Svojim dizajnom chce v ľuďoch podporovať hravosť a sprostredkovať im nový zážitok

Dátum: 04.03.2024

Autor: Martin Brix

Katarína Komara je absolventkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (odbor Priemyselný dizajn u doc. akad. soch. F. Chrenka). V roku 2010 absolvovala semestrálnu zahraničnú stáž na Hochschule Pforzheim v Nemecku v odbore Šperk. V súčasnosti sa okrem maľby venuje najmä grafickému, obalovému, produktovému a industriálnemu dizajnu, v rámci ktorých sa zaujíma aj o prepojenia medzi kvalitným produktovým dizajnom a špecifickými terapeutickými účelmi. Vo svojej aktuálnej tvorbe sa venuje hľadaniu dizajnových riešení ako pomôcok v odstraňovaní každodenných bariér, ktoré nám nastavujú zdravotné obmedzenia, životný štýl alebo okolité prostredie.

Korene túžby kreatívne tvoriť siahajú až do detstva, do čias keď sa Katka hrala so setrami vonku na dvore. Tu si vytvárali z blata rôzne domčeky a kreatívne projekty. Okrem toho si radi kreslili, a keď raz dostali pastelky do ruky, mama o nich ani nevedela. Katku najviac uchvátilo vyrábať domčeky pre bábiky, no keď už prišlo k samotnej hre, tá ju už vôbec nebavila. Katkinou hrou bolo samotný proces výroby týchto kreatívnych projektov. Počas školy si učiteľky všimli, že Katka má nadanie na kreslenie a tak odporučili rodičom aby ju prihlásili na zušku. Aj keď neskoro, no predsa. Katka začína od siedmeho ročníka rozvíjať svoj talent na základnej umeleckej škole aby neskôr mohla nastúpiť na strednú umeleckú školu v Kežmarku v odbore propagačné výtvarníctvo a výstavníctvo.

Keď Katka tvorí, tak je to ako keby sa hrala. Dizajn je ako logická hra. Pre Katku je vždy výzvou ako ju vyriešiť. Svojim dizajnom chcem v ľuďoch podporiť hravosť alebo im sprostredkovať nový zážitok. Nakresliť si vlastné sny, zažiť niečo nové alebo dizajnom vnuknúť myšlienku, ktorá v nás môže podporiť kreativitu sa jej podarilo pretaviť do projektov ako Kalia, Domček jedným ťahom alebo Treeseat.

Kalia je tvarovo prepracovaná zdravotná pomôcka a tiež zážitková hračka. Spája v sebe terapeutický a estetický účinok. Forma objektu má základ vo flóre. Vychádza z princípu kaleidoskopu, ktorý je prepracovaný na rotačný objekt. Pohybom celého telesa vzniká v priezore kaleidoskopický obraz. Pomocou kamery, ktorá je v ňom zabudovaná, sa obraz projektuje na samotný objekt. Užívateľa obklopuje projekcia farebných ornamentov, ktoré pohybom objektu sám vytvára. Tak sa dostáva do kompozície obrazu, ako súčasť diela. Kalia má využitie i ako atmosférické svietidlo. Užívateľ pozorovaním vytvoreného obrazu z kamienkov uvoľňuje a precvičuje svoj zrak. Obrazce, majú upokojujúce účinky. Okrem terapeutických či liečebných účinkov, môže Kalia spríjemniť i pobyt v nemocnici, škôlke či nevľúdnej čakárni.

Domček jedným ťahom je leporelo a edukačná hračka v jednom. Posudok k domčeku dostala Katarína od PaedDr. Radmily Briskornovej, ktorá pracuje aj s technikami arteterapie (prax: detský domov, Liečebno-výchovné sanatórium, školský špeciálny pedagóg, lektorka):

„Kresba domu patrí k základným projektívnym technikám v psychodiagnostike, ale je to tiež terapeutický nástroj, ktorý pomáha dieťaťu dať jednotlivým udalostiam z jeho života rámec, utriediť ich podľa nejakého kľúča. A to nielen pocitovo, ale aj rozumovo. V kresbe domu sa neomylne zjavia vedomé i nevedomé myšlienky, priania i túžby dieťaťa. Práve tento nakreslený domček zo všetkého najviac projektuje vzťah k domovu, vzťahy medzi rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami. Dielo tak vypovedá veľmi veľa o emocionalite dieťaťa, nesie v sebe početné symboly, ktoré opisujú rodinné zázemie či otvorenosť vonkajšiemu svetu. Dieťa každou kresbou domu vyjadruje samého seba a najdôležitejšie témy svojho bytia.

