Ručne vyrobený šperk s dôrazom na individualizmus

Dátum: 12.06.2023

Autor: Martin Brix

Chalan pôvodom z Vyšného Kubína sa k výrobe šperkov dostal, pretože sa zaujímal o veci, ktoré ho oslovovali svojou záhadnosťou. Napĺňalo ho radosťou takéto predmety vlastniť a neskôr sa pokúšať ich aj vyrobiť. Hľadal ten správny materiál, ktorý by spĺňal jeho osobné požiadavky a to našiel v kove. Rozhodol sa preto študovať na Strednej škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, kde si vybral odbor Zlatníctvo a strieborníctvo. Práve počas štúdia na strednej škole sa stretol so šperkom, v ktorom objavil onú záhadnosť a rozhodol sa mu naplno venovať.

Svoj prvý šperk vyrobil počas štúdia na strednej škole. Podľa vlastných slov bolo namáhavé postupne sa priučiť zlatníckemu remeslu. Chýbala mu totiž trpezlivosť. Dnes sa ale na všetko pozerá inak. Pri výrobe je Jána dôležitá odvaha, zručnosť, uvoľnenosť, fantázia, zodpovednosť, experimentovanie a remeselná zdatnosť.

Ján Jánoš vyštudoval odbor Zlatníctvo a strieborníctvo na Škole úžitkových remesiel v Kremnici. V roku 2014 sa stal absolventom Katedry úžitkového umenia v ateliéri Voľnej textilnej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 2015 tvorí pod názvom Ateliér Hora. Venuje sa tvorbe autorského šperku a primárne sa sústreďuje na výrobu prsteňov. Transformuje tradičné zlatnícke techniky do experimentu s formou, materiálom a príbehom.

„Ateliér sa zmenil na horu. Priestranstvo, ktoré treba zmapovať, zakresliť a zamerať. Každodenná mravčia práca, ktorú neuľahčuje strmý terén. Pohyb v krajine si vyžaduje správnu vystroj, skúsenosti, odhodlanie. Ak ti je smutno, pískaj si. Ale nezabúdaj byť v strehu. Tvoja sústredenosť ťa dovedie k výsledku. Správne zvolený chodník ku šperku.“ 

Ateliér Hora sa zameriava na experimentálny proces navrhovania a realizácie solitérneho šperku. Klasické zlatnícke techniky obohacuje o súčasné technológie, ako napríklad odlievanie do strateného vosku, či tvarovanie kovu so vzduchom. Výstupy často prekračujú hranice úžitkového umenia a dizajnu. Výtvarník Ján Jánoš totiž do svojich inštalácií šperkov zapája zvuk, text či hovorené slovo, s čím vyvažuje súhru medzi jednotlivými médiami a myšlienkou. Sám Ján opisuje Horu ako „metaforu, ktorá prepája prežívanie v divokej prírode s naším každodenným životom v meste. Hľadanie bezpečia a útočiska alebo prekračovanie komfortnej zóny za vidinou dobrodružstva. Všetky využívané procesy spoločne slúžia k dosiahnutiu celistvého zážitku. Na konci všetkého je šperk, ktorý podporuje charakter a samotné emócie svojho nositeľa.“

“Šperk HORA vzniká na základe verbalizovanej anotácie, myšlienky, ako štartéra procesu hľadania vyváženej formy a expresívneho výrazu. Text ako základ pre dizajn šperku udáva tempo aj jeho prezentácii a posúva jeho vnímanie do nečakanej roviny. Zasadením šperku do interaktívne komponovaného priestoru s performatívnymi prvkami autor reflektuje spoločenský kontext doby a tiež popularizuje „šperk s názorom“ medzi mladými ľuďmi,” uviedla Mária Hriešik Nepšinská vo svojom kurátorskom texte.

Ján svoju tvorbu vystavoval samostatne napríklad v Nitrianskej galérii, v bratislavskom Artfórume a v roku 2022 v Galérii dizajnu Satelit (výstava Kde končí tma), ale aj skupinovo, napríklad v Galérii ÚĽUV, Inchebe či Gallérii Cvernovka. Svoju tvorbu prezentoval aj v Prahe na Czech Design Week 2022 (Gallery Mánes). Výstavy si vždy užíval, pretože pre Jána predstavujú získavanie dôležitých informácií v podobe reakcií v priamom prenose. Posledný (Staromestská Galéria Zichy, 2023) výstavný projekt Si moja skala predstavuje najnovšiu tvorbu dizajnéra šperkov Jána Jánoša, ktorého kreatívny záber sa sústreďuje na tvorbu originálnych strieborných prsteňov. Ich jedinečnosť podčiarkuje jednak samotný proces vzniku vizuálne a ideovo ucelenej šperkárskej kolekcie, a rovnako aj dlhodobú stratégiu razenú značkou Ateliér HORA.

