Architekt s autentickým záujmom o prírodu a „sedliackym rozumom“ pri riešení výziev

Dátum: 09.01.2023

Autor: Martin Brix

Všestranný človek (agitátor) čo sa vie nadchnúť pre hocijakú vec a chce ju robiť dobre. Robí architektúru ale aj fyzicky maká. Vo voľnom čase robí všetko možné čo ho napadne od záhradkárčenia, pestovania húb, chovania včiel, cez hudbu až po stavbu schodov či domu. Jeho rukami prešlo mnoho projektov, no jeho prácu môže každý z nás zažiť na vlastnú kožu v Novej Cvernovke v okolitom parku, ktorý vďaka použitiu sute z rekonštruovanej budovy dostal novú podobu.

Pochádza z malej dedinky na Považí, kúsok od Považskej Bystrice. Na dedine sa všetko možné recyklovalo a u Harišovcov doma to vyzeralo ako v malom „vetešníctve“. Preto mal Juraj už od malička veľa materiálu, z ktorého sa dalo všeličo vymyslieť. A kreativite sa medze nekládli. Juraj nikdy nemal núdzu vytvoriť si to čo chcel. Tam kde ostatné deti pri „vymýšľačkach“ (stavenie z blata, výroba tehál, klasické modelovanie a podobne) končili, Juraj len začínal. Inšpiráciou v ďalších životných rozhodnutiach mu bola setra, ktorá odišla študovať záhradnú architektúru.

Juraj Hariš v roku 2016 ukončil magisterským titulom štúdium na Fakulte architektúry STU. Semester strávil aj na viedenskej TUW (Technischen Universität Wien). Viedol viacero workshopov (okrem iného aj v Poľsku a na Ukrajine) s mladými architektmi a dizajnérmi, kde dotvárali mestská prostredie dizajnovaním jednoduchých objektov z dreva. 

V poľskom meste Poznaň sa uskutočnil medzinárodný workshop pre študentov architektúry a dizajnu. Inštalácie vznikali pod vedením slovenských lektorov. Juraj Hariš a Filip Ponechal na Workshope Mood for Wood 2019 viedli skupinu študentov, ktorí navrhli drevené prvky určené pre psy vo výbehu pri jazere Rusałka. K lepšiemu porozumeniu štvornohých „klientov“ prispela zvieracia behavioristka Dorota Rodziewicz, ktorá na projekte spolupracovala. Prekážková dráha pre psy vznikla pri vonkajšom obvode oploteného výbehu, zaberá tak minimum priestoru vyhradeného pre ostatné aktivity. Ako základný stavebný materiál poslúžilo neopracovné drevo. Použité kmene a konáre, ktoré pochádzajú z čistenia miestnych komunikácií, poskytli mestské lesy. Výsledkom je inštalácia, ktorá spája rôznorodé tvary, povrchy a textúry do atraktívneho celku, ktorý slúži nielen ako spomínaná prekážková dráha, ale aj ako miesto na oddych a sedenie.

Počas školy aj po nej pôsobil Juraj v architektonickom ateliéri 2021. 2021 Architekti sa zameriavajú na spoločensky užitočné projekty. Reagujú vo formátoch, ktoré pokladajú za adekvátne: projektovou dokumentáciou, manuálom, súťažou, posudkom, produktom v životnej veľkosti. Juraj sa v ateliéri 2021 podieľal na projektoch ako napríklad Protestný stupienok – drobné „dielko“ so silným odkazom alebo Verejný priestor medzi školami v meste Červený Kostelec – Živé miesto medzi školami (verejná architektonická súťaž).

Napriek týmto východiskám sa Juraj vidí skôr ako „staviteľ“. Architektom síce bude už navždy z hľadiska spoločenského zaradenia, pretože tento odbor vyštudoval, ale v tej klasickej forme, akou je vykonávaná profesia architekta, momentálne nevidí svoje miesto. Lákajú ho aj odbor poľnohospodárstva, farmárčenie, kompostovanie. Toto si tiež vyžaduje budovanie infraštruktúry a premýšľanie architekta je dôležité. Preto ho vietor postupne nasmerovaná k veciam, s ktorými vie byť viac súčasťou prírody a rýchlejšie riešiť problémy.

Juraj Hariš pôsobí ako architekt a aktivista v komunite Novej Cvernovky. Architekt venujúci sa regeneratívnym postupom v architektúre a zapájaniu komunít aj jednotlivcov do ich prevádzky a používania. Jeho krédom je: „Zrecyklovať a zregenerovať sa dá všetko. Všetko. Len si musíte dať tú prácu a pred tým, než sa vydáte na cestu, sa vyšplháte na strom, aby ste videli, kadiaľ sa dá kráčať. Do cieľa by ste zrejme prišli tak či tak, ale rozdiel môže byť obrovský.“.

V roku 2020 získal spolu s kolektívom Cenu Nadácie Tatra Banky za umenie v kategórii Mladý tvorca za návrh a realizáciu komunitného projektu Suť na park – Suťomlat. Projekt bol založený na lokálnej upcyklácii stavebnej sute na materiál suťomlat, ktorý sa použil na realizáciu vodozádržných mlatových chodníkov a pochôdznych plôch v Parku pod Palmou v areáli Novej Cvernovky.

