid Dubrovčák počas štúdia na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Prepájajú produktový dizajn, šperk, módu, objekt, vizuálnu komunikáciu aj komunitné podujatia bez toho, aby sa nechali obmedziť jednou disciplínou. Svoju tvorbu rozvíjajú prostredníctvom experimentov, autorských kolekcií, spoluprác a vlastných eventov, pričom rovnako dôležitý ako samotný výsledok je pre nich proces, príbeh a spôsob, akým sa dostáva medzi ľudí. Studio 413 nevnímajú ako značku, ale ako otvorený priestor pre nápady, spoluprácu a neustále objavovanie nových možností tvorby.
|
zdieľať |
|
tweetnuť |
|
späť |
