Puška chladí

Site specific výstava v podzemí

Prvé uvedenie výstavy v podzemí kultúrneho centra Art House Cefé Levice https://www.facebook.com/share/r/16WMy8v8Wv/

Druhé uvedenie v Novej Synagóge Žilina ako víťaz Open callu v rámci súťaže Výtvarné spektrum 2025 https://www.nocka.sk/vytvarne-spektrum-2025-open-call-vysledky/

Tretie uvedenie v Krajskej galérii Prešov v rámci 16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách https://krajskagaleria.sk/vystavy/alica-zahorska-puska-chladi/

Vytvorenie výstavy, ktorá pozostáva z malieb, objektov a inštalácií miestno-špecifického charakteru, bolo motivované snahou vnútorne sa vysporiadať s vedomím o neustálej ľudskej potrebe bojovať, so súčasnými svetovými konfliktmi, ich vplyvom na človeka a spoločnosť.
Rozmýšľanie o tom ako žiť život bez zbraní a násilia sa výrazne zintenzívnilo v momentoch, keď začal vojnový konflikt na Ukrajine.
Tieto témy postupne ovplyvnili aj moju voľnú tvorbu, ktorá bola dovtedy zväčša neutrálna. Vedomie, že nie je jednoduché uniknúť takémuto stavu sveta, ma priviedlo do momentu reagovať na túto situáciu výtvarnou formou.
Kládla som si otázky ako prispieť do spoločenskej diskusie, tak aby som zabránila vznikaniu opačných táborov a s cieľom hľadať spôsoby ako spoločne nájsť stratený humanizmus.

Diela boli nainštalované v pivničných priestoroch kultúrneho centra Art House Cafe v Leviciach. Podzemie, ktoré výrazne pripomína protiraketový kryt, bolo vybrané zámerne, vzhľadom na tematiku výstavy: úkryt a únik.
Tmavé, vlhké a nie veľmi čisté priestory mali umocňovať pocity neistoty, nepohodlie a strach, ktorý dlhodobo zažívajú ľudia v postihnutých oblastiach, kde sú nútení na takýchto miestach prežívať dlhé hodiny až dni.

Pred vstupom do podzemia som sa pokúsila upriamiť pozornosť návštevníkov dohora, na oblohu, aby som vytvorila akýsi efekt, že na oblohe nad nami sa „niečo deje“.
Použila zväčšeninu svojej abstraktnej maľby vytlačenú na plátne.
Dominuje na nej modrá farba doplnená ďalšími odtieňmi tak, aby pôsobila dynamicky.
Vďaka dobrej svetelnosti v poobedných hodinách získalo toto dielo živší efekt
a pôsobilo žiarivejšie a naliehavejšie ako pôvodná maľba.

Symboliku oblohy/neba používam ako ideu dokonalosti – božskosti,
vychádzam tu z aktu veriacich, pri ktorom smerom k nebesiam obracajú svoj zrak a s ním aj svoje modlitby a prosby.
Využívam ho ako symbol nádeje, ako miesto, kde sa nachádza Boh.

Celkovo som sa snažila tlmočiť odkaz: „Nebo nie je miesto na boj“.

Maľby predstavujú dva stavy oblohy:

mierová – pokojná, bezpečná

vojnová – nepokojná, hrozivá

V poslednej miestnosti som na strop zavesila sololitové dosky oblých tvarov,
na ktorých sú oblaky zobrazené už trochu konkrétnejšie. Toto prevedenie, spôsob nasvietenia a tvar objektov v kombinácii s podzemnými priestormi mali predstavovať pomyselné otvory v strope a evokovať túžbu človeka, ktorý je nútený ukrývať sa v podzemí a čakať s túžbou, kedy sa situácia vonku upokojí, nebo sa vyjasní a bude opäť bezpečné, vyčistené od stíhačiek, rakiet, dronov a vojny.