Dom je úzko prepojený s rodinou. Zatiaľ čo rodina predstavuje duchovné centrum lásky, ochrany a dôvery, dom predstavuje jej materiálne stelesnenie. Kresba domu je vyhľadávanou témou najmä pre deti predškolského a mladšieho školského veku, pretože radi sami od seba kreslia domčeky a v nich seba a svojich milovaných. Je to ich základná potreba bezpečia a sebahodnoty.

Dieťa niekedy dokonca nakreslí do domčeku aj tie osoby, ktoré s ním nežijú, ale ktoré sú významnou súčasťou jeho histórie (či iba vysnívanej budúcnosti) V tomto je kresba domu nielen dokonalý nástroj pre poznanie dieťaťa, ale najmä je to priestor pre realizáciu jeho citových frekvencií, túžob, potrieb a nádejí. Je to akýsi most medzi realitou dieťaťa a jeho túžbami a potrebami.

Domček, ktorý vytvorila Katarína Komara, je hračka a súčasne vzácny nástroj na vyjadrenie všetkých týchto aspektov.

Je liečivý, pretože uzdravuje dieťa, keď mu dáva bezpečnú možnosť vyjadriť neverbálne svoj svet. Je to určitá sila a nádej, ak dieťa zoberie „doslova do svojich rúk“ domček, symbol jeho rodiny poskladá ho od základu k streche (možno nanovo), naplní ho osobami, ktoré miluje, samo si zvolí výtvarnú techniku a podvedome si zvolí farby s celým ich významom. Pretaví tak svoje potreby do hmotnej, reálnej podoby bez zložitého verbalizovania.

Túto možnosť by mali mať všetky deti. A posolstvo domčeku by mali vedieť prečítať všetci ich blízki dospelí, aby mohli konať. Tí – ktorí im dali život, patria do ich rodiny, ale i tí – ktorí s nimi spolupracujú v akejkoľvek školskej či diagnostickej organizácii. Deti vedia, ako vytvoriť bezpečný svet. Dajme im slovo.“

Treeseat je ultraprenosný sedák použiteľný všade tam, kde nájdete vhodný strom. Pôvodne študentská semestrálna práca, ktorú sa po rokoch ďalšieho vývoja podarilo zrealizovať a ktorá je dnes registrovaným dizajnom na EUIPO. Je praktickou odpoveďou na nedostatok voľného miesta na sedenie. Vyrobený z dreva a inšpirovaný stromami, umožňuje tráviť pohodlne viac času vonku a byť v kontakte s prírodou. Zavesením na akýkoľvek dostatočne veľký strom, získate pohodlné sedenie, alebo ho použite ako prenosný stolík! Zaujímavé sú aj jeho ďalšie vzdelávacie alebo iné využitia, keďže môže byť gravírovaný infografikami, logami alebo obyčajným textom. Je atraktívny pre digitálnych nomádov, seniorov alebo outdoorových nadšencov a ponúka začlenenie do verejných priestorov bez potreby drahej infraštruktúry.

V jej portfóliu nájdeme aj uzatvárateľné obaly na kefky, bez použitia lepidla alebo objekty zo skla „Túžba“. Ide o oči, ktoré sú ako zrkadlo. V očiach druhého človeka môžeme vidieť samy seba. Keď človek po niekom alebo niečom túži zrenice sa rozšíria ako keby pulzovali. A to je hlavnou myšlienkou projektu. 

Katka má veľmi veľa nápadov. Na niektoré si musíme počkať a niektoré už uzrú svetlo sveta v najbližšej dobe. Momentálne ale rozvíja svoje projekty Treeseat  a Domček jedným ťahom. Navyše má rada výtvarné umenie a tak aby toho nebolo málo, vo voľnom čas maľuje.

1 2 3 ►