„Neznášam slová neviem, nepoznám, nedá sa, nemáme. Skrátka sa vezmem, idem a robím,“ hovorí Juraj. Keď videl, ako sa v areáli Novej Cvernovky kopia tony stavebnej sutiny a nikto presne nevie, čo s ňou, nedalo mu to. Postupne sa ňou zaoberal, až kým neprišiel na to, ako by sa dala využiť – ekologicky a zodpovedne. Namiesto toho, aby ju štandardne odviezli na skládku, v Novej Cvernovke ju pomocou certifikovaných strojov podrvili a využili pri stavbe nového parku v areáli.

Suť na park
Jednou z najväčších výziev pre Novú Cvernovku bolo pred pár rokmi tisíc ton sute zmiešaného stavebného odpadu, ktorý vznikol za školou po rekonštrukcii. Prvým riešením bol odvoz sute na skládku, keď ho však vyčíslili na 50-tisíc eur, uvedomili si, že potrebujú získať čas na premyslenie ďalších možností. S nápadom pokúsiť sa suť recyklovať, prišiel architekt Juraj Hariš, ktorý sa zaujíma o ekologické riešenia a cirkulárnu ekonomiku. Pomocnú ruku podali ľudia z komunity. Vďaka nim sa podarilo suť vytriediť v priebehu niekoľkých mesiacov. S pomocou výskumu zistili, čo všetko sa dá zo sute transformovať na stavebný recyklát. Odborné rady hľadali aj u profesora Zlatušku z Brna, ktorý sa vo svojom výskume venuje mlatovým povrchom. „Skúšali sme s ním, koľko zložiek potrebujeme na to, aby sme mohli urobiť jednotlivé vrstvy – frakcie, ktoré by mali potrebné vlastnosti. Odporučil nám ďalšie laboratóriá, v ktorých sme materiál dali otestovať. Vysvetlil nám, ako máme materiál namiešať, aby bol povrch v parku stabilný. Vieme v podstate využiť všetky materiály zo sute. Nie je tam nič, čo by bolo nebezpečné pre životné prostredie a väčšinu recyklátu zo sute  – nového stavebného materiálu sa nám podarilo revitalizovať do nových povrchov v parku,” hovorí Lukáš Radošovský (spoluautor projektu) a dodáva, že rozhodnutie využiť materiál práve v parku sa javilo ako prirodzené riešenie. Nadácia Cvernovka dala v tom čase vypracovať návrh architektonickými ateliérmi LABAK a 2021.

Dnes Juraja zamestnáva hlavne projekt Myceliumhub, ktorý reflektuje súčasný stav vysporiadavania sa s klimatickými zmenami v prostredí komunity Novej Cvernovky. Juraj je súčasťou o.z. Drž hubu!, ktoré vytvára spojenia ako huby a na výstave Myceliumhub dokumentuje technické inovácie na úrovni poznania nových materiálov a možnosti poznania húb. o.z. Drž Hubu! sa snaží o popularizáciu jedlých húb, taktiež aj myceliovych materiálov, ktoré aktívne skúma. Vytvára komunitu nadšencov v oblasti mykológie, gastronómie, vedy a umenia.

Drž Hubu! je ale ja partia kamarátov, ktorých zaujímajú aplikácie mycélia a využitie húb v urbánnom a umeleckom prostredí. Drž hubu! je tiež satirou na spoločnosť, ktorá vyjadruje ich zanietenosť a pracovitosť. Postupne chcú rozvíjať komunitu, ktorá je postavená na kamarátskych vzťahoch a kultúre. Mycélium v ich Petriho miskách je metaforou aktívneho podhubia medziľudských vzťahov a kultúry.

„Je zanietený pre cirkulárnu ekonomiku, návrat do bodu nula, do momentu, v ktorom odpad neexistuje. Okrem výskumu „sute“ a možnosti vytvárania stavebných blokov z jej materiálov sa venuje kompostovaniu a iným procesom, ktoré navracajú materiály do systému, namiesto ich vypudzovania po jednom či dvoch použitiach. Nejde o nasledovanie trendu či krátkodobé nadšenie, ale o nastavenie mysle a životný postoj. Práve preto je často iniciátorom komunitných aktivít a motivuje ľudí zapájať sa do nich.“ napísal o Jurajovi Denník N.

Juraj bol členom dnes už neexistujúcej kapely Elections In The Deaftown, kde zastrešoval vokály a hral na basu. V kapele pôsobil spolu s Lukášom Zdurienčíkom (spev, gitara), Lukášom Harvánekom (gitara,vokály), Martinom Husarikom (syntetizátory, vokály) a Ľubošom Šamajom (bicie). Svoj debutový album s názvom Glue vydali v roku 2015. Na podkladoch poctivých basových liniek a špinavého zvuku tu počuť melancholické piesne ozvláštnené skreslenými gitarami a klávesovými plochami. Nahrávka obsahuje 11 skladieb, pochádzajú z nej aj úspešné single Ritual a Comfort Zone. Dreampop a shoegaze sa z ich hudby pomaly vytrácal a pätica chalanov z dediniek pri Považskej Bystrici sa v nových pesničkách prikláňa skôr k synth-wave a post-punku. Elections In The Deaftown sa za svojho pôsobenia predstavili na festivaloch Pohoda, Rock For People, Creepy Teepee, Indirekt v Chorvátsku, Grape či Waves Bratislava a odohrali niekoľko klubových koncertov v Česku, Nemecku, Maďarsku, Rakúsku a na Slovensku. 

1 2 ... 7 ►