„Z prírody do mestského priestoru 
intervencia v ostražitosti 
neóny 
jas šperku v noci„

Samotný experimentálny postup navrhovania i výroby prsteňov vychádza primárne zo znalosti tradičných zlatníckych techník, napríklad odlievania do strateného vosku, no autor sa snaží tento proces obohatiť aj o nekonvenčné pracovné postupy a nové technológie či pestrosť tvarových riešení a štruktúr. Každý z ručne modelovaných prsteňov je neopakovateľným personalizovaný šperkom na hrane dizajnu a výtvarného umenia. Autor sa opiera hlavne o mapovanie prienikov medzi mestským životným štýlom a prírodným prostredím, industriálnym environmentom a živočíšnou živelnosťou jeho dravých inhabitantov: „Hľadáme bezpečie a útočisko alebo prekračujeme komfortnú zónu za vidinou dobrodružstva.“ V koncepcii i vizuálnej forme multisenzorickej prezentácie dominuje prepájanie viacerých médií, utvárajúcich jednotný celok, ktoré navodzujú špecifickú atmosféru s cieľom vyvolať v divákoch rýdze zmyslové emócie. Multimediálny žáner prehliadky sa opiera o súhru podnetov plynúcich z inštalácie šperkových artefaktov prepojenej so zvukovým záznamom prehovárajúcim k divákovi, čím ho nabádajú k zamysleniu, vyvolávajú otázky, vzbudzujú túžbu po informáciách. Zvuk, video, hudba, poézia, hovorené slovo v spojení so šperkom ponúkajú nezvyčajný zážitok. Poetické súvislosti objektov sú komunikované zmesou rôznorodých vnemov, čo prináša nový pohľad na tvorbu súčasného šperku v kontexte interdisciplinárnych presahov. Výstava vytvára priestor na diskusiu o hľadaní nových experimentálnych smerov v prepájaní autorského šperku, dizajnu a vizuálneho umenia. Ateliér HORA prepája šperk s ľuďmi, aby v nich objavil uvedomelých zberateľov vyznávajúcich hodnotové názory sprostredkované cez šperk. Je symbolom lokálnej street fashion s vlastným charakterom, pretože skrz poetický názov sa s ním nositeľ dokáže ľahko stotožniť. (text – kurátorka výstavy Mária Hriešik Nepšinská)

V portfóliu Ján Jánoš nájdeme aj jeden návrh ocenenia. Pre Anasoft litera 2020 navrhol hmotnú cenu. Objekt ocenenia pre Anasoft litera vznikol v prepojení protikladov predispozícií tvrdého kovu s ľahkosťou vzduchu. Zdanlivo nemožná kombinácia je technologický experiment, ktorý Ján intenzívne skúmal. Nehmotná masa vzduchu dokáže vytvarovať pevný kov, a tým získa absolútne oslobodzujúcu rovinu či už estetickú, alebo ideovú. Čítanie je oslobodzujúce, je imaginatívne a dokáže posúvať hranice vnímania a vedomia človeka. Objekt tak reflektuje levitujúci stav čitatela, ktorý ponúka kniha.

Proces tvorby šperku začína pre Ján navrhovaním. Venuje sa solitérnej výrobe a každý jeho kúsok je navrhnutý a vyrobený priamo pre zákazníka na mieru. Vyrába radu materiálových skúšok, ktoré spoločne so zákazníkom konzultujú a postupne hľadajú ten správny tvar. Je to množstvo úkonov a aj stretnutí, no keď získa istotu v tvare, Ján sa naplno pustí do výroby. Každý prsteň je originál a teda nemá jednotný čas výroby. Niekedy to trvá aj mesiac, inokedy je to oveľa rýchlejšie. Ako Ján tvrdí, on len sprevádza ľudí po chodníkoch, no ich náročnosť a dĺžku si volia sami.

„Život je krátky. – Našiel som tvoju fotku. Cez dunenie bás sa neviem sústrediť na čo myslím. Snáď nie si ešte ďaleko. Predstavujem si, ako sa na mňa hneváš. Nechápeš prečo som si ju nechal, keď sa nepoznáme. Dnes myslím na teba.“

1 2 3